Tip na článok
Najgýčovejší: Mediálne známy vežičkový hausbót stále púta pozornosť.

Na Jarovskom ramene vyrastajú stavby, ktoré nerešpektujú ráz krajiny

Devastácia Jarovského ramena pokračuje. Od vlani z lužného lesa ubudlo dvetisícosemsto štvorcových metrov.

Galéria k článku (4 fotografie )
Pre vyvolených: Pred pár rokmi začali na Jarovskom ramene vyrastať moderné stavby, ktoré nerešpektujú ráz krajiny.
Idyla?: Ako pre koho - altánok s barom na toto idylické miesto jednoducho nepatrí.
Nelegálne závory: Na ostrove sú minimálne tri - dokonca jedna elektronická. Na štátnom pozemku znemožňujú prístup na verejné plochy.

Vyrúbané stromy, odsťahované vtáctvo, betónová džungľa. Reč nie je o sídlisku, ktoré prichýlilo tisícky rodín. Hovoríme o Jarovskom ramene, mieste, ktoré sa väčšine ľudí spája s prírodnými krásami, rešpektom a úctou ku všetkému živému. Realita je však celkom iná. Už pár rokov ochranári aj médiá upozorňujú na dianie na tomto kedysi idylickom mieste.

„V okolí hrádze pri Jarovskom ramene stále dochádza k neregulovateľnému rozmachu. Nie sú tu vyriešené odpady, elektrina sa ťahá načierno, rovnako nelegálne sa buduje infraštruktúra. Na brehu ramena vyrastajú čierne stavby ako altánky či garáže."

"Už dávno sme dospeli do štádia, ktoré je ďaleko za hranicami slušnosti a civilizovaného prístupu k prostrediu, v ktorom žijeme,“ rozhorčuje sa ochranár Andrej Kovarik a jedným dychom dodáva: „Nástroje na zabránenie tejto devastácie sú, len sa stále z nejakého dôvodu nepoužili.“

Namiesto idyly obytná štvrť

Bagre či inú do očí bijúcu stavebnú činnosť sme počas našej návštevy pri Jarovskom ramene nespozorovali. Nie preto, že by sa veci na dobré obrátili. Jednoducho - altánky s grilom stoja, pri honosných stavbách si majitelia na brehu pestujú trávnik a okrasné rastliny, rozľahlé garáže sú pripravené prijať návštevy na záhradnú párty.

Kde-tu vydláždená cesta, v niektorých prípadoch dokonca po bokoch obložená - možno nelegálne vyrúbanými - stromami. Príbytky novozbohatlíkov urobili z tohto miesta spúšť. Z jednej „vodnej vilky“ vyjde namosúrená blondínka. Očividne sa jej nepáči, že sa obšmietame v okolí jej moderného sídla vznášajúceho sa na vode.

Sme však na štátnom pozemku, hoci s ním niekto narába ako s vlastným. Vráti sa do hausbótu po fotoaparát a vzájomne sa fotíme. Celé Jarovské rameno aj s hausbótmi je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Platí v ňom prvý stupeň ochrany a osobitné podmienky na ochranu biotopov vtáctva európskeho významu i sťahovavých vtákov.

„Pozrite, tu je plocha vysypaná štrkom a breh spevnený žulovými balvanmi. Na takom mieste kačica či rybárik nezahniezdia, lebo je to pre nich už príliš sterilné prostredie,“ hovorí Andrej Kovarik.

Zbadáme aj padnutý strom ohryzený od bobra. „Keby dreviny ničili len bobry, s tým sa príroda vie vyrovnať. S nešetrnými ľudskými zásahmi nie. Toto rameno vyhľadávali mnohé druhy vtákov, ktoré potrebujú aspoň základný pokoj, aby vyhniezdili mláďatá. Lenže je tu priveľký ruch, priaznivé podmienky už nemajú,“ dodáva.

Škoda, veľká škoda

Ochranári bijú na poplach - situácia pri Jarovskom ramene je neúnosná. Pred pár dňami vypracovali správu s vyčíslenými škodami, ktoré stihli majitelia hausbótov od minulého roka napáchať. Napríklad z lužného lesa ubudlo dvetisícosemsto štvorcových metrov. Na zaplakanie. A na zamyslenie.

