Dvadsať kusov zlatých tehál s hmotnosťou 250 gramov v hodnote asi 300-tisíc eur! Tento poklad našli policajti v bezpečnostnej schránke bývalého šéfa hmotných rezerv Kajetána Kičuru.  „Matovičov skalp“, ktorý je momentálne vo väzbe, cez svojho právnika vysvetlil, že ide o investičné zlato kúpené z celoživotných úspor jeho rodiny vrátane otca. Kičura skrátka stavil na komoditu, ktorá drží svoju kúpnu silu. „Za celých šesťtisíc rokov ľudskej histórie sa nikdy nestalo bezcenným a nikdy nestratilo atribút platidla,“ hovorí o vzácnom žltom kove český ekonóm a podnikateľ Pavel Ryba. Dokonca ho v tom najlepšom zmysle spomína aj kniha kníh - Biblia.

 

Zlaté teľa aj dar Ježišovi

Svojím leskom, trvácnosťou, poddajnosťou aj odolnosťou očarilo už starých Egypťanov. Staroveké civilizácie spájali zlato s nesmrteľnosťou, so vznešenosťou a s božstvom. Napokon - na Zem sa dostalo z vesmíru, po mohutnej explózii hviezd a ťaží sa už viac ako šesťtisíc rokov. Neobišiel sa bez neho žiadny panovník a najväčšiu zbierku zlata a šperkov na svete vedci objavili v Tutanchamónovej hrobke z druhého tisícročia pred naším letopočtom. Zlatom rozhodne nešetrili. V Egyptskom múzeu v Káhire skončila aj 110-kilogramová rakva z rýdzeho zlata.

Starí Peržania, ktorí vyznávali zoroastrizmus, používali zlato na výrobu náboženských umeleckých diel, zlaté šperky však boli obľúbené aj v starom Ríme a ďalších kultúrach. Inak to nebolo ani u Izraelitov opisovaných v Biblii. „Viera sa podobá pravému zlatu, oboje sa skúša ohňom,“ píše sa v nej. Starozákonná kniha Exodus opisuje, ako Áron vyrobil sochu mladého býka zo zlatých náušníc, ktoré mu ľudia priniesli. Zhotovené zlaté teľa, ktorému sa ľudia začali klaňať, Hospodina poriadne rozzúrilo! Nie však pre jagavý kov, ale modloslužobníctvo, ktoré bolo ťažkým hriechom.

Na inom mieste Boh Mojžišovi prikázal zhotoviť archu zmluvy, v ktorej jeho nasledovníci uchovávali kamenné tabule s Božími prikázaniami. Podľa Biblie bola síce vyrobená z akáciového dreva, zvnútra aj zvonka ju však obložili zlatom. Skrátka, tento vzácny kov je dielom stvoriteľa a symbolom kráľovstva. Aj preto ho priniesol Melichar, jeden z troch kráľov, ako dar Ježiškovi po jeho narodení v Betleheme. „A keď vošli do domu, uvideli malé dieťa s Máriou, jeho matkou, padli a klaňali sa mu. A keď otvorili svoje poklady, dali mu dary; zlato a kadidlo a myrhu,“píše sa v Novom zákone.

Alchymisti ho chceli vyrobiť

Zásoby zlata na Zemi sú obmedzené, je ho asi 170-tisíc ton. Nielen preto je také vzácne. „Nemožno ho natlačiť, na­množiť, nedá sa umelo vyrábať. Je čoraz nákladnejšie ho dobývať, hoci náklady na jeho ťažbu nie sú to, čo určuje cenu zlata,“ vysvetlil v jednom rozhovore Pavel Ryba. O jeho umelé vytvorenie sa v stredoveku pokúšali alchymisti. Snažili sa neušľachtilé kovy ako napríklad olovo premeniť na zlato pomocou takzvanej transmutatio magna - veľkej premeny. Samozrejme, neúspešne. Podarilo sa to len fiktívnemu hrdinovi knihy z filmu Angelika, markíza anjelov. Charizmatický gróf Joffrey de Peyrac zbohatol práve na výrobe zlate vo svojom súkromnom laboratóriu.

Fantázie o neskonalom bohatstve hnali v devätnástom storočí zlatokopov do nálezísk v Spojených štátoch, v Austrálii aj v Južnej Afrike. Rozpútala sa zlatá horúčka, ale o majetok sa postarala len zopár vyvoleným. V našich končinách bola najvýznamnejším ložiskom zlata Kremnica. V 14. storočí sa v kremnických baniach vyťažilo okolo 130 kilogramov zlata ročne, neskôr to bolo ešte viac. Žltý kov sa postupne vo svete stával hlavným ekonomickým meradlom a tento spôsob vyjadrenia hodnoty meny sa nazýva zlatý štandard, pričom najznámejší je z rokov 1871 až 1914. V obehu boli zlaté mince, ale táto vzácna komodita kryla hodnotu aj nezlatého obeživa a bankoviek.

Dá sa utajiť

Okrem zberateľov a milionárov sú u nás azda najväčšími fanúšikmi zlata Rómovia. Ich vzťah k tomuto lesklému kovu je legendárny. Tí elitní sa ovešaní zlatom predvádzajú na plesoch, krstinách i pohreboch. „Keď Rómovia niečo zarobia, hneď to dávajú do zlata. A keď nemajú peniaze, zoberú to do záložne,“ vysvetlila nám známa speváčka Brigita Szelidová.

Nepodlieha inflácii a investícia do zlatých tehličiek, mincí alebo aj šperkov je stávka na istotu. Aký typ človeka najčastejšie vkladá svoje úspory do tejto komodity? Podľa českého ekonóma Rybu sú to ľudia nad tridsaťpäť rokov, ale najmä muži okolo 50 až 55 rokov, ktorí už zarobili slušné peniaze, zažili aj pády a nechcú o svoje úspory prísť.   

Medzi investormi do zlata sú však aj špekulanti alebo tí, ktorí chcú svoje bohatstvo utajiť, pretože v niektorých inštitúciách ho môžete nakúpiť anonymne. Bol jedným z nich aj Kičura? „Myslím, že ho chcel mať mimo systému. Urobil však chybu, že kúpil nehnuteľnosti, na ktoré nemal príjem. A tie sa ľahšie odhalia. Potom už po ňom išli. Keby dal peniaze len do tehličiek, nikto mu na to nemusel prísť,“ objasnil nám jeden zo slovenských numizmatikov, ktorý nechcel byť menovaný. 

Mračná nad Kičurom

Pochybenia pri obstarávaní zdravotníckych pomôcok v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 pritiahli na bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Kajetána Kičuru nechcenú pozornosť. Z úradu ho 24. marca odvolala vláda Igora Matoviča a najavo vyšli aj ďalšie skutočnosti, ktoré Kičurovi poriadne zavarili.

Podozrivé kontrakty, ktoré nemali nič spoločné s nákupom zdravotníckych pomôcok, aj sporné dva byty jeho syna dostali exšéfa SŠHR do väzby. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pred pár dňami v rámci akcie Rezervy zaistila NAKA z Kičurovej bezpečnostnej schránky 20 kusov zlatých tehál s hmotnosťou 250 gramov. Spolu päť kilogramov za vyše štvrť milióna eur! Kičura sa bráni, že investičné zlato zaplatil z rodinných úspor, neskrýval ho a uložené bolo v banke, prostredníctvom ktorej ho zakúpil.