Určite ste už začuli odporúčania, aj na vládnej úrovni, aby sme kupovali slovenské potraviny. Sú vraj zdravšie a podporíme tak domácich výrobcov. Ale ktoré to sú? Obraz ponuky v našich obchodoch, zvlášť v supermarketoch, je v tomto smere katastrofálny. Viac než polovica tovarov pochádza zo zahraničia, aj tradičné produkty, ktoré vieme sami dopestovať, dovážame a v oblasti živočíšnej výroby je to ešte horšie.

Zdravé, živé zvieratá vyvážame a vracajú sa nám potraviny druhej kategórie.  Farmy pomaly, ale isto zanikajú, dojnice miznú. Zatiaľ čo pred revolúciou sme mali na našich statkoch zhruba pol druha milióna ošípaných, dnes je to ledva tretina.

Pokus o označenie slovenských výrobkov či o značku kvality neraz vyšumí do prázdna, keď­že stále u nás fungujú takzvaní prebaľovači, ktorí mäso z Poľska balia do slovenských obalov, ďalší „podnikatelia“ falšujú dátum spotreby, klamú v zložení svojich produktov, nedodržiavajú ani základné hygienické normy a obchádzajú zákon, ako len môžu. Je naozaj ťažké byť v tejto krajine patriotom.

Vyššia berie

Nie, netvrdíme, že na Slovensku sa nenájdu poctiví producenti. Ale... aj z nich mnohí kalkulujú. Napriek tomu, že už začíname pociťovať nedostatok mlieka a mliečnych výrobkov, domáci mliekari plánujú vyvážať svoj tovar do Ázie.

Na ich podnet pred niekoľkými týždňami navštívila našu krajinu juhokórejská delegácia, ktorá hodnotila úroveň hygieny, výroby, spracovania, ale aj kontroly pre budúce obchodovanie. „Na jednej strane je potešiteľné, že celý náš systém vysoko ocenili, na strane druhej ma tieto plány vôbec netešia,“ reaguje riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš, ktorý Kórejčanov po slovenských prevádzkach sprevádzal. „Veď už teraz musíme zabezpečovať dovoz mlieka zo zahraničia, aby sme pokryli nedostatok zdrojov. Len na výrobu bryndze sme nútení dovážať až päťdesiat percent ovčieho mlieka. Aj tak je v drvivej väčšine na pultoch miešaná s kravským. Pritom farmy zanikajú, pretože na nich vraj nemá kto robiť. To je nakoniec problém v celom našom poľnohospodárstve.“

Všetko je, samozrejme, o peniazoch. Kórejčania, ktorí pri svojej hustote obyvateľstva nedokážu uspokojiť dopyt a o práškové mlieko po nedávnych škandáloch už nestoja, budú platiť výrazne viac než naši obchodníci, díleri a supermarkety. „Pokiaľ viem, výrobcovia sú už v štádiu, že si dohadujú konkrétne kontrakty, a je otázkou zhruba dvoch mesiacov, keď získajú potrebné certifikáty. Keby nebol záujem z ich strany, nikdy by sme niečo také neiniciovali. Nie je to dobrý signál. Za týchto okolností môžeme o domácich produktoch v predajniach len snívať.“

O vyjadrenie sme požiadali Slovenský mliekarenský zväz, zatiaľ sme sa odpovede nedočkali. Ak k nám dorazí, zverejníme ju na našej webovej stránke.

Na Slovensku po slovensky

Otázny vývoz mlieka a mliečnych výrobkov je jedným z mnohých dielov biedy na našom potravinovom trhu. Veď len za minulý rok inšpektori zaznamenali vyše jedenásťtisíc nedostatkov. Hlavne v oblasti hygieny či predaja tovaru po dátume spotreby. Ale zistili aj zdraviu škodlivé potraviny, nezodpovedajúce skladové priestory, falšovanie údajov, nedodržanie deklarovaného podielu surovín, nepovolené chemické prísady. Znie absurdne, že ani výrobcovia, ktorí sami požiadali o certifikát originálnej receptúry, ju nedodržujú.

Populárne, overené potraviny z minulosti stratili svoj lesk, chuť i kvalitu. Pôvodné zložky nahradili separáty, prídavné látky, náhrady, múka, chémia. Zostal len názov. „My im síce odoberieme značku, ale tam sa celý postih končí, keďže tieto certifikáty fungujú na báze dobrovoľnosti,“ vysvetľuje riaditeľ. „Navyše pokuta by mnohých zruinovala.“

Hlavný problém vidí v druhotriednej konkurencii zo zahraničia a praktikách obchodných reťazcov. Tie tlačia na čo najnižšiu cenu a výrobcom neostáva iné, len šetriť na jednotlivých položkách. Inak by prerobili. Uberú na masle, mlieku, použijú rastlinný tuk, nižšiu kategóriu múky, trochu dochutia, prifarbia. Áno, všetko by malo byť uvedené na obaloch. Ale ak aj je, skúste ich prečítať, keď producenti nedodržiavajú ani minimálnu veľkosť písma, ktorú im stanovuje zákon.

Istotu nemáme ani v malých predajniach, stánkoch či tržniciach, kde obchodníci garantujú, že ich sortiment pochádza zo Slovenska. Podľa Jozefa Bíreša práve v týchto ambulantných prevádzkach nachádzajú viac nedostatkov ako v supermarketoch. „Ak sú potraviny z ich polí, fariem, je všetko v poriadku. Žiaľ, často opak je pravda. Majitelia neraz ani nevedia povedať, odkiaľ ich tovar pochádza,“ hovorí. „Ako môže niekto tvrdiť, že predáva svoje jablká, keď nemá sad? Stáva sa, že dokonca ponúkajú poľské kurčatá v našich obaloch a nazvú to slovenský farmársky výrobok. Našťastie, podnikatelia sa medzi sebou po­znajú a neraz sami na svojich ‚kolegov‘ podajú podnet. Nechcú, aby im kazili dobré meno.“

Bolo lepšie?

