Jana Čavojská

Uhrovský hrad v&nbsp;Strážovských vrchoch nad Uhrovským Podhradím má ešte aj dnes vlastného kastelána. Pavel Pavlis na jeho obnove pracuje už šestnásť rokov. Desať rokov na hrade aj žije. Pozná každý kút, povesť aj každého ducha. „Nie je tu miesto, na ktorom by nebolo niečo zo mňa,“ hovorí.

Ak sa poponáhľate, vybehnete na hrad od parkoviska za pol hodiny. Po drevenej lávke, ktorá je replikou tej stredovekej, iba je kvôli statike užšia, sa dostanete dovnútra na prvé nádvorie. Hrad je z&nbsp;veľkej časti zrúcanina, hoci dobrovoľníci z&nbsp;občianskeho združenia Hrad Uhrovec už zrekonštruovali aj časť vnútorných priestorov. Po pravej strane však budete mať budovu ako vystrihnutú z&nbsp;povestí o&nbsp;rytieroch a&nbsp;princeznách. Práve za rekonštrukciu renesančnej hospodárskej budovy získal hrad ocenenie Kultúrna pamiatka roka. Pavel Pavlis vysvetľuje, že táto časť hradu sa zachovala v&nbsp;rozsahu, z&nbsp;ktorého sa dalo vyčítať, ako vyzerala kedysi. „V&nbsp;stenách boli odtlačky, zachovali sa trámy, celé predné čelo stálo, takže sme presne vedeli, ako boli umiestnené okná. V&nbsp;strede rástol strom. Velikánsky javor, ani som ho neobjal. Vypílili sme ho a&nbsp;korene sme vykopali lopatkami a&nbsp;motyčkami. Prípravy na rekonštrukciu trvali tri roky. Robili sme ju po troške. Vo vrchnej časti je teraz ubytovňa, na prostrednom poschodí spoločenská miestnosť a&nbsp;v&nbsp;pivnici máme odložený materiál a&nbsp;sudy na zachytenú dažďovú vodu.“

Mimochodom, kto je smädný, nemusí sa na prvom nádvorí veľmi zdržiavať. Na tom druhom ponúka kastelán rôzne nápoje vrátane čapovaného piva. A&nbsp;kus reči k&nbsp;tomu. Koho zaujíma história hradu alebo jeho obnovy, tomu dokáže Pavel Pavlis rozprávať hodiny. Napríklad o&nbsp;tom, ako ho v&nbsp;13. storočí získal Matúš Čák. Vymenil ho za pár bezcenných dedín na Tekove. Huntovci-Poznanovci mu ho takto určite neprenechali dobrovoľne. Hrad Uhrovec potom vlastnili králi. Karol Róbert, Žigmund Luxemburský, Albrecht Habsburský. A&nbsp;známe šľachtické rody Pongrácovcov či Zylagyovcov. Manželstvo Petra Zylagyho a&nbsp;Brigity zo Slopného zostalo bezdetné. To znamenalo, že hrad opäť pripadol kráľovi. Ferdinand I. ho v&nbsp;roku 1547 udelil Františkovi Zayovi.

Ale nie je zaujímavejšie počúvať o&nbsp;strašidlách? Na každom poriadnom hrade predsa straší. Ktovie, či si toho bol Pavel Pavlis vedomý, keď sem prišiel ešte ako mladý jaskyniar. Nemal ani dvadsať. Neskôr pracoval s&nbsp;mládežou a&nbsp;hrad bol ich častým turistickým cieľom. Vtedy tu bolo všetko zarastené, dvory a&nbsp;vnútorné priestory zasypané.

Osud hradu zmenili až dobrovoľníci. Najprv ruinu vyčistili od pŕhľavy, kríkov a&nbsp;odpadu. Potom začali s&nbsp;menšími záchrannými prácami. To sa pridali vysokoškoláci z&nbsp;táborov Stromu života. Postupne našlo občianske združenie murárov, ktorí ovládali staré techniky. Zapojilo sa aj do projektov opravy pamiatok nezamestnanými.

