Tip na článok
Andrej Kiska musí hasiť problémy, ktoré zdedil po predchodcoch.

Kiska zdedil mastné dlhy! Do prezidentského paláca sa chystá exekútor

Časovanú bombu v podobe poriadneho dlhu zanechali súčasnej hlave štátu jej predchodcovia. Spor odštartovalo sporné rozhodnutie aparátu Rudolfa Schustera z roku 2002.

Galéria k článku (5 fotografií )
Ivan Gašparovič: Kancelária prezidenta ignorovala rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2012.
Nedotknuteľná: Na prezidentskú vilu, v krúžku, sa exekúcia vzťahovať nemôže. Na uspokojenie dlhu Ladislava Lizáka, vpravo s prezidentom Schusterom, budú zrejme musieť stačiť dary v Prezidentskom paláci.
Andrej Kiska: Musí hasiť problémy, ktoré zdedil po predchodcoch.

Čoskoro zavíta do Grassalkovichovho paláca v centre Bratislavy, čo je sídlo slovenského prezidenta, prinajmenšom zvláštna návšteva. Zmienku o nezvyčajnej vizite by ste v oficiálnom programe hlavy štátu hľadali márne. Na úrad Andreja Kisku totiž zaklope exekútor, čiže vymáhač dlhov. Samozrejme, úplne legálny, poverený súdom vykonať nápravu v právoplatne ukončenom spore.

Môže za to fakt, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky odmieta už temer tri roky rešpektovať súdne rozhodnutia, ktoré ju zaväzujú zaplatiť svojmu zamestnancovi náhradu mzdy presahujúcu stodvadsaťtisíc eur. Suma pritom nemusí byť konečná - zvýšiť sa môže o ďalších viac ako stotisíc eur.

Starý spor, súdny boj

Časovanú bombu v podobe mastného dlhu zanechali súčasnej hlave štátu jej predchodcovia. Spor odštartovalo sporné rozhodnutie aparátu Rudolfa Schustera z roku 2002. Do zahanbujúceho finále ho „úspešne“ dotiahol úrad Ivana Gašparoviča.

Podstatou kauzy je problematické ukončenie pracovného pomeru s niekdajším pracovníkom odboru protokolu Ladislavom Lizákom. Súdy všetkých stupňov, to znamená okresný, krajský aj najvyšší, postupne rozhodli, že prezidentská kancelária konala pri rozviazaní pracovného pomeru v roku 2002 nezákonne a zamestnanecký pomer s Ladislavom Lizákom právne neukončila.

Súdy zároveň nariadili, aby mu za obdobie od 1. septembra 2002 do 31. októbra 2008 vyplatila náhradu mzdy aj s úrokmi z omeškania v celkovej sume presahujúcej stodvadsaťtisíc eur.

Čítajte viac:

Exekúcia vily na Slavíne: Kancelária prezidenta dlhuje zamestnancovi stotisíc eur!

Štátny úrad nerešpektuje súdy

Právoplatný verdikt posledného v rade - Najvyššieho súdu - padol v roku 2012. Kancelária prezidenta SR ho však ignorovala. Namiesto toho začiatkom roka 2013 najala na prípad Ladislava Lizáka súkromnú advokátsku kanceláriu. Doteraz s ňou podpísala tri zmluvy v celkovej hodnote 40 600 eur. Poslednú uzatvorili vlani v decembri.

Súkromní právnici platení z peňazí daňových poplatníkov zatiaľ nedosiahli oslnivé výsledky. Najskôr sa pokúsili zvrátiť situáciu podaním žiadosti o obnovu konania.

Neskôr podali v mene Kancelárie prezidenta SR na súd žalobu, že pracovný pomer s Ladislavom Lizákom už netrvá. Hľadať v tom logiku by bolo márne, keďže súdy právoplatne rozhodli, že zamestnanecký vzťah ukončený nebol, a teda trvá. Za desaťtisíce eur však bolo zrejme treba vykázať nejakú činnosť.

Nariadená exekúcia

Keďže Kancelária prezidenta SR doteraz nevyplatila Ladislavovi Lizákovi ani cent zo sumy priznanej súdom, do sporu vstúpil exekútor. Ten minulý rok zablokoval v katastri známu prezidentskú vilu na bratislavskom Slavíne. Aktuálne už na nehnuteľnosti nie je evidovaná žiadna ťarcha, čo však neznamená, že by došlo k nejakému posunu v prospech bývalého protokolistu.

„Exekúcia naďalej trvá, no na majetok Kancelárie prezidenta SR sa vzťahujú určité pravidlá, ako napokon na všetky štátne inštitúcie. Nič z ich majetku, čo bolo zakúpené zo štátneho rozpočtu, nemôže podliehať exekučnému konaniu. Preto musela byť vila odblokovaná,“ vysvetľuje Ladislav Lizák.

