Špecializovaný trestný súd v piatok schválil dvojročný trest odňatia slobody s trojročným podmienečným odkladom pre niekdajšiu sudkyňu Okresného súdu Bratislava I Miriam Repákovú. Je vinná, že v roku 2017 na pokyn Mariana Kočnera protiprávne rozhodla v kauze Technopol Servis v prospech jeho ľudí.
Ide o prvý trest v kauze Búrka z roku 2020, kedy špeciálna prokuratúra v spolupráci s Národnou kriminálnou agentúrou obvinila a zadržala vyše tucet sudcov.
Ukončenie Repákovej trestného stíhania prináša dôležité poznanie o trestnom čine ohýbania práva. Práve podľa tohto paragrafu bola nakoniec bývalá sudkyňa odsúdená. Prokuratúra však na začiatku stíhania v roku 2020 jej skutok právne kvalifikovala ešte ako prísnejšie zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Takto Repákovú dva roky stíhala, na ohýbanie práva sa právna kvalifikácia zmenila až v závere vyšetrovania.
Ohýbanie práva je nový trestný čin, ktorý sa do Trestného zákona dostal štyri roky po tom, čo Repáková vyhlásila nezákonný rozsudok v prospech Kočnerovej partie. Účinný je od 1. januára 2021. V trestnom práve však platí, že ak sa počas akéhokoľvek trestného stíhania opakovane mení zákon, tak výška trestu a trestnosť samotného stíhaného skutku sa posudzuje podľa zákona, ktorý je pre obvineného najpriaznivejší.
Ibaže doteraz nikto nehovoril, že trestný čin ohýbania práva je ten istý ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa a rozdiel je len v tom, že ohýbanie práva je špeciálne napísané proti sudcom a sú tam miernejšie tresty.
Toto asi nebol cieľ
Keď niekdajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ohýbanie práva presadzovala, tvrdila, že ide o úplne novú skutkovú podstatu, pretože dovtedajší trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa nej nepostihoval všetky situácie zneužívania práva sudcami.
Aj parlament schválením tohto paragrafu vyslal signál, že postihuje čosi, čo predtým trestné nebolo – nedávalo by totiž zmysel, aby existovali dve rôzne ustanovenia Trestného zákona na postihovanie totožnej protiprávnej činnosti.
„Na to, samozrejme, môžu existovať rôzne právne názory, či by sme to už teraz nevedeli dať pod inú právnu úpravu, ktorú máme a môžeme sa rozprávať o zneužívaní právomoci verejného činiteľa. Naozaj sú vždy debaty o tom, či nový trestný čin je potrebný alebo nie je potrebný,“ reagovala vtedy Kolíková na kritické otázky, že svojvoľné rozhodovanie sudcov by bolo možné postihovať už podľa vtedajšej právnej úpravy o zneužívaní právomoci verejného činiteľa.
„Ja budem s ohľadom aj na to, čomu teraz čelíme, hovoriť, že je dôležité, aby sme takýto nový trestný čin mali a bolo úplne jednoznačné, že ak sudca rozhodne svojvoľne, tak za to môže byť trestnoprávne zodpovedný,“ dodala v roku 2020 v spoločenskej atmosfére poznačenej akciou Búrka.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák minulý rok prišiel s výkladom, že medzi týmito dvomi trestnými činmi existuje vzťah špeciality a sudcov je potrebné stíhať za zneužitie právomoci podľa miernejšieho paragrafu o ohýbaní práva. Zotrval na tom aj pri uzatvorení dohody s Repákovou. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová to v piatok potvrdila.
Repákovej prípad teda ukazuje, že sudcovia môžu byť za zneužitie právomoci potrestaní miernejšie než iní verejní činitelia. Za ohýbanie práva totiž hrozí tri až osem rokov namiesto štyroch až desiatich za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. V konečnom dôsledku to znamená, že ak napríklad v spore o vlastníctvo nehnuteľnosti pracovník katastra na pokyn známeho protiprávne prepíše budovu na inú osobu, tak z pohľadu výšky hroziaceho trestu je v horšej situácii než sudca, ktorý v takomto prípade vydal protiprávne rozhodnutie.
Je pravdepodobné, že ak by už v roku 2020 ministerstvo spravodlivosti otvorene komunikovalo, že ohýbanie práva je iba špeciálnym trestným činom sudcov vo vzťahu k trestnému činu zneužívania právomoci a nie úplne novou a samostatnou skutkovou podstatou, viedlo by to k väčšej verejnej kritike tohto návrhu. Už vtedy by totiž bolo zrejmé, že to povedie k miernejšiemu trestaniu za svojvoľné súdne rozhodnutia.
Stanovisko Kolíkovej sa v piatok napriek snahe nepodarilo získať.
Najvyšší súd sa k tomu nakoniec dostane
No treba popravde povedať, že by to nebol zďaleka prvý prípad, kedy niektoré z ministerstiev pripravilo návrh zákona na dosiahnutie konkrétneho cieľa, ale zákon bol tak nejasne napísaný, že právna prax tam ten cieľ nevidela a videla tam čosi iné.
