Ani Rudolf Schuster, ani Ivan Gašparovič, ani Andrej Kiska, zostane to na Zuzane Čaputovej. Nastávajúca slovenská prezidentka zdedí po svojich predchodcoch spor, ktorý akoby nemal konca. Trvá už neuveriteľných sedemnásť rokov, počas ktorých sa snaží domôcť spravodlivosti bývalý protokolista z prezidentskej kancelárie Ladislav Lizák. Zatiaľ márne, hoci v jeho prospech doteraz rozhodli súdy všetkých stupňov, od okresného až po Najvyšší. Poniektoré dokonca aj niekoľkokrát.

Jedna z najvýznamnejších štátnych inštitúcií však odmieta ich verdikty rešpektovať. Namiesto toho do svojich služieb najala súkromného advokáta, ktorý síce takmer žiadny povšimnutiahodný úspech nedosiahol, ak, samozrejme, neberieme do úvahy neustále naťahovanie času, aparát prezidenta mu však z peňazí daňových poplatníkov vyplatil už neuveriteľných vyše 88-tisíc eur!

Vyhodený protokolista

Pán Lizák ešte kedysi, za čias prezidenta Rudolfa Schustera, pracoval v jeho kancelárii ako hlavný radca v protokolárnom odbore. Do pozície nastúpil v roku 1999. V tom čase ešte neplatila norma, pod ktorú spadajú všetci štátni zamestnanci. Ide o zákon o štátnej službe. Do platnosti vstúpil v roku 2002, jeho podmienky však museli postupne splniť aj pracovníci prijatí na štátne pozície pred týmto termínom. Okrem iného bolo ich povinnosťou požiadať o zaradenie do štátnej služby, čo mohli urobiť len vtedy, ak mali vysokoškolské vzdelanie. V prípade, že túto podmienku nespĺňali, mohli využiť výnimku a do určitého času si patričnú kvalifikáciu doplniť.

Do tejto skupiny pracovníkov patril v roku 2002 aj Ladislav Lizák. Napriek tomu, že o zaradenie do štátnej služby požiadal a začal si dopĺňať vzdelanie, Kancelária prezidenta SR (KP SR) sa rozhodla rozviazať s ním pracovný pomer. Lenže za zvláštnych okolností - počas jeho práceneschopnosti a navyše podľa zákona o štátnej službe, pod ktorý ešte nespadal. Jednoducho, všetko nasvedčovalo tomu, že rozviazanie pracovného pomeru bolo nezákonné, preto sa Ladislav Lizák obrátil na jeden z okresných bratislavských súdov.

Ladislav Lizák: S Kanceláriou prezidenta SR sa už roky súdi a hoci za pravdu mu dal aj Najvyšší súd, aparát hlavy štátu mu odmieta priklepnutú náhradu mzdy vyplatiť.
Ladislav Lizák: S Kanceláriou prezidenta SR sa už roky súdi a hoci za pravdu mu dal aj Najvyšší súd, aparát hlavy štátu mu odmieta priklepnutú náhradu mzdy vyplatiť.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Nuž a ten v decembri 2008 rozhodol nielen o tom, že má nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1. septembra 2002 do 31. októbra 2008, pričom vypočítal, že ide o sumu prevyšujúcu 48 600 eur. Súd zároveň vyriekol, že medzi účastníkmi konania, teda Ladislavom Lizákom a prezidentskou kanceláriou k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu nedošlo. Rozsudok v identickom znení v novembri 2009 potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý vyslovil názor, že pracovný pomer nebol skončený žiadnym zákonným spôsobom, a okrem mzdy priklepol protokolistovi náhradu trov konania. Kancelárii prezidenta, ktorým bol vtedy Ivan Gašparovič, sa uvedené verdikty nepozdávali, a tak oslovila generálneho prokurátora. Ten ako jediný mohol v tejto veci podať mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR, čo aj urobil. No nepochodil. Aj táto inštitúcia dala v júni 2012 za pravdu pánovi Lizákovi.

