Tip na článok
Realita: Miloš Marek stojí v súčasnej kaplnke, chýba v nej oltár aj všetko zariadenie, počarbané steny bijú do očí.

Kam zmizol oltár z legendárneho kaštieľa? Pátrali sme po jeho osude

Z chátrajúceho kaštieľa v Moravanoch nad Váhom zmizol barokový oltár. Spolu s ním všetko, čo sa dalo speňažiť.

Galéria k článku (8 fotografií )
Realita: Miloš Marek stojí v súčasnej kaplnke, chýba v nej oltár aj všetko zariadenie, počarbané steny bijú do očí.
Kaplnka: Po obnove ju v roku 2003 znovu vysvätili, na fotografii tesne pred devastáciou.
Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom: Vzácna stavba prežila päťsto rokov. Po zmenách majiteľov sa mení na ruinu.

Potom, ako sa okolo kaštieľa v Moravanoch udiali pokútne predaje, skončila jedinečná stavba v priebehu krátkeho času ako ruina. Budova s kaplnkou a parkom, ktorá prežila päť storočí, dnes pripomína zrúcaninu.

Deravý plot i strecha, zničené umelecké diela a vytlčené okná vítajú návštevníkov už od cesty. Vzácna stavba je po nájazdoch vandalov a zlodejov vybrakovaná, zmizlo všetko, čo sa dalo speňažiť.

Zostali iba ľudské výkaly, spúšť a čarbanice sprejerov. Preč je i barokový oltár a kazateľnica zo zámockej kaplnky. Aký osud stihol tieto kultúrne pamiatky?

Zn.: Hľadám oltár

Hoci sa to môže zdať absurdné, aj takýto inzerát sa zjavil na internetovej stránke milovníkov histórie a pamiatok. Jeden z prispievateľov napísal: „Hľadám oltár s kazateľnicou z kaštieľa v Moravanoch...

Poprosil by som niekoho,kto má kontakt na múzeá, veľmi by som chcel nájsť tento oltár a uvítal by som akúkoľvek pomoc alebo radu... Majú byť uložené v niektorom múzeu, tak hľadám, v ktorom…“

Oltár s kazateľnicou boli ešte pred pár rokmi ozdobou zámockej kaplnky. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností je Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie kultúrna pamiatka. Ako hnuteľné kultúrne pamiatky sú samostatne evidované oltár i kazateľnica.

Až na to, že dnes v kaplnke nie sú. Je prázdna, rovnako ako kaštieľ. Provizórne prekrytú strechu stŕha vietor a dážď. Na mieste, kde kedysi stál krásny oltár, dnes možno „obdivovať“ iba nasprejované čarbanice.

Scény ako vystrihnuté z dokumentu o banánovej republike sú trpkou správou o vzťahu národa ku kultúrnemu dedičstvu a pripomínajú Kocúrkovo. Ako inak si možno vysvetliť, že vzácny mobiliár skončil za asistencie štátnych úradníkov z pamiatkového úradu v provizórnom sklade súkromníka, ktorý má podľa nášho zdroja za sebou niekoľko neúspešných podnikateľských projektov.

Čítajte viac:

Zmajkovičovej mladý asistent vlastní pozemky pod legendárnym kaštieľom

Na tajnom mieste

Osud oltára a kazateľnice trápi viacerých vrátane starostu Moravian nad Váhom Petra Hulmana. „Raz do roka sa pýtame trnavských pamiatkarov na stav kazeteľnice a oltára a odpoveďou je, že sú v poriadku uložené v areáli jednej firmy. No nemáme žiadny dôkaz, fotografiu či dokument, že tam skutočne sú.“

Z dediny už písali listy prezidentovi, premiérovi Robertovi Ficovi aj ministrovi kultúry, v ktorých žiadali záchranu kaštieľa. Odpoveďou boli buď výhovorky, alebo mlčanie. Základná otázka teda znie: „Kde sa nachádza barokové zariadenie kaplnky, keďže v kaštieli nie je?“

Od trnavských pamiatkarov sme sa dozvedeli, že mobiliár z kaštieľa nevzali zlodeji. Odviezli ho oni, keď sa „v roku 2007 ukázalo, že kaštieľ bude z dôvodu insolventnosti vlastníkov opustený a hrozilo bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky“.