Pavel Pavlis tu pracoval takmer od začiatku. To sa už uňho prejavovali zdravotné problémy. Nadobudol ich pri práci v&nbsp;bani v&nbsp;Handlovej. Chrbtica, platničky, pľúca. Pri chôdzi si musí pomáhať barlami. Zostal na invalidnom dôchodku. A&nbsp;prijal úlohu kastelána na hrade. Na svojom vysnívanom mieste. „Kedysi som vybehol hore-dole za deň aj trikrát,“ zaspomína. „Teraz mám problém prejsť od mosta na nádvorie.“

To mu však nebráni v&nbsp;rozprávaní príbehov so svojským humorom. „Či tu straší? Keď si priplatíte! Môj vnúčik má teraz dvanásť rokov. Keď mal päť, začal sem chodiť na prázdniny. Po roku sa ho draci tak báli, že aj s&nbsp;princeznami odleteli preč. Posledný duch, ktorý nám žral turistov zaživa, ho stretol o&nbsp;polnoci. Odvtedy ten duch leží na áre.“

Ak ste sa nezľakli, môžete si na Uhrovskom hrade dohovoriť prespanie. Stačí kastelánovi zavolať a&nbsp;dohodnúť si s&nbsp;ním termín.

Čo sa týka záchodov, objavili ich tu dvadsaťštyri. Volajú sa prevety a&nbsp;štyri z&nbsp;nich sa zachovali dodnes. Jeden dokonca s&nbsp;drevenou doskou s&nbsp;podpisom majstra. „V&nbsp;stredoveku bol najbezpečnejší ten nad kaplnkou,“ tvrdí kastelán. „Vieme totiž o&nbsp;prípadoch z&nbsp;Nemecka a&nbsp;Česka, že keď išiel ctený zadok na potrebu, strelili doň zospodu šíp alebo bodli oštep.“

Okrem povestných záchodov je zaujímavým miestom kaplnka z&nbsp;13. storočia. Našli tam veľa detských truhličiek; v&nbsp;minulých storočiach veľa detí neprežilo viac ako pár mesiacov či rokov. Zachovali sa v&nbsp;nej aj zvyšky fresky. Žiaľ, slúžila niekomu ako terč na hádzanie kameňov. Delo, ktoré stojí na druhom nádvorí pod múrom, je kópia. Originál majú na Bojnickom zámku. Až tam sa zatúlalo potom, ako ho odniesli do kaštieľa v&nbsp;Uhrovci. Doň sa páni hradu postupne sťahovali za väčším pohodlím. V&nbsp;19. storočí hrad vyhorel. Pravdepodobne ho podpálili povstalecké oddiely Hurbanovcov. Prišla prvá svetová vojna. Niektorí Zayovci v&nbsp;nej padli. Neskôr o&nbsp;hrad definitívne prišli. Získala ho katolícka cirkev. „Vieme, že potomkovia Zayovcov sú v&nbsp;Rakúsku, Maďarsku, Kanade, USA,“ rozpráva Pavel Pavlis. „Jeden z&nbsp;nich hrá napríklad dorastenecký hokej za Kanadu. S&nbsp;rodičmi tu bol už dvakrát.“

Zayovci vraj u&nbsp;poddaných neboli veľmi obľúbení. Sťažovali sa na nich až u&nbsp;Márie Terézie. „Zdierali ľudí. Aj keď bola chudoba alebo zlá úroda a&nbsp;nebolo z&nbsp;čoho, museli platiť. Tak sa zložili na pisára a&nbsp;napísali list cisárovnej do Viedne. Tá potom vydala nariadenie, že gróf nesmie svojich poddaných tak zdierať,“ hovorí Pavel Pavlis.