Postup kancelárie

Ak by všetko fungovalo, ako má, celá vec by bola už dávno vyriešená. Píše sa však máj 2019 a stále nie je. Áno, čítate dobre, Kancelária prezidenta SR už takmer sedem rokov ignoruje právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR! „Určenú náhradu mzdy svojmu protokolistovi doteraz nevyplatila a čo je najzarážajúcejšie, žiadnym spôsobom nevyvinula aktivitu smerujúcu k riadnemu, čiže zákonnému rozviazaniu pracovného pomeru. Ak však súd - okresný, krajský aj Najvyšší rozhodli, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, a teda pracovný pomer trvá, prvé, čo by mal zamestnávateľ urobiť, je, že sa snaží pracovný pomer zákonným spôsobom ukončiť. Lenže Kancelária prezidenta SR tak doteraz neurobila,“upozorňuje Michal Mandzák, právny zástupca Ladislava Lizáka

To všetko môže v praxi znamenať, že kancelária bude musieť svojmu zamestnancovi vyplácať aj mzdu za obdobie od 1. novembra 2008, zatiaľ nevedno dokedy. Teoreticky, na základe kľúča, aký pri výpočte použili súdy v prípade pána Lizáka v minulosti, by sme sa len ku koncu tohtoročného apríla dostali k sume prevyšujúcej 130-tisíc eur. Do toho, samozrejme, treba zarátať úroky z omeškania. O slovo sa už prihlásila aj Sociálna poisťovňa, keďže z protokolistu sa časom stal dôchodca. Reálne tak hrozí, že u prezidenta sa budú musieť potrápiť i s doplatkom poistného, ktoré za tie roky pánovi Lizákovi neplatili, ale platiť mali.  „Kancelária prezidenta pritom doteraz nevyvinula ani najmenšiu aktivitu smerujúcu napríklad k ministerstvu financií s tým, že vedie spor a potrebuje uspokojiť súdom priznaný nárok,“ konštatuje Michal Mandzák. Svojím doterajším konaním sa teda aparát hlavy štátu postaral o to, že dlžná čiastka sa neustále zvyšuje, pričom v konečnom dôsledku sa môže vyšplhať do závratnej sumy.

Zdedí spor: Prípad pána Lizáka padne na hlavu nastávajúcej prezidentky Zuzany Čaputovej. Postarali sa o to jej predchodcovia.
Zdedí spor: Prípad pána Lizáka padne na hlavu nastávajúcej prezidentky Zuzany Čaputovej. Postarali sa o to jej predchodcovia.
Zdroj: Profimedia.sk

Služby advokáta

Namiesto rešpektovania rozhodnutí súdov si u prezidenta ešte vo februári 2013 najali do svojich služieb súkromnú advokátsku kanceláriu, ktorá mala problém menom Ladislav Lizák vyriešiť. Po siedmich rokoch je však stav jej konania žalostný. V mene aparátu hlavy štátu prehrala v podstate všetky spory, ktoré sama iniciovala. Či už išlo o zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorej si musí exprotokolista vymáhať súdom priznaný finančný nárok, alebo o žalobu, ktorou chcú u prezidenta dosiahnuť verdikt, že pracovný pomer Ladislava Lizáka netrvá.