Táto otázka rezonuje v spoločnosti pravidelne a zvlášť naberá na aktuálnosti po nedávnych oslavách novembrových udalostí i sviatkoch pokoja a hojnosti, keď sme chceli mať na štedrovečerných stoloch len to najlepšie. Hlasy novodobých odborníkov hovoria o spomienkovom optimizme a presviedčajú nás, že dnešné potraviny sú vo všeobecnosti oveľa kvalitnejšie ako tie v minulosti.

Jozef Bíreš zásadne nesúhlasí. „Náš systém kontroly potravín bol pred vstupom do Európskej únie v niektorých oblastiach lepší než takzvaný hygienický balíček, ktorý sme museli prijať na základe rozhodnutia Európskej komisie. Keď niekto povie, že sme jedli kontaminované potraviny s antibiotikami a hormónmi, tak zavádza. Už vtedy sme kontrolovali prítomnosť antibiotík a mali sme špeciálne bitúnky, ktoré porážali choré zvieratá. Ich mäso bolo určené do kŕmnych zmesí, nie pre ľudí.“

Konkurenčný boj

Ako pokračuje, v poľnohospodárstve sme nepoužívali toľko chémie ako dnes. „Soľ, dusičnany, dusitany... to bolo všetko.“ 

Normy boli jednoznačné a na všetko boli technologické postupy. „V párkoch malo byť 82 percent svalovej bielkoviny a ni­kto ich inak ani nevyrábal. Po vstupe do EÚ boli práve výrobcovia párkov prví, ktorí povedali, že pri dodržaní receptúry nedokážeme konkurovať 30-40-percentným mäsovým produktom z cudziny. Preto sa naše normy postupne začali rušiť. Štandardy potravín sa vytratili pre konkurenčný boj. Mlieko, mliečne výrobky, smotana, to všetko bolo stopercentne naturálne a plnohodnotné, bez dlhej exspirácie. Dnes vám jogurt vydrží aj dva mesiace. Prečo asi?“

Doba sa menila a s ňou aj zloženie jedálnych lístkov. Klobásy, ktoré boli niekedy len z mäsa, dnes obsahujú škrob, rastlinné zložky, rôzne prísady. Bryndza bývala len z ovčieho syra, teraz sme radi, ak je ho v nej aspoň päťdesiat percent.

„Mnohé produkty, ktoré sme si dopestovali a boli sme v nich sebestační, nahradili priemyselné monokultúry. Stavy hospodárskych zvierat klesli o polovicu i viac a aj tie, ktoré nám zostali, vyvážame, lebo sa o ne nikto nechce starať. Namiesto nich vozíme rok zamrazené a opakovane rozmrazované mäso z cudziny. Mimochodom, vedeli ste že až 98 percent mäsa v priemyselných mäsových výrobkoch pochádza zo zahraničia? Upustili sme od tradícií, otvorili trh a stali sme sa závislými.“

Pokuty pre zahraničných výrobcov

Akoby to všetko nestačilo, stále nás trápi dvojaká kvalita potravín z vyspelej cudziny. Napriek tomu, že spolu s ďalšími krajinami na tieto praktiky dlhodobo poukazujeme, situácia sa mení veľmi pomaly. „Pred časom sme opakovane porovnávali a testovali identické tovary rovnakej značky u nás a v Rakúsku. Rozdiely sme zaznamenali až v päťdesiatich percentách. Od zloženia až po hmotnosť,“spomína Bíreš. Chodili sme do Bruselu vysvetľovať, upozorňovať, že ide doslova o podvody. Nakoniec nám dali za pravdu a európska legislatíva sa v oblasti duálnej kvality konečne zmenila. Sprísnili sa kontroly, zvýšili pokuty.

Zahraniční výrobcovia na naše aktivity nereagovali príliš ústretovo. Podľa riaditeľa ŠVPS boli nie­ktorí dokonca agresívni. Hoci dobre vedeli, že podvádzali, mysleli, že im to prejde. Predpokladali, že sa u nás robia analýzy neštandardne, na kolene, neobjektívne. „Zavolali sme ich teda do našich laboratórií. Na vlastné oči sa mohli presvedčiť, že veľmi dobre vieme, čo robia. Až potom im došlo, že tadiaľto už cesta nevedie.“

Ani susedné Rakúsko nás spočiatku nebralo príliš vážne. Dokonca na štátnej úrovni celú iniciatívu bagatelizovali a bojkotovali. Možno im však len nedochádzalo, že to pre nás môže byť reálny problém. „Tam je celkom iná situácia. Na svojom trhu majú zhruba desať percent zahraničných potravín. Aj patriotizmus u nich funguje inak ako u nás.  Môžeme tam vyložiť slovenské kurčatá najvyššej kvality, ale Rakúšan radšej kúpi aj to posledné domáce. Preto tento projekt nepovažovali za dôležitý ani sa na ňom nepodieľali. Naopak, podporili nás Francúzi, Španieli či Portugalci. Myslím, že z princípu.“

Prednedávnom sa naši kontrolóri opäť vybrali na nákupy do Nemecka a Rakúska. Vzorky by mali vyhodnotiť do konca januára. Tentoraz však už výsledky nebudú len štatistickým údajom. „Ak znova zistíme rozdiely, budeme zodpovedné zahraničné subjekty pokutovať,“ uzatvára Jozef Bíreš. „A keďže výška sankcií sa stanovuje podľa zisku, môžu dosiahnuť úctyhodnú výšku.“