Trest pre Repákovú je výsledkom dohody o vine a treste medzi obvinenou a prokurátorom, a preto je prípad definitívne uzatvorený a Najvyšší súd teraz nebude môcť posúdiť správnosť tohto výkladu.
Na Špecializovanom trestnom súde je však už podaná obžaloba proti ďalším dvom sudkyniam stíhaným v kauze Búrka. Tie však vinu popierajú a preto v ich prípade bude riadne dokazovanie a pravdepodobne sa tam bude riešiť aj rozdiel medzi ohýbaním práva a zneužívaním právomoci verejného činiteľa.
Či už ich Špecializovaný trestný súd spod obžaloby oslobodí alebo skonštatuje ich vinu a odsúdi, povedie to k odvolaciemu konaniu a Najvyšší súd tak nakoniec dostane príležitosť sa k téme vyjadriť.
V čom sú rozdiely a za čo bola stíhaná
Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa postihuje sudcu, ktorý „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“.
Ohýbanie práva zas postihuje sudcu, ktorý „pri rozhodovaní svojvoľne uplatnil právo a iného tým poškodil alebo zvýhodnil“.
Repáková v roku 2017 vydala rozsudok pre zmeškanie, ktorým na základe ukradnutých a neplatných akcií určila, že vlastníkmi firmy Technopol Servis sú spolupracovníci Mariana Kočnera. Od začiatku bolo zrejmé, že ide o nezákonný akt.
Zákon totiž vyslovene zakazuje, aby sa o určení vlastníctva akcií rozhodovalo rozsudkom pre zmeškanie. Môže sa ním rozhodnúť iba o uložení povinnosti, napríklad doplatiť nezaplatené faktúry alebo nesplácaný úver.
Keď polícia získala mobilný telefón Mariana Kočnera, komunikácia cez šifrovaciu aplikáciu Threema ukázala, že akcie Technopol Servis riešil priamo s Repákovou. Tá si podľa správ uvedomovala, že porušuje zákon. „Ja sa len bojím stále, že to bolo rozsudkom pre zmeškanie a nemohlo to tak byť,“ písala Kočnerovi. V komunikácii mu tiež radila, ako má jeho skupina postupovať a čo majú napísať do vyjadrení pre súd.
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová v piatok vysvetlila, že nemá k právnej kvalifikácii Repákovej skutku ako ohýbania práva žiadne výhrady. „Nariadením tohto verejného zasadnutia som vyslala signál, že akceptujem právnu kvalifikácia podľa miernejšieho ustanovenia účinného od 1. januára 2021, pretože táto právna kvalifikácia zodpovedá dôkaznému stavu a skutkovým okolnostiam,“ povedala.
Samotný opis skutku, za ktorý bola Repáková stíhaná a odsúdená, sa však medzi rokmi 2020 a 2023 vôbec nezmenil a stačil na to, aby bola bývalá sudkyňa stíhaná dva roky za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Až z ďalších Sabovej vyjadrení vyplynulo, čo myslí, keď hovorí, že „právna kvalifikácia ohýbania práva zodpovedá dôkaznému stavu a skutkovým okolnostiam“.
Chýbala jej škoda
Rozdiel medzi trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohýbaním práva vidí sudkyňa Sabová v tom, či je dostatočne preukázaná škoda alebo prospech, ktorý sudca svojím protiprávnym rozhodnutím spôsobí.
„Súd vyhodnotil, že zákon účinný od 1. januára 2021 je pre obvinenú priaznivejší, preto jej konanie posúdil ako ohýbanie práva a to aj s poukazom na nejasne uplatnený nárok na náhradu škody a samotný dôvod uplatneného nároku, čím nedošlo k splneniu podmienky podľa § 326 Trestného zákona (trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pozn. autora), ktorý predpokladá buď spôsobenie riadne vyčíslenej a zdôvodnenej škody alebo predpokladá vyčíslenie neoprávneného majetkového prospechu,“ vysvetlila.
Ešte predtým prečítala zo spisu dokumenty, že okradnutí skutoční vlastníci firmy Technopol Servis, ktorí v dôsledku Repákovej rozhodnutia a krokov Kočnerových ľudí prišli o kontrolu nad vlastnou firmou, si raz uplatnili škodu vo výške nižších desiatok tisíc eur za právne služby vynaložené na svoju obranu a neskôr si uplatnili škodu už vo výške 18 miliónov eur, čo je hodnota ukradnutých akcií.
„Poškodení sa odchyľujú v uplatnených nárokoch, ktoré si uplatnili,“ povedala. A pretože podľa nej nebola jednoznačne preukázaná škoda, Repáková podľa nej nezneužila právomoc, ale iba ohla právo.