„Spoločenská škoda je vyše päťdesiattisíc eur. Pobrežný biotop, ako napríklad vŕbový porast, sa znížil o šesťtisíc štvorcových metrov v hodnote 39-tisíc eur. To už naozaj prekročilo hranicu trestného činu. Lenže opäť sa dostaneme do známeho kolotoča - niečo sme zistili, podáme trestné oznámenie, ale páchateľ zostane neznámy,“ upozorňuje Andrej Kovarik na zlyhávanie štátnych orgánov.

Spomínané čísla len čiastočne ilustrujú, s akou aroganciou ľudí a nekompetentnosťou úradov sa na niektorých miestach stretávame. Lužný les na brehu Jarovského ramena patrí medzi najvzácnejšie na Slovensku.

Jeho súčasťou sú Dunajské ostrovy, malý prales, ktorý zatiaľ žiadne zásahy neokúsil, hoci v jeho blízkosti si na vode postavili hausbóty prví osídlenci Jarovského ramena. Našťastie, tí, ktorí majú k vode a k prírode iný vzťah než novodobí stavitelia gýčových atráp o kúsok ďalej.

Samá čiernota

Za posledné roky sa na Jarovskom ramene objavili naozaj pozoruhodné príbytky, o ktorých estetickej stránke a ich súlade s prostredím by sa dalo diskutovať. Napríklad medializovaný vežičkový hausbót, ktorý v tomto prostredí so svojou gýčovou architektúrou pôsobí ako päsť na oko.

Najspornejšie sú však stavby na brehu Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, ktorým padol za obeť kus prírodného prostredia a navyše skupina vyvolených si neprávom privlastňuje územie, ktoré im podľa zákona nepatrí. Štátne pozemky zatarasili rampami, takže slušný človek sa neodváži vkročiť. Lenže práve to je chyba.

„Keby ľudia na Slovensku boli sebavedomejší, tak by si šli robiť piknik práve na tie nelegálne trávniky a do nelegálnych besiedok,“ ozýva sa z internetových diskusií. Aj pripojenia na elektrinu sú tu zväčša načierno. Elektrárne si z toho očividne ťažkú hlavu nerobia - hlavne, že užívatelia platia. Vina za situáciu na brehu Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy nepadá len na hlavy majiteľov hausbótov.

„Oni len využili prístup inštitúcií. Tie čiastkovo vydávali povolenia, ktoré vôbec nebrali ohľad na ochranu prírody - či už určenie polohy na státie, povolenie na vyväzovacie zariadenie, registrácia plavidla a podobne."

"Práve systém čiastkového povoľovania umožnil tento bordel. Zrejme bez vzájomnej komunikácie inštitúcií, ako je Štátna plavebná správa, Vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba,“ hovorí ochranár.

Riešenie vidí v riadnom regulovaní plánu tejto zóny, ktorá presne vymedzí, čo na konkrétnej ploche môže byť a čo nemôže. „Aby sa všetko nezlikvidovalo, ale aby tu vzácne prírodné prostredie vydržalo nielen päť rokov, ale aspoň päťdesiat,“ dodáva.

Závory ešte neodstránili

Na čierne stavby má páky Vodohospodárska výstavba, ktorá by v prípade, že nedostane od užívateľov žiadosť o legalizáciu zásahov, mala začať konať.

„Pri zistení nedostatkov, ako je napríklad existencia nepovolených stavieb a objektov, Vodohospodárska výstavba vyzve užívateľa na ich dobrovoľné odstránenie. V prípade neodstránenia takzvaných čiernych stavieb postupujeme v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, čo znamená, že nasleduje podanie podnetu na stavebný úrad. V prípade ukotvenia hausbótu na priľahlom brehu bez povolenia podávame podnet na príslušný okresný úrad. Ten zároveň rozhoduje aj o obmedzení na ukotvenie hausbótov, a to v súčinnosti s Dopravným úradom, bývalou Štátnou plavebnou správou,“ vysvetľuje hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby, š. p., Diana Migaľová.

