Tip na článok
Sviňa si žije v byte ako v bavlnke. Juraja pohrýzla do nohy tak, že si hlbokú ranu liečil dva a pol mesiaca.

Kauza sviňa: Dôchodcu napadlo 70-kilové prasa. Chovajú ho v paneláku!

Volá sa Lucia, mala by vážiť 30 kíl, ibaže je "trochu" prekŕmená. Majitelia na ňu nedajú dopustiť, no jeden z obyvateľov sídliska má na ňu spomienku na nohe.

Galéria k článku (9 fotografií )
Svinka nemá chybu. Iba keď má svoje dni, vyskakuje chlapom na nohy - hovorí štamgast Boris.
Sviňa stále behá po sídlisku bez vôdzky a bez náhubku - hovorí pohryzený dôchodca Juraj.
Krčma U Kucbela: Keď ide pán Ondráš na vínko, Luciu berie so sebou.

Aby bolo jasné, my nechováme žiadne prasa, urazene sa ohradil Jaromír Ondráš starší. Už-už sme sa zberali preč v presvedčení, že sme si pomýlili byt, no on pokračoval: „My máme len Luciu.“ A nežne dodal: „To je prasiatko.“

Po chvíli nám údajne neškodné göttingenské miniprasiatko ukázal. Na deke, s hlavou na vankúši a s ďalším vankúšom pri kopýtkach drichmala asi sedemdesiatkilogramová sviňa. Na treťom poschodí paneláka na banskobystrickom sídlisku.

Máličko prekŕmená

S nápadom chovať prasa ako domáceho miláčika v panelákovom byte neprišli Ondrášovci. Luciu dostal ich dospelý syn pred piatimi rokmi k narodeninám. Kamaráti z motorkárskej partie si zrejme chceli z Jara vystreliť, keď im vopred oznámil, že psa si ako darček neželá. Z recesie mu zohnali miniprasiatko.

Jaro nečakane nadobudnuté zviera, vtedy ešte skutočne malé, dovliekol k rodičom a oni súhlasili, že sa o Luciu postarajú. Naštudovali si, že ide o zvláštny druh pôvodne vyšľachtený na laboratórne účely. Kožu má podobnú ľudskej, takže je vhodný aj pre alergikov, a navyše ide o veľmi čistotné zviera.

„To je pravda,“ hovorí Jaro. „Vôbec sme Luciu nemuseli učiť chodiť na záchod. Od začiatku vykonávala potrebu do piesku, aký používajú aj mačky. Po pár týždňoch stačilo chodiť s ňou pravidelne von, jej záchod v byte sme zrušili."

"Celkom rada sa aj kúpe. Otec jej pomôže do vane a ona je pod sprchou spokojná. V byte vôbec necítiť, že by tu žilo zviera. Pes smrdí, skoro každý, ale Lucia nie. Máme jednu susedu, ktorá sa sťažuje na zápach, ale sami sa môžete presvedčiť, že to nie je pravda.“

V príručkách sa síce píše, že göttingenské miniprasiatko dorastá do tridsiatich kilogramov, no tiež je tam poznámka, že finálne rozmery závisia od toho, ako si kto zviera vykŕmi. Ondrášovci si to svoje vykŕmili statočne.

Susedia tvrdia, že prasa má lepšiu stravu ako nejedno dieťa. Vraj ho domáca pani chová banánmi. „Mama si ju kupuje všakovakými dobrotami, je to jej miláčik,“ hovorí Jaro o láskyplnom vzťahu pani Ondrášovej k domácej svini.

„Ale inak Luciu zaujíma hlavne tráva. Dostáva ovocie a zeleninu, vegetariánske granuly...“ „Najradšej má halušky, za tými sa ide zabiť, “ skáče mu do reči otec a Jaro priznáva: „No, Lucia je tučná. Keď chodí, chvíľami ťahá brucho po zemi.“

Do krčmy so sviňou

Lucia by mala byť podľa teórie inteligentné zviera. Ak to tak aj je, nedáva to nijako najavo. „Celé dni v podstate prespí. Nemá záujem behať ani hrať sa. Len sa nažerie a spí. Spočiatku som sa snažil naučiť ju reagovať na povely, no nemal som čas venovať sa výcviku dôsledne. Ak teraz chcem, aby niekam išla, obkročím ju a nohami tlačím požadovaným smerom.“

Akoby Lucia chcela názorne predviesť, že Jaro hovorí pravdu, tvrdo spí, hoci ju škrabká za ušami, medzi hrubými záhybmi kože na krku. Nevyrušia ju ani hlasy cudzích ľudí. Až keď Jaro vytiahne pochutinu, Lucia pomaly otvorí oči, lenivo zodvihne hlavu, dobrotu zhltne a zase padne do vankúšov.

Neznámych votrelcov vo svojom teritóriu ignoruje. O tom, že by ju domáci prinútili vstať a zobrali na vychádzku nevyspatú mimo jej denného režimu, nemôže byť ani reči.

„Kdeže!“ krúti hlavou Ondráš starší. „Bola by mrzutá, šomrala by. To nepripadá do úvahy. Zvyčajne spí tak do pol tretej poobede a potom ideme von. Po schodoch pomaličky poskacká z tretieho poschodia až na prízemie, na parkovisku nastúpi do auta na zadné sedadlá a vyvezieme ju do záhradky. Alebo ideme spolu do krčmy U Kucbela.