Marek Zelina z Krajského pamiatkového úradu Trnava tvrdí, že ak by oltár a kazateľnicu včas z kaštieľa neboli odviezli, tak dnes by boli zničené alebo odcudzené.

„Prevozom sa tento mobiliár podarilo zachrániť,“ dôvodí. Mobiliár však nenájdete v žiadnom múzeu ani kostole. Aj keď sa ho vraj pamiatkari najprv pokúšali uložiť v niektorom z múzeí Trnavského kraja, pre časovú tieseň a priestorové nároky sa to nepodarilo.

Skutočne pod kontrolou?

Vzácny mobiliár je tak ukrytý nielen pred zlodejmi, ale i verejnosťou, ktorá by mala záujem o jeho prehliadku. Ako sa nám totiž podarilo zistiť, nachádza sa u súkromnej osoby v Myjavskom okrese.

Potvrdil nám to aj Rudolf Ulehla. Ten vstúpil do niekdajšej firmy piešťanského exprimátora, ale podľa Obchodného registra až po tom, ako firma kaštieľ predala Slovincom a vystúpil z nej exprimátor Mrázik.

„Je to strašná škoda, čo sa stalo s kaštieľom. Chýba tu zdravý rozum, veď kaštieľ normálne fungoval ešte pred menej než desiatimi rokmi, konali sa v ňom svadby, akcie. Je hlúposť povedať, že bol stratový, ako argumentovalo ministerstvo,“ hovorí.

Hoci sa nám napokon podarilo vypátrať aj konkrétne miesto uloženia oltára s kazateľnicou, z dôvodu bezpečnosti ho neupresníme. Mobiliár je uložený tak, ako ho pred odvozom demontoval a zabalil reštaurátor.

Pamiatkari za účasti reštaurátorov vraj konajú na mieste pravidelnú kontrolu, najnovšia má byť v dohľadnom čase. Fakt, že národnú kultúrnu pamiatku „stráži“ súkromná osoba a verejnosť ju nemôže vidieť, je z radu absurdných.

Aj pamiatkari uznávajú, že ide len o náhradné riešenie. „Mobiliár je však v porovnaní so stavom, v akom sa nachádza kaštieľ, najmenej ohrozený,“ pripomínajú. Za jediné riešenie súčasnej situácie považujú zmenu vlastníka, keďže doterajší zahraničný majiteľ sa o pamiatku nedokáže postarať.

Čítajte viac:

Zahraniční investori kúpili funkčný kaštieľ, po siedmich rokoch schátral

Komu patrí

Pri zložitých vlastníckych vzťahoch okolo kaštieľa sa ako druhá v poradí natíska otázka, komu oltár s kazateľnicou patria. Na trnavskom pamiatkovom úrade nám povedali: „Z logiky veci vyplýva, že ten, kto je vlastníkom kaštieľa, je aj vlastníkom mobiliára, pretože ten je jeho súčasťou.“

To nám potvrdil aj pôvodný majiteľ, Fond výtvarných umení: „Hnuteľný aj nehnuteľný majetok kúpila eseročka ART Hotel Kaštieľ Moravany nad Váhom pána Mrázika spolu za päťdesiat miliónov slovenských korún.“

V praxi to znamená, že súkromná osoba, ktorá dnes mobiliár stráži, ho bude musieť vrátiť majiteľovi, nech už ním bude ktokoľvek. Od tejto firmy získali kaštieľ aj s mobiliárom noví majitelia zo Slovinska. Na mieste je tak otázka, či si nemôžu oltár s kazateľnicou nárokovať a previezť do vlasti.

Marek Zelina z pamiatkového úradu upozorňuje, že vlastník môže požiadať pamiatkový úrad v Trnave o rozhodnutie o premiestnení kultúrnej pamiatky. „Ten rozhodne, či na miesto na území Slovenska je možné oltár dočasne previezť a za akých podmienok.“

Oltár a kazateľnicu ako kultúrne pamiatky si však vlastník, domáci či zahraničný, nemôže len tak vziať. „Pamiatkový zákon zakazuje trvalé vyvezenie kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky a na premiestnenie je potrebné rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trnava.