Lenže, ako to už na Slovensku chodí, niektorí sa dokážu vyvliecť zo všetkého a naťahovať čas, ako sa im hodí. A úrady, ktoré sú závislé od ďalších rozhodnutí a schvaľovaní, tejto situácii len nahrávajú.

„Asi pred rokom sme posielali na Vodohospodársku výstavbu žiadosť o odstránenie závor. Na ostrove sú minimálne tri - dokonca jedna elektronická. Znemožňujú prístup na verejné plochy. Obmedzujú pohyb na verejnom priestranstve. V prípade núdze by sťažili prístup sanitky, požiarnikov či polície. Dodali sme všetky podklady, ale stále sa s tým nič nerobí,“ krúti hlavou Andrej Kovarik.

Od Vodohospodárskej výstavby sme zistili, že v čase vyjdenia tohto článku by už mala byť jedna rampa odstránená.

Nie sú v jednom vreci

V roku 1993 kotvili v zátoke len tri lode patriace vodákom - dunajským „starousadlíkom“. Nasledujúcich desať rokov postupne pribúdali hausbóty pozdĺž ramena ústiaceho do Dunaja. Najväčšia šarapata sa však začala asi pred piatimi rokmi príchodom snobských užívateľov, ktorým nič nebolo sväté. Pôvodní vodáci sa od nich dištancujú, lebo práve pre nich hádžu všetkých do jedného vreca.

„Je to môj život, milujem vodu a prírodu. Sme zohratá komunita, pomáhame si. Počas záplav sme vyťahovali z vody uhynuté zvieratá, srny aj diviaka. Zachránil som kačku s vajíčkami a vytvoril im čo najlepšie podmienky na hausbóte, aby tam v pokoji a tichu vysedela mladé,“ rozhovoril sa jeden zo starousadlíkov.

„Ochranári prídu len vtedy, keď nám potrebujú niečo vytknúť,“ povzdychne si. „Samozrejme, že na starousadlíkov sa pozeráme inak. Zväčša majú hausbóty popri časti Dunajské ostrovy a keby to celé zostalo v takom stave, ako to majú oni, nie je žiaden problém. Ten nastal asi pred piatimi rokmi s výstavbou nových hausbótov na druhej strane,“ priznáva Andrej Kovarik.

Práve starousadlíci sú dôkazom, že stavba hausbótov si nevyžaduje likvidáciu brehov. Takže dá sa aj inak, ak má človek dostatok slušnosti a pokory.

Povolenia sú všade

V súčasnosti sú kapacity Jarovského ramena vyčerpané, a preto sa nové polohy na umiestnenie hausbótov v Jarovskom ramene neprideľujú. Žiada sa dodať - chvalabohu, bolo načase.

„V Jarovskom ramene bolo v minulosti pridelených 226 polôh na státie plávajúcich zariadení. V súčasnosti je fyzicky obsadených približne stosedemdesiat. Nie všetky pridelené polohy sú obsadené plávajúcimi zariadeniami,“ dodáva vedúci oddelenia sekretariátu generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.

Lenže všetko je otázka času. „Povolenia na státie plávajúcich zariadení boli vydané v obrovskom rozsahu. Tie sú vlastne všade,“ hovorí ochranár Andrej Kovarik. Navyše, podmienky na stavbu hausbótov sú viac než ústretové.

Majiteľ plávajúceho zariadenia umiestneného na vodnej ploche Jarovského ramena správcovi vodného toku, ktorým je práve Slovenský vodohospodársky podnik, neplatí žiadne náhrady za užívanie vodnej plochy.

„Jediné, čo je momentálne spoplatnené, je užívanie priľahlého pobrežného pozemku - napríklad zriadenie vyväzovacích prvkov -, ktorého majiteľom a správcom je Vodohospodárska výstavba,“ upresňuje Ľuboš Krno.

Na hausbóty a pontóny sa nevyžaduje žiadne stavebné povolenie, pretože je to plávajúce zariadenie. Potrebné je však klasifikovanie plávajúceho zariadenia, teda udelenie evidenčného označenia a vydanie lodného osvedčenia Dopravným úradom, divíziou vnútrozemskej plavby,“ dodáva hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.

VIDEO Plus 7 Dní