Cestičkou popri panelákoch sa napasie trávy, ja si objednám tri deci vína a ona behá okolo krčmy, potom si ľahne na rohu a spí. Všetci na sídlisku ju poznajú. Malé deti ju chodia hladkať, nikomu neublíži.“

O obľúbenosti svine Lucie medzi štamgastmi U Kucbela presviedča pomedzi výdatné glgy načapovaného piva aj Boris Rehula: „Tá svinka nemá chybu. Patrí do prírody, teda sem,“ ukazuje na okolité paneláky. „Nič nikomu neurobí. Iba keď má svoje dni, vyskakuje chlapom na nohy. Ale to robia aj psy. Ona si poskáče a zase ide preč.“

Pohryzený dôchodca

Majitelia Lucie však pripúšťajú, že situácia s panelákovou sviňou nie je celkom ružová: „Žiaľ, máme s ňou menší problém.“ Ťahá sa od osemnásteho marca tohto roka. V ten deň, čosi pred obedom, uhryzla milá Lucia dôchodcu Juraja do lýtka tak nešťastne, že mu prehryzla žilu.

„Luciu poznám dávno, mám záhradku vedľa Ondrášovcov. Sú to milí ľudia, vždy som si ich ako susedov pochvaľoval. Žiaľ, stalo sa. Na autobusovej zastávke som zbadal pána Ondráša a šiel som ho pozdraviť."

"Bola s ním aj Lucia. Ešte som na ňu zavolal - Ahoj, Lucy! Rozbehla sa priamo na mňa. Rozkročil som sa, že ma hádam podbehne, no chmatla ma do nohy. Pán Ondráš hneď volal manželke, nech ma príde ošetriť. Pani Anka mi na ranu dala náplasť a presviedčala ma, že k lekárovi ísť nemusím, lebo Lucia je pravidelne očkovaná,“ opisuje incident Juraj.

Našťastie sa napadnutý muž vybral do nemocnice. Z rozsiahlej lekárskej dokumentácie mapujúcej liečbu trvajúcu dva a pol mesiaca je zrejmé, že ranu po uhryznutí sviňou museli lekári čistiť a preväzovať neuveriteľných tridsaťjedenkrát!

„Vždy, keď poviem, že ma uhryzlo prasa, ľudia sa smejú. Známi ma zdravia slovom kvíííík. Veď aj mne by to celé bolo smiešne, keby som neprežil toľko bolesti.

Najprv to vážne nevyzeralo, mal som na lýtku v podstate len bodku po prehryznutí prasacím zubom. Len čo mi lekár dal dolu náplasť od pani Anky, krv doslova striekala. Lucia mi sekla žilu, museli mi ju zašiť.

Rana začala hnisať, dostával som silné antibiotiká a poškodené tkanivo mi z rany opakovane vyškrabávali. Jaj, to bola bolesť! Nikomu takú neprajem. Vlastne, Ondrášovcom áno. Ani sa mi neospravedlnili.

Podal som na polícii trestné oznámenie a prestali ma zdraviť. Ignorujú ma. Akoby nechápali, že za svoje zviera musia niesť zodpovednosť. Poznám prípad, keď pes uhryzol iného psa a majitelia dostali pokutu štyristo eur. Mňa pohrýzlo zviera, ktoré patrí do chlieva, a majitelia nebudú postihnutí?!

Moja liečba stála nemálo peňazí, preplatiť by ju mali oni. A nie provokačne naďalej chodiť po sídlisku s veľkou sviňou bez vôdzky, bez náhubku a riskovať, že uhryzne nejaké dieťa.“

Kýval nohou, čiže provokoval?!

„Ono to celkom tak nebolo,“ tvrdí Jaro Ondráš, hoci incident osobne nevidel. Vraj vie o všetkom z otcovho rozprávania a ten, hoci je prítomný, nechá radšej rozprávať mladého.

„Pán Juraj Luciu provokoval. Takto ju dráždil nohou popred rypák,“ vystrčí Jaro pravú nohu dopredu, pätu oprie o zem a chodidlo otáča zľava doprava.

„Lucia vbehla medzi jeho nohy, zľakla sa, keď ju zovrel kolenami a ako mykla hlavou, klom škrabla jeho nohu. Uhryznúť ho nemohla, lebo prasa nehryzie, to nie je mäsožravec. Na polícii nám povedali, že poškodený pán sa sťažuje na štvorcentimetrovú ranu. Neviem, či ho napadol medveď, lebo Lucia také veľké zuby nemá.“

Ondrášovci ujmu dôchodcu zľahčujú, lenže podľa lekárskej správy bolo tkanivo skutočne poškodené do hĺbky štyroch centimetrov, čo sa nemohlo obísť bez veľkej bolesti.

Ak aj bolo dôvodom napadnutia s takým nepekným koncom obyčajné šúchanie chodidla na zemi, čo, mimochodom, dôchodca dôrazne popiera, polícia i patričné úrady by mali riešiť pohyb „nezabezpečeného“ veľkého zvieraťa na sídlisku. Lebo potom už za provokáciu možno považovať skutočne hocičo.

A hoci Lucia dokáže pobehnúť iba pár metrov, silnými zubami môže škaredo ublížiť. Jej nežné meno nedokáže zmeniť skutočnosť, že je to obyčajná sviňa.

VIDEO Plus 7 Dní