Nič z uvedeného sa nepodarilo, ba čo viac, zo súdnych výrokov sa dá čítať, ako aparát hlavy štátu svojím konaním priam dehonestuje vlastné postavanie. Postavenie významnej inštitúcie, ktorá má ísť príkladom všetkým občanom. „Takéto hranie sa so slovíčkami, ako to prezentuje povinný (Kancelária prezidenta SR - pozn. red.) v návrhu na zastavenie exekúcie i sťažnosti, má ďaleko od materiál­neho chápania právneho štátu a materiálnej spravodlivosti…“vytýka súd v jednom z uznesení ohľadom dožadovania sa zastavenia exekúcie, v ktorej sa Kancelária prezidenta SR tvári ako jedna úbohá, nemajetná organizácia.  Súkromný advokát zastupujúci jej záujmy zatiaľ nebol úspešný ani so žalobou týkajúcou sa určenia, že pracovný pomer Ladislava Lizáka netrvá. V tejto veci štát prehral v marci 2016 konanie na okresnom a v novembri 2017 aj na krajskom súde. Na ťahu je Najvyšší súd, kam bolo podané dovolanie. „Predmetné dovolanie napadlo NS SR 1. júna 2018. Dátum rozhodnutia v tejto veci nie je vytýčený,“ dala nám vedieť hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Odmena

Zhrnuté a podčiarknuté, Kancelária prezidenta SR už roky ťahá za kratší koniec, no doteraz nevyvinula žiadne zmysluplné úsilie na to, aby celý spor s Ladislavom Lizákom ukončila rozumnou cestou. Namiesto toho si najala súkromného advokáta, ktorému zaplatila, oficiálne nevedno koľko. Lebo vypočítať konkrétnu sumu je vraj dosť náročné. Aspoň to tvrdí prezidentov hovorca Roman Krpelan, podľa ktorého „advokátska kancelária JUDr. Ľubomíra Schweig­hofera poskytuje Kancelárii prezidenta SR právne služby na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb s paušálnou mesačnou odmenou vo výške 990 eur, ku ktorej je pripočítaná aktuálna sadzba DPH. Preto sa nedá vyčísliť, koľko stálo zastupovanie KP SR advokátskou kanceláriou v spore s pánom Lizákom. Odhadom v prepočte na počet hodín a právnych úkonov to môžu byť stovky eur“.

Uspel: Jozefa Čentéša nevymenoval prezident Gašparovič v roku 2012 za generálneho prokurátora.
Uspel: Jozefa Čentéša nevymenoval prezident Gašparovič v roku 2012 za generálneho prokurátora.
Zdroj: TASR

Pri všetkej úcte k odborníkom z aparátu hlavy štátu to však zas taká náročná matematika nemôže byť. Stačí pohľad do Centrálneho registra zmlúv a vyjde nám, že do týchto chvíľ mohol súkromný advokát zinkasovať z Grasalkovičovho paláca približne 88-tisíc eur. A hoci sa dnes v Kancelárii prezidenta SR tvária, že spor s Ladislavom Lizákom nie je jediný, v ktorom ich advokát Schweighofer zastupuje, keby túto sumu boli použili na urovnanie sporu so svojím zamestnancom, urobili by možno aj lepšie. Pri všetkom uvedenom sa až veriť nechce, že jedna z najvýznamnejších inštitúcií v štáte je stále schopná tvrdiť, že „rešpektuje všetky platné právne predpisy Slovenskej republiky, ako aj všetky súdne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky“.

Dvojaký meter

V marci 2015 vyplatila Kancelária prezidenta SR Andreja Kisku sumu 60-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy doktorovi práv Jozefovi Čentéšovi. V decembri 2014 mu uvedenú sumu odklepol Ústavný súd SR za to, že ho bývalá hlava štátu Ivan Gašparovič nevymenovala v decembru 2012 za generálneho prokurátora zvoleného vtedajším parlamentom. Kiskov hovorca Roman Krpelan po vyplatení súdom určenej nemajetkovej ujmy uviedol, že rozpočet Kancelárie prezidenta na rok 2015 s takouto položkou nepočítal, ale na požiadanie jej ministerstvo financií vyplatilo mimoriadny finančný príspevok. Otázka teda znie, prečo v prípade Jozefa Čentéša vedel aparát Andreja Kisku konať tak promptne, zatiaľ čo voči Ladislavovi Lizákovi odmieta rešpektovať už sedem rokov právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Tvári sa pritom, že určenú čiastku nemá z čoho vyplatiť.

Prečítajte si tiež: