V tričku, rifliach a s tmavomodrou šiltovkou spustenou takmer k slnečným okuliarom pôsobí náš minister hospodárstva v rušnom prístave neďaleko Splitu takmer nenápadne. Očividne má naponáhlo. Početnú partiu totiž ešte čaká nakladanie zásob a varenie večere. Možno preto nesie pod pazuchou niekoľko zväzkov kuchárskych kníh, ktorých je autorom.
„Dali sme sa dokopy päť rodín a týždeň sa budeme túlať po okolitých ostrovoch,“ reaguje zaskočený, že ho slovenskí novinári oslovili pri nastupovaní na jachtu v Chorvátsku. Pýtame sa, či potreboval vypadnúť z turbulentnej atmosféry slovenskej politiky, no Sulík sa na našu udičku nechytil. Konflikty, hádky, politikárčenie, to všetko nechal doma: „Posledné týždne som na svojom ministerstve v úplnej pohode. Mám tam výborný tím. Takže som necítil veľký stres ani potrebu vypadnúť. Jednoducho, aj ja chcem mať dovolenku. Nezarábam toľko, aby som si kúpil vlastnú jachtu, a termín zapožičania sme dostali teraz, tak ideme. Dokonca nám dali zľavu.“
Čakanie na šéfkuchára
Pôvodne sme v Chorvátsku pátrali po celkom iných rybách. Veľká dodávka s výrazným, pestrofarebným logom SaS, odstavená na parkovisku v ospalej chorvátskej dedine Kaštel Gomilica, sa však nedala prehliadnuť. Keďže sme pár kilometrov od metropoly Dalmácie nepredpokladali propagačné aktivity našich politikov, po odpovede sme si zašli do tamojšej maríny, plnej prázdninového ruchu a národností. Tam vyšlo najavo, že „obrandované“ vozidlo bolo len akýmsi zásobovacím predvojom veľkej skupiny rekreačných jachtárov, ktorá z Viedne do Splitu priletela v sobotu popoludní. Nechýbala medzi nimi dlhoročná družka ministra, jeho deti či štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec.
Večer nás pri trojici prenajatých jácht typu Oceanis dáma na palube lode Antiopa informuje: „Richard tu nie je. Išiel do apartmánu. Varí kurací paprikáš.“
Posádky lodí sa liberálneho politika nevedia dočkať.
„Večera bude o pol hodiny,“ zaznie z útrob jednej z lodí, čo vyvolá medzi posádkou ľahké pobavenie.
„Večera mala byť už pred dvomi hodinami,“ kričí ktosi z vedľajšej lode a dáma mu odpovedá rečníckou otázkou: „Koľko rokov poznáš Riša? O pol hodiny bude čas aktualizovať.“
Spoločnosť zjavne zvyknutá na čakanie na Sulíka vlastne ani nešomre, skôr sa na jeho posadnutosti varením dobre baví.
Podarilo sa. Zas!
Popri čakaní na Sulíka sa výletníci rozhovoria. Ako tvrdia, nejdú na žiadnu prehnane drahú dovolenku. Cena vychádza pre jednu rodinu na 1 500 eur a kapitánom je dlhoročný ministrov priateľ, dvojnásobný majster Slovenska v jachtingu Milan Minarič.
Slnko pomaly sadá za neďaleké hory a na betónovom móle sa konečne objaví vysmiaty Richard Sulík.
„Bude to skvelé!“ volá už z diaľky. Keď mu prezradíme žartíky posádky o jeho nedochvíľnosti, najprv sa rozčúli, potom prizná farbu. „Kapacity sú obmedzené a kým na malom horáku zovrie dvadsať litrov vody, trvá to pol druha hodiny,“ bráni sa. A že zďaleka nemeškal s jedlom prvýkrát? „Poviem to takto - džentlmeni čas nestrážia! Ak hostí ponúknete dobrým vínom, pochopia, že hlad je len prezlečený smäd,“ komentuje. „Podstatné je, že sa mi podarilo urobiť výborný paprikáš. Žitavanská paprika, vykostené horné kuracie stehno. Chutí to veľmi dobre. Pripúšťam, je to samochvála, ale oprávnená.“
Multifunkčný
Pri škreku poletujúcich čajok a cvakaní spúšte nášho fotografa pokračujeme v rozhovore. Sulík tvrdí, že po Jadrane sa neplavil možno desať rokov. „Predtým som sa pravidelne zúčastňoval na akcii SANY CUP (majstrovstvá Slovenska organizované Slovenskou asociáciou námorného jachtingu - pozn. red). Počas jedného ročníka som sa dokonca stal oficiálnym fotografom. Boli to krásne zážitky, vozili ma, kam som chcel, aby som mal čo najlepšie zábery.“ Pripomína, že vybavením sa dodnes môže rovnať najlepším fotografom. Ibaže sa mu pri tomto koníčku trochu vytratila motivácia, keď dnes na pekný záber stačí vybrať z vrecka mobil. Dodáva, že na more ho rôzne posádky brávali aj pre jeho kuchárske kvality. „Mali tak istotu, že sa vždy dobre najedia,“ spomína minister s úsmevom.
Potom po pauze dal Sulík dokopy skupinu priateľov s rodinami, aby si vychutnali týždeň relaxu, preskúmali okolité ostrovy, kúpali sa v zátokách.
Ku kormidlu ani za nič
Hoci Sulík pred časom absolvoval kapitánske skúšky, ku kormidlu sa nehrnie.
„Musím sa priznať, že kapitánske oprávnenie som dostal s podmienkou, že si nikdy v živote sám neprenajmem loď. Veď keby som mal riadiť 15- či 20-metrovú loď, asi by som od strachu pustil do gatí. Na to tu máme výborného kapitána, s ktorým sa poznám tridsať rokov. Ja vo všeobecnosti milujem dlhodobé vzťahy. Aj tu s Janom Oravcom sme kamaráti dvadsať rokov, so svojou družku sme pred pár dňami oslávili štrnáste výročie spolužitia.“
Viac FOTO v GALÉRII
Svetla pomaly ubúda, posledné lode sa sťahujú do prístavu a známa dodávka strany SaS práve priváža kanistre s ministrovým kulinárskym zázrakom.
