Nebol hviezdou šoubiznisu, ale jeho žiara bude dopadať na tento svet aj dlho po jeho odchode. Svoju tvár významný básnik, prekladateľ a literárny vedec najčastejšie skláňal nad knihami, dlhé hodiny zasvätil štúdiu, tvorbe a bádaniu. Dámam sa charizmatický a šarmantný umelec páčil a aj on vedel oceniť ženský pôvab, napriek tomu sa nikdy neoženil. Azda len pomyselne - s poéziou.

V polovici mája prišli majstra slova na poslednej ceste v rodnej dedine Suchá nad Parnou odprevadiť najbližší priatelia aj obdivovatelia. Zomrel vo veku 93 rokov. „Pohreb bol taký ako sám Vilko. Radostný, pokojný, všetko prebehlo hladko. V kostole aj na cintoríne mu zaspieval suchovský spevácky zbor, ktorý mal veľmi rád,“ opísala rozlúčku pre PLUS 7 DNÍ Turčányho blízka spolupracovníčka Miroslava Vallová. Jeho báseň venovanú rodnej obci zarecitoval Štefan Bučko, báseň Zbohom predniesol herec Jozef Šimonovič. Medzi inými sa s básnikom rozlúčil trnavský župan Jozef Viskupič. Pohrebnú omšu celebroval a pohrebný obrad viedol biskup František Rábek. V ten deň husto pršalo, ale počas rozlúčky s básnikom sa na cintoríne vyčasilo.

Obklopený priateľmi

Rád si dal pohár vína, ak mu to jeho tri múzy, prekladateľská, básnická a vedecká, dovolili. Viliam Turčány prežil život osamote, ale nie sám. Mal veľa obdivovateľov a priateľov, hoci on sa upísal umeleckej reholi.

„Jemný, láskavý človek s vytríbeným zmyslom pre humor. Neuveriteľne rozhľadený a sčítaný, ale aj zásadový,“ takto spomína na výnimočnú osobnosť bývalá redaktorka vydavateľstva Tatran a exriaditeľka Literárneho informačného centra (LIC) Miroslava Vallová. S manželom navštevovali Turčányho aj posledné roky, keď sa zhoršil jeho zdravotný stav a žil v Dome seniorov v Šelpiciach. Neraz naložili do auta aj iných ľudí, ktorí si chceli vychutnať Vilkovu prítomnosť, ako ho všetci familiárne nazývali.

Smutnú správu im oznámil Turčányho blízky priateľ, vysokoškolský pedagóg Peter Tollarovič. „Staral sa o neho a navzájom sme sa informovali o jeho stave. Pred pandémiou, kým domov neuzavreli, sme za ním často chodili a boli to príjemné stretnutia. Zišli sme do spoločenskej miestnosti, zhovárali sa a Vilko mával dobrú náladu,“ opisuje prekladateľka Miroslava Vallová. Niekedy ho vzali aj von. Strávili s ním príjemné dopoludnie na trnavskom Trojičnom námestí, aj keď o Viliamovi Turčánym pripravovala RTVS dokument.

Turčányho trojuholník

Na takúto komplexnú osobnosť s neuveriteľným básnickým aj prekladateľským talentom a nasadením budeme musieť čakať niekoľko desaťročí, zhodnú sa manželia Vallovci. Majú na mysli hlavne preklady z taliančiny, keďže Turčány bol taliančinár.

„Spoznali sme sa vo vydavateľstve, keď som dostala za úlohu redigovať niektoré časti Božskej komédie od Danteho Alighieriho, ktoré prekladal s Jozefom Felixom. Tretiu časť - Raj - prekladal už celú sám,“ vysvetľuje odborníčka.

Jedno z najvýznamnejších diel svetovej literatúry, ktoré ovplyvnilo filmové, výtvarné aj hudobné umenie, sa dostalo do tých najlepších rúk. „Celý preklad vyšiel v priebehu dvoch desaťročí v Tatrane, ale neskôr Viliam Turčány ďalej pracoval na preklade, doplnil komentáre a zmenil pohľad na niektoré veci,“ hovorí Miroslava Vallová o diele, ktoré slovenského básnika zamestnalo na celý život. Slovákovi, ktorý istý čas prednášal na talianskej univerzite v Neapole, prinieslo aj prestížne talianske ocenenie - Národnú cenu za preklad.

Ďalšou dôležitou oblasťou v jeho literárnej činnosti bol preklad Proglasu zo staroslovienčiny do slovenčiny. „Proglas je predslov k prekladu evanjelií, ktorý urobili Cyril a Metod, hovorí okrem iného o potrebe čítať a písať v rodnom jazyku, reči,“ objasňuje odborníčka.

Spomenie však aj tretí významný aspekt Turčányho umeleckej činnosti - do súčasnej kultúry a poézie prinavrátil Jána Hollého. Rovnako ako Turčány, aj tento katolícky kňaz z Maduníc pri Trnave bol básnikom a prekladateľom. „Len ma mrzí, že Vilko sa už nemohol tešiť z knihy o svojom obľúbenom autorovi od profesorky z talianskej univerzity La Sapienza. Je to mimoriadna vec, lebo slovenskú literatúru nepresadzujeme celkom ľahko do cudzích jazykov, stále chýbajú preklady mnohých našich významných diel. To, že sa niekto v zahraničí zaoberá slovenským autorom z prelomu 18. a 19. storočia, je naozaj vzácne,“ teší sa Vallová.

Tajné lásky

„Nezostávalo mu veľa času na spoločenský život a budovanie partnerstva. Ale mal dlhodobé vzťahy. A myslím, že bol aj viackrát zamilovaný,“ reaguje na naše otázky o ženách v Turčányho živote Miroslava Vallová. Povráva sa, že v mladosti zahorel láskou k rehoľníčke a nenaplnený cit pretavil do viacerých básní. „To je skôr legenda, ale je možné, že mal takúto nenaplnenú lásku,“ dodáva na adresu silne veriaceho muža, ktorý nikdy od života neočákaval nič materiálne. Napĺňala ho práca. Napriek úspechom a početným oceneniam žil skromne v malom byte. Po maminej smrti sa k nemu do hlavného mesta nasťahoval aj otec. „Nemal potrebu hromadiť a zveľaďovať svoj majetok. Nie, nemal finančné problémy, pretože nemal potreby, na ktoré treba peniaze,“ vysvetľuje Vallová.

FOTO z pohrebu Viliama Turčányho v GALÉRII

Súčasník básnikov Milana Rúfusa a Vojtecha Mihálika je autorom šestnástich básnických zbierok a množstva prekladov antických a renesančných diel.