Vlastník síce môže mobiliár predať tretej osobe, ale aj s kaštieľom, pretože je jeho súčasťou. Vlastníctvo oltára a kazateľnice bez vlastníctva kaštieľa nedáva zmysel, pretože s mobiliárom nie je možné voľne nakladať bez súhlasu krajského pamiatkového úradu.“

Rýchla skaza

Zdá sa až neuveriteľné, ako rýchlo dokáže na Slovensku schátrať historická budova, ktorá prežila feudálne revolúcie, obe svetové vojny i komunistickú diktatúru. Pred necelým desaťročím bola pritom situácia iná - poslední hostia boli v kaštieli ubytovaní v roku 2007.

Renesančný kaštieľ v Moravanoch nad Váhom dali pravdepodobne postaviť už na konci šestnásteho storočia Thurzovci. „V osemnástom storočí ho vlastnili Csákyovci, ktorí zbarokizovali interiér kaštieľa a pristavali aj kaplnku zasvätenú Sedembolestnej Panne Márii,“ odkrýva historik Trnavskej univerzity Miloš Marek stáročný príbeh kaštieľa.

Svojho času sa v kaštieli skrýval aj vodca protihabsburského povstania František II. Rákóczi. Poslednými majiteľmi boli Zedtwitzovci, ktorí tu žili až do konca druhej svetovej vojny, keď ich ako Nemcov odsunuli a kaštieľ s parkom znárodnil štát. Kaplnka získala povolenie na slúženie omší v roku 1757 a už vtedy sa v nej nachádzal barokový oltár s kazateľnicou.

„Oltár nesie erby vtedajších majiteľov, manželov Štefana XII. Csákyho a Kláry Zichyovej. V strede je obraz Piety a nadstavec nad oltárom zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu. Kazateľnica s obrazmi evanjelistov bola prekrytá drevenou baldachýnovou strieškou,“ opisuje Miloš Marek vzácny oltár. Dodáva, že kaplnku opätovne vysvätili pred pár rokmi.

„V roku 2003 v nej nanovo inštalovali zreštaurovaný oltár s kazateľnicou a kaplnku znovu vysvätili. Vydržalo to však len pár rokov, pokým sa kaštieľ nestal predmetom pokútneho predaja a začal chátrať.”

Dnes je všetko minulosť. Smutný osud kaštieľa je podľa Miloša Mareka ukážkou toho, ako opakovane zlyhal štát, ktorý je podľa zákona povinný chrániť kultúrne pamiatky, ale aj toho, aký máme macošský vzťah k vlastnej histórii.

Čudné predaje

História moravianskeho kaštieľa, ktorý roky slúžil výtvarníkom, nabrala nový spád v roku 2006. Vtedy ho predal dovtedajší vlastník, Fond výtvarných umení, ktorý ho využíval od šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Udialo sa to s vedomím vtedajšieho ministra kultúry Rudolfa Chmela. Kaštieľ kúpila firma bývalého primátora Piešťan Ivana Mrázika takmer za päťdesiat miliónov vtedajších korún, po prepočítaní konverzným kurzom takmer 1,7 milióna eur.

Mrázikova firma v kaštieli údajne plánovala naďalej poskytovať ubytovacie a reštauračné služby. Krátko po kúpe ho však predala ďalej - dvojica Slovincov ho kúpila už za 67 miliónov korún, zhruba 2,2 milióna eur.

Tahir Ametaj a Andrej Plešivčnik vraj z kaštieľa plánovali veľkolepý hotel, no z bombastických zámerov zišlo. Prestali platiť dane, energie i výplaty zamestnancom, nesplácali ani úver, ktorý si vzali. Napokon sa kaštieľ ponúkal v Slovinsku aj vo verejnej dražbe.

Dnes je síce oficiálnym majiteľom Tahir Ametaj, ale nakladanie s kaštieľom je zablokované predbežným opatrením súdu. Kaštieľ má spravovať poverený opatrovateľ a zámerom je vykonať exekúciu či dražbu.

Ako výsmech však pôsobí fakt, že kaštieľ aj zámocký park eviduje štát ako národné kultúrne pamiatky. Dosiaľ totiž štát nevyvodil žiaden postih za katastrofálny stav, do akého sa dostali, nieto aby ich dokázal zachrániť pre budúce generácie.

VIDEO Plus 7 Dní