Ide o ďalší paradox celého prípadu – pretože tento výklad v konečnom dôsledku znamená, že Repáková dostala miernejší trest preto, že v prípade sa asi neviedlo podrobnejšie dokazovanie, ktoré by ustálilo výšku škody okradnutých vlastníkov Technopol Servis alebo majetkového prospechu Kočnerovej skupiny.
Samotný Trestný zákon hovorí, že pri zneužívaní právomoci musí mať sudca úmysel „spôsobiť škodu“, pri ohýbaní práva však používa iba príbuzný pojem „iného tým poškodí“.
Kosová: Toto nie je ohnutie práva
Členka trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady sudkyňa Marcela Kosová hovorí, že podľa nej trestný čin ohýbania práva nie je špeciálnym trestným činom sudcov vo vzťahu k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ale ide o samostatnú skutkovú podstatu.
„Exministerka spravodlivosti to podávala pomaly ako bič na sudcov, aby to pokrývalo situácie, ktoré podľa nej nebolo možné stíhať disciplinárne ani trestne v rámci zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo samo osebe hovorí, že ten úmysel tam bol taký, že ide o dva odlišné trestné činy,“ reagovala.
„Ale bez ohľadu na to, že právnici polemizujú, či tam vzťah špeciality je alebo nie je, dôležité je zodpovedať otázku, či v konkrétnom prípade ide takpovediac iba o ohnutie práva alebo zneužitie práva. V prípade pani Repákovej už len z medializovaných informácií vyplýva, že vedela, že nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie a išla vedome mimo tento zákonný rámec, ona to právo neprekrútila, neohla, ona ho vedome zneužila,“ myslí si Kosová.
Rozdiel medzi zneužívaním právomoci a ohýbaním práva vidí totiž v tom, že pri ohýbaní práva vyloží sudca právnu normu v rozpore s jeho úmyslom a snaží sa tváriť, že to má zmysel. „Najlepšie sa hodí pojem, že prekrúti právo,“ povedal Kosová.
„Pri zneužití právomoci ide sudca úplne mimo a ani sa nesnaží tváriť, že to má mať nejakú logiku. Ak by v prípade pani Repákovej malo ísť o ohýbanie práva, tak by napríklad musela rozhodnúť v prospech navrhovateľa (Kočnerovej skupiny, pozn. autora), ale odôvodnila by to zámerne tak, aby dosiahla svoje,“ myslí si Kosová.
Takýto výklad by dobre vysvetľoval, prečo je pri ohýbaní práva miernejšia trestná sadzba než pri zneužívaní právomoci.
Kosová dlhodobo patrí ku kritikom ohýbania práva, pretože ide podľa nej o nezmyselný paragraf, ktorý priniesol do právneho poriadku neistotu. Ohýbanie práva sa podľa nej aj dovtedy dalo riešiť cez disciplinárne konanie, vo vážnejších prípadoch aj ako zneužívanie právomoci. Na návrh Kosovej Súdna rada minulý týždeň odhlasovala uznesenie, ktorým vládu vyzvala k prehodnoteniu trestného činu ohýbania práva alebo jeho úplnému vypusteniu z Trestného zákona.
Ak sa však aj ministerstvo vedené Viliamom Karasom nechá podnetom zo Súdnej rady inšpirovať, je otázne, aký vplyv to bude mať na stíhanie sudcov v kauze Búrka. Vypustením paragrafu o ohýbaní práva sa už polícia nemôže vrátiť k zneužívaniu právomoci, pretože by to bolo pre stíhaných sudcov nevýhodné a tak by boli naďalej trestne stíhaní za ohýbanie práva alebo by ich stíhanie bolo zastavené.
Dekan Burda: Tento paragraf je nezmysel
Aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda je kritický k výkladu ohýbania práva použitý v prípade Repákovej.
„Rozhodnutie definitívne ukázalo, že trestný čin ohýbania práva presadený exministerkou spravodlivosti je nezmysel. Orgány činné v trestnom konaní aj súd vlastne uznali, že ide o rovnaký trestný čin, ale s miernejšou sadzbou. Tým bolo potvrdené, že tieto skutky sa dali stíhať už podľa pôvodnej právnej úpravy o zneužívaní právomoci. Navyše však vznikol paradox, ktorý asi navrhovateľka nemala v úmysle - podľa paragrafu o ohýbaní práva hrozí sudcom nižší trest než podľa pôvodnej právnej úpravy,“ hovorí Burda.
Tento prípad podľa neho poukazuje aj na neprehľadnosť Trestného zákona a vzťahov medzi niektorými trestnými činmi. „Táto neprehľadnosť vytvára podhubie na to, aby sa trestné činy nadkvalifikovali alebo podkvalifikovali. Ak sa dvaja ľudia pozrú na ten istý skutok, jeden ho môže kvalifikovať miernejšie, druhý prísnejšie - to vytvára priestor na svojvoľný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré potom prvotnou prísnou kvalifikáciou môžu vytvárať tlak na obvinených, aby sa priznali či spolupracovali pri odhaľovaní ďalšej kriminality a následne je im kvalifikácia zmierňovaná,“ uzavrel Burda.