Aké má teda občan možnosti vymôcť peniaze od štátneho úradu, v tomto prípade od Kancelárie prezidenta SR, ktorá ignoruje právoplatné rozhodnutia súdov? Veľmi obmedzené.

„Exekútor musí prácne spísať všetok majetok Kancelárie prezidenta SR a následne bude skúmať, z akého titulu bol získaný, akou formou bol zadovážený.

To, čo nebolo kúpené za štátne prostriedky, napríklad dary, sa následne ocení a predá možno formou dražby. Získané financie budú môcť byť použité na peňažné plnenie rozhodnutia súdov o vyplatenie zmarenej mzdy, ako i ďalších poplatkov,“ vysvetľuje Ladislav Lizák.

Zároveň upozorňuje, že vyše stotisíceurové odškodné, o ktoré aktuálne bojuje prostredníctvom exekúcie, nemusí byť konečné. Vlani v decembri mu totiž okresný súd v Bratislave priznal ďalších vyše stotisíc eur ako náhradu mzdy za roky 2008 až 2014.

Nemilé dedičstvo

Kancelária prezidenta SR nestihla do uzávierky podrobnejšie reagovať na naše otázky. Šéf komunikačného odboru Roman Krpelan nám dal aspoň narýchlo vedieť, že tomuto zložitému prípadu sa intenzívne venujú. Dodajme, že kauza Lizák nie je jediná, s ktorou sa bude musieť popasovať aparát Andreja Kisku.

Musí sa vyrovnať aj so šesťdesiattisícovým odškodným pre Jozefa Čentéša, ktorého Kiskov predchodca, doktor práv Ivan Gašparovič, odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora.

Kauza Lizák Ladislav Lizák pracoval v roku 2002 v Prezidentskom paláci ako hlavný radca na protokolárnom odbore. Do pozície nastúpil v roku 1999. Medzičasom vstúpil do platnosti zákon o štátnej službe, ktorý sa vzťahoval aj na neho.

Keďže v tom čase spĺňal podmienky na prácu v štátnej službe, oficiálne požiadal o zaradenie do služby. Nadriadení však mali na jeho kvalifikáciu odlišný názor, pre chýbajúce vysokoškolské vzdelanie žiadosti nevyhoveli a ukončili s Lizákom pomer. Urobili tak napriek tomu, že podľa zákonnej výnimky si mohli pracovníci do určitého času doplniť patričnú kvalifikáciu.

Ladislav Lizák zákonom garantovaný čas nedostal. Nedali mu ho vysokoškolsky vzdelaní odborníci z prezidentskej kancelárie. Pracovný pomer s pánom Lizákom ukončilli ako so zamestnancom v štátnej službe, ktorým sa pritom nikdy nestal.

Pri pohľade na oficiálny dokument z prezidentskej kancelárie ešte viac zarazí, že ide o akési univerzálne tlačivo bez uvedenia konkrétneho adresáta. Navyše, neadresné oznámenie o ukončení pracovného pomeru dostal počas práceneschopnosti, teda v čase, keď je zamestnanec podľa zákona chránený pred výpoveďou.

Kauza Lizák

Ladislav Lizák pracoval v roku 2002 v Prezidentskom paláci ako hlavný radca na protokolárnom odbore. Do pozície nastúpil v roku 1999. Medzičasom vstúpil do platnosti zákon o štátnej službe, ktorý sa vzťahoval aj na neho. Keďže v tom čase spĺňal podmienky na prácu v štátnej službe, oficiálne požiadal o zaradenie do služby.

Nadriadení však mali na jeho kvalifikáciu odlišný názor, pre chýbajúce vysokoškolské vzdelanie žiadosti nevyhoveli a ukončili s Lizákom pomer. Urobili tak napriek tomu, že podľa zákonnej výnimky si mohli pracovníci do určitého času doplniť patričnú kvalifikáciu.

Ladislav Lizák zákonom garantovaný čas nedostal. Nedali mu ho vysokoškolsky vzdelaní odborníci z prezidentskej kancelárie. Pracovný pomer s pánom Lizákom ukončilli ako so zamestnancom v štátnej službe, ktorým sa pritom nikdy nestal.

Pri pohľade na oficiálny dokument z prezidentskej kancelárie ešte viac zarazí, že ide o akési univerzálne tlačivo bez uvedenia konkrétneho adresáta. Navyše, neadresné oznámenie o ukončení pracovného pomeru dostal počas práceneschopnosti, teda v čase, keď je zamestnanec podľa zákona chránený pred výpoveďou.

VIDEO Plus 7 Dní