Ale naspäť k&nbsp;duchom. Párkrát hrad skúmala Československá spoločnosť pre skúmanie paranormálnych javov. „Mali tu všelijaké prístroje a&nbsp;niečo nimi merali. Pýtal som sa sám seba, či som blázon ja alebo oni. Zistili, že v&nbsp;jednom z&nbsp;okien zomrela mladá žena. A&nbsp;mne sa v&nbsp;hlave zrodila povesť. Napísal som ju a&nbsp;keď ľudia z&nbsp;tej spoločnosti prišli znova, namerali vraj niečo podobné.“ Išlo o&nbsp;príbeh krutého grófa a&nbsp;verzie kastelána a&nbsp;výskumníkov paranormálnych javov sa medzi sebou síce trochu líšia, no v&nbsp;zásade sú dosť podobné.

Gróf vraj vládol tvrdou rukou. Bez jeho súhlasu sa nikto nemohol zosobášiť, nemohli pokrstiť dieťa, ba ani pochovať zosnulého na cintoríne. Dvaja mladí zamilovaní ľudia prišli grófa poprosiť o&nbsp;súhlas so sobášom. Mladá dievčina sa mu zapáčila. Povedal im, že on ako gróf bude mať právo prvej noci. Keď protestovali, dievča dal odviesť hore do komnát a&nbsp;chlapca kázal bičovať na dereši, až kým nepovie dosť. No s&nbsp;dievčaťom zostal tak dlho, že chlapec od tej bitky zomrel. Gróf nakoniec zišiel dole. Keď uvidel mŕtvolu, iba sa usmial a&nbsp;povedal: „No čo, mal poslúchať. Ale aby ste videli, že nie som zlý pán, tu máte zlatku a&nbsp;môžete ho pochovať na cintoríne.“ Potom zi­šla dole aj dievčina. Hodila sa na mŕtvolu a&nbsp;plakala. A&nbsp;gróf sa len smial. Povedala mu: „Ty zlý a&nbsp;nehodný človek. Za to, čo si nám vykonal, nech si naveky prekliaty. Tvoja duša nech blúdi po hrade a&nbsp;prosí o&nbsp;odpustenie. Ale nikdy sa jej ho nedostane. A&nbsp;tvoje telo nikdy nezhnije v&nbsp;hrobe. Stále bude navrchu, aby ho každý videl. Za trest.“ Potom sa rozbehla a&nbsp;skočila do priepasti.

Gróf sa smial, že aspoň ušetrí na pohrebe, že jej telo zožerie zver. Z&nbsp;ničoho nič zahrmelo a&nbsp;udrel doňho blesk. Bol na mieste mŕtvy. „Sluhovia ho skúšali pochovať tam aj tam, ale jeho spálená mŕtvola sa vždy ráno znovu objavila na dvore. Dlhé roky tam bol pohodený. Ak ho chcete vidieť teraz, choďte do krypty katolíckeho kostola v&nbsp;Uhrovci. Leží tam hneď pri dverách,“ uzatvára povesť Pavel Pavlis.

Kastelán dáva povesti dokopy už roky. Dúfa, že čoskoro sa mu ich podarí vydať knižne. Zatiaľ niekoľko z&nbsp;nich nahral pre rozhlas. A&nbsp;kedy bude hotový hrad? „Stáročia stál. Takže my ho za desiatky rokov neopravíme.“

https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/kastelan-uhrovskeho-hradu-ked-priplatite-moze-tu-aj-strasit

Kastelán z Uhrovského hradu: Keď si priplatíte, môže tu aj strašiť

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Kastelán z Uhrovského hradu: Keď si priplatíte, môže tu aj strašiť

Jana Čavojská

Súvisiace články

Miniprales na Považí: Haluzická tiesňava sa cez pandémiu stala hitom turistov. Aj neporiadnych

Adrenalínová doprava: So sliepkami na nárazníku aj v rozheganých lanovkách

Kedysi české sklo nakupovali bohaté Rusky vo veľkom, teraz môže vojna položiť sklárov na kolená

Pláže na sto spôsobov: Pôvaby jarnej Sardínie vám vyrazia dych

Jarná Malta: 20 fotografií, ktoré vo vás prebudia túžbu po dobrodružstve

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás