Nie je úradník ako úradník. Alebo inými slovami, sú úrady a rezorty, kde sa oplatí pracovať, a také, kde ani po úprave platových tabuliek zamestnanci nezarobia celoslovenskú priemernú mzdu. A to ani po spriemerovaní riaditeľských pos­tov s „obyčajnými“.

Vyššie tarify

Trvalo to dlho, bolo treba tlačiť a kričať, že štát si úradníkov na Slovensku cení menej ako supermarkety brigádnikov. Kým priemerná mzda v „národnom hospodárstve“ z roka na rok stúpala, platové tarify v štátnej a vo verejnej službe sa nemenili. A tak sa stalo, že niektorí ľudia pracujúci pre súdy, nemocnice či knižnice nemali tabuľkovú mzdu ani na úrovni minimálnej. Vlani sa im konečne podarilo vybojovať viac. Od januára 2018 sú tarify vyššie o 4,8 percenta a s postupným zvýšením od začiatku tohto a budúceho roka pôjde o 20-percentný nárast.

Kým sľubom premeneným na realitu sa chválila koalícia a opoziční poslanci tiež kývali na súhlas, dokumenty, ktoré mala začiatkom mája na stole vláda, ukázali, ako si novým zákonom prilepšili hlavne tí na vrchole štátnozamestnaneckej hierarchie. Záverečné účty rezortov a najdôležitejších úradov štátnej správy odhalili, že priemerné platy u prezidenta, premiéra či predsedu parlamentu prevyšujú nielen celoslovenský priemer 1 013 eur, ale aj ten bratislavský, 1 529 eur. Zaujímavým zistením je fakt, že tarifné mzdy v realite veľa neznamenajú a štátna správa môže konkurovať súkromným firmám na pracovnom trhu. Dokumenty potvrdili tiež to, že v sektore zdravotníctva, múzejníctva a kultúry zárobok ešte stále nemôže byť motiváciou.

Stopercentný príplatok

Vyjednávanie platu v súkromnom sektore závisí od skúseností zamestnanca, od jeho konkurencie ako uchádzača, ale aj od potrieb a možností firmy. V štátnej službe by to malo byť jednoduché - sú jasné tarify, ktoré závisia od vzdelania a praxe. Keď šikovní ľudia zo súkromného sektora vidia tabuľkovú mzdu, za ktorú sa ponúka miesto u našich najvyšších, často nevedia, či sa im oplatí prestúpiť na štátnu loď. Šarapatu pri zisťovaní informácie o tom, koľko si taký zamestnanec Úradu vlády či Kancelárie prezidenta SR nakoniec na výplatnej páske nájde, robia hlavne osobné príplatky.

Andrej Danko: Koľko poradcovia blízki predsedovi parlamentu, druhý sprava, zarábajú, nám jeho hovorca Tomáš Kostelník neprezradil.
Andrej Danko: Koľko poradcovia blízki predsedovi parlamentu, druhý sprava, zarábajú, nám jeho hovorca Tomáš Kostelník neprezradil.
Zdroj: Archív

A tie si určuje každý úrad sám. „K tarifnému platu môže byť priznaný osobný príplatok vo výške maximálne 100 percent platovej tarify. Ide o pohyblivú zložku, ktorá sa mení, ale u vedúcich zamestnancov dosahuje obvykle hornú hranicu. Ďalšia zložka funkčného platu je zvýšenie platovej tarify za služobnú prax vo výške jedného percenta platovej tarify za každý rok započítanej služobnej praxe štátneho zamestnanca i príplatok za riadenie,“ napísal Roman Krpelan, hovorca Andreja Kisku. Jeho plat riaditeľa komunikačného oddelenia prezidenta teda môžeme len odhadnúť. Tritisíc eur v hrubom?

Národný bezpečnostný úrad tvrdí, že u nich sú osobné príplatky v rozpätí 30 až 50 percent a možnosť 100-percentných neexistuje. Najvyšší kontrolný úrad zas napísal, že u nich má osobný príplatok medzi 80 a 100 percent priznaný šesť ľudí, teda dve percentá z celkového počtu vedúcich zamestnancov. Na ministerstve hospodárstva 15 percent a v rezorte zahraničia má tento príplatok 40 percent zamestnancov. Keď týždenník PLUS 7 DNÍ minulý rok robil reportáže o najhoršie platených miestach v službách štátu, sanitári, súdne úradníčky aj ľudia z kultúry a zo školstva sa pri téme o osobných príplatkoch zhodli, že je to dobrý motivačný nástroj, žiaľ, zle využívaný. Často jeho výška závisí viac od dobrých vzťahov s nadriadeným ako od výkonu.

Platy poradcov

Hovorca úradu Marek Papajčík tvrdí, že napriek platom vyšším ako inde v štátnej správe majú niekedy problém otvorenú pozíciu obsadiť. „Momentálne máme otvorených približne desať voľných pracovných pozícií, pričom ide o vysokoodborné miesta súvisiace s pozíciou analytik, špecialista pre IT oblasť,“povedal. Úrad podľa neho, podobne ako iné štátne a verejné inštitúcie, „bojuje“ so súkromným sektorom o kvalifikovanú pracovnú silu. „Je to nerovnaký zápas, hlavne z hľadiska mzdového ohodnotenia,“ myslí si.

Platy
Platy
Zdroj: Plus 7 Dní

Ľudí často zaujíma aj to, ako naši najvyšší ústavní činitelia platia svojich poradcov. „Funkcia poradca v zákone neexistuje, ale ľudia, ktorých zrejme myslíte a pracujú pre prezidenta interne, majú mzdu vo výške asi 2,3-násobku základnej platovej tarify číslo 9 (1 249 x 2,3 je 2 872 eur). Mzda ľudí, ktorí pracujú externe, je závislá od množstva práce v danom mesiaci a obvykle je výrazne nižšia ako tisíc eur,“ objasnil Roman Krpelan.  Šéf parlamentu Andrej Danko má štyroch poradcov a okrem Lukáša Machalu z nich žiadny nie je verejnosti veľmi známy. Národná rada odmietla prezradiť, koľko zarábajú. „Poradcovia predsedu NR SR, ktorí sú zamestnancami Kancelárie NR SR, nezastávajú funkciu vedúcich štátnych zamestnancov, preto sa ich mzdy a platové pomery v zmysle zákona nezverejňujú,“ odbil nás hovorca Tomáš Kostelník. Z Úradu vlády nás ubezpečili, že „rada múdrych“, ako premiér Peter Pellegrini nazýva svoj neoficiálny poradcovský zbor, neberie za svoje služby nič. Nulu. Spomedzi vedúcih pracovníkov zarába na ÚV najviac šéf tlačového, Tomáš Kuča. Jeho funkčný, teda reálny plat v hrubom je 3 449 eur.