Do súčasnej koalície by ísť nechcela, pretože by nevedela presadiť nič z programu strany. Myslí si, že na svoju úlohu „Mosta“ medzi Matovičom a Kollárom takto doplatí Kiskova strana Za ľudí. Po volebnom fiasku vystriedala na čele Progresívneho Slovenska oveľa známejšieho Michala Trubana. „Ak chceme prelomiť obavy, či je možné, aby Slováci prijali na čele strany ženu a Rómku, kto iný by to mal urobiť, než progresívna strana,“ odkazuje neprajníkom. O liberalizme, o tom, či hrozí, že sa z našej krajiny stane ultrakonzervatívne Poľsko, ale aj chybách Matovičovej vlády či o tom, aké to je byť matkou a zároveň političkou sa s IRENOU BIHARIOVOU (39) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Ste na čele strany, pritom ste žena a ešte k tomu aj Rómka. Myslíte si, že to „dokážete“?

Samozrejme, že istá časť voličov sa obáva, že Slovensko na to nie je pripravené. Ale ak to chceme prelomiť, tak ako inak, než tým, že si progresívna strana zvolí ženu Rómku za predsedníčku? Nie ako prvok diverzity, že „pozrite, Rómka“, ale ako človeka, ktorého odborným schopnostiam dôverujeme a „áno, je to Rómka a vôbec to neriešime“. Nemyslím si, že Slovensko je kategoricky nastavené na odmietnutie Rómky. V mojej osobnej kampani sa diali veci, ktoré mi dodávali nádej, že je tu veľa voličov, pre ktorých moja etnicita nie je prekážkou. Bola som štvorka na kandidátke, mala som skromnú kampaň, som nováčik v politike a napriek tomu som dostala 46-tisíc krúžkov.

Teraz tá nefeministická otázka, ktorá sa vždy kladie ženám – političkám na Slovensku: ako zvládate skĺbiť rodinu a prácu vo vedení strany?

Fakt, že je to ťažké, je neodškriepiteľný. A medzi politikmi sa nikdy nemôžete odvolávať na to, že musíte ísť vyzdvihnúť deti zo škôlky. To sa neprepáči. Je to kultúra vytvorená mužmi, ktorí rodinu hodili na plecia svojich manželiek a nikdy neexistovala úvaha, že politik je aj otec a má si plniť nejaké rodičovské povinnosti. Veľmi to hendikepuje ženy, lebo my si to nemôžeme dovoliť na niekoho prehodiť. Môj manžel je tiež plne vyťažený v práci a je len veľmi málo mužov, ktorí vám povedia, choď do politiky, ja sa postarám o deti. To berie aj ženám vôľu ísť do politiky. Je to zaujímavé aj pri konzervatívnych politikách, ktoré síce ženy povzbudzujú k tomu, mať deti, ale už iniciatívu, aby ženy boli vo vysokej politike u nich nevidíte. Bohužiaľ naša spoločnosť je nastavená tak, že ak chce žena uspieť, materstvo sa pre ňu stáva hendikepom a tak by to byť nemalo.

Mimoparlamentné strany to majú ťažké. Čo chcete voličom ponúknuť o štyri roky a hlavne ako to chcete ako strana mimo národnej strany urobiť?

Štvorročný exil je naozaj ťažký. Chcem udržať PS v povedomí verejnosti, aby sme nezišli z očí. Aby sme boli opozíciou vláde. Chceme prinášať témy. Mali sme štedro napísaný program, no veľa vecí sme nestihli v kampani prezentovať. Tu vidím priestor prezentovať sa zaujímavými formátmi s progresívnymi témami. Chcem viac pracovať s regionálnymi bunkami.

Plánujete teda vyraziť do regiónov a robiť v teréne? Zatiaľ vás totiž politológovia nazývajú mestskou stranou.

Máme výhodu, že sme začínali ako hnutie zdola. Od začiatku sa k nám pridávali ľudia, ktorí boli angažovaní v regióne. V menších obciach sa nám ťažšie kampaňovalo s progresívnou politikou, ale vždy sú tam nejaké lastovičky, ktoré možno tiež potrebujú niekoho, kto ich zapojí. Chceme takýchto ľudí podporiť, aby zabojovali v komunálnych voľbách.

PS sa profiluje ako liberálna strana. No mnohí politici to slovo používajú ako nadávku. Myslíte, že sa vám podarí ľuďom vysvetliť, čo vlastne liberalizmus znamená?

Liberáli sú dnes noví Rómovia, migranti a LGBT ľudia. Všetky tie animózne postoje k ľuďom, ktorí hája občianske slobody, zastanú sa menšín a majú úctu k ľudským právam sa prekryli nálepkou liberál. A nabalili na ňu mnoho balastu napríklad z dezinformačnej scény. Aktívne tomu pomáhal napríklad poslanec Ľuboš Blaha. Čiže prebiť túto nálepku bude náročné, no ja verím, že ľuďom dokážeme vysvetliť, že liberalizmus a obhajoba ľudských práv nie je nejaká mešťanská roztopaš, ale je to aj o dekubitoch v starobinci, o tom, či má žena, ktorá vypiplala deti právo vrátiť sa na svoje pôvodné miesto v práci a ako sa tam s ňou nakladá. Či je sociálne spravodlivé, ak sa rodiny rozdeľujú, pretože ľudia musia ísť pracovať do zahraničia alebo ak  nemajú adekvátny prístup k zdravotnej starostlivosti. Toto si kladiem za cieľ.

Prečo ste to nerobili pred voľbami?

Vždy je to o tom, že musíte zvoliť komunikačnú stratégiu, od ktorej očakávate, že bude rezonovať vo verejnosti. Ja verím práve ideám, že koncept ľudských práv je univerzálny, má čo ľuďom ponúknuť a vie ich nadchnúť.  V kampani na to však veľa priestoru nemáte. Pokiaľ ide o výber vlajkových lodí, tam sme boli nekoncepční. Našou silnou témou bolo vzdelávanie a ľudia očakávali, že vytiahneme silné opatrenie zo vzdelávania, no vytiahli sme Lex Haščák, ktorý bol príliš zložitý na to, aby vyvolal medzi ľuďmi nadšenie. Pritom sme aj v oblasti zdravotníctva mali pripravené opatrenia, ktoré sa týkali priamo ľudí a neboli len o tom, že kto vlastní lekáreň. Rozmýšľali sme, či sme nemali byť viac antificovskí. No to bola téma v podstate každej opozičnej strany. Popri Matovičovi by sme v nej nedokázali byť rovnako silní.

Pokračovanie rozhovoru nájdete na našom webe pozajtra.

Mohlo by vás zaujímať: