Tip na článok
Komáre z rodu Anopheles: Druhy potenciálnych prenášačov pôvodcov malárie, ktoré boli zachytené na Slovensku, neboli parazitmi infikované.

Klimatické zmeny prinášajú nové druhy živočíchov i pôvodcov nových a nebezpečných chorôb

Na tropické horúčavy, búrky a záplavy v súvislosti s globálnym otepľovaním si už začíname zvykať. Spolu s tým sa však posúvajú i hranice výskytu pavúkov, kliešťov a hmyzu prenášajúceho parazity, baktérie a vírusy - pôvodcov pre človeka nebezpečných chorôb.

Hoci podľa odborníkov nie je situácia kritická a varovania niektorých médií vyvolávajúce paniku nie sú na mieste, situáciu treba sledovať. Viaceré choroby typické pre trópy a subtrópy sa totiž vinou hmyzu dostávajú aj do strednej Európy.

Rebríček neexistuje

Na Slovensku žije podľa Alice Kočišovej z Ústavu parazitológie Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach v súčasnosti približne dvadsaťtritisíc druhov hmyzu. Odborníci však každoročne objavujú ďalšie, u nás dosiaľ neznáme druhy.

„Z medicínskeho a ochranárskeho hľadiska treba venovať zvýšenú pozornosť najmä šíreniu zavlečených druhov hmyzu, ktoré sa v novom prostredí často správajú agresívne, vytláčajú pôvodné druhy, podieľajú sa na šírení pôvodcov chorôb či spôsobujú škody na plodinách, rastlinách a stromoch,“ upozorňuje. Ostražitý treba byť aj v prípade takzvaného komunálneho hmyzu, ako sú napríklad šváby, keďže i ten dokáže prenášať nebezpečné baktérie, vírusy a parazity. Pri hodnotení toho, čo predstavuje pre našincov najväčšie riziko, sú experti opatrní. Kočišová poukazuje na druhy patriace k najväčším šíriteľom pôvodcov chorôb nebezpečných pre človeka a zvieratá.

„Na Slovensku sú nimi kliešte, komáre, voš šatová, blchy, mušky, ovady, pakomáriky, švábovitý hmyz a podobne.“ Viera Stloukalová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave potvrdzuje, že viacero parazitických druhov nájdeme medzi dvojkrídlovcami, ako sú napríklad komáre alebo muchy. Mnohé z nich patria práve medzi nepopulárny hmyz cicajúci krv. Nasir Jalili z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave dopĺňa, že len na následky infekcií prenášaných komármi zomrie na svete každoročne niekoľko miliónov ľudí. „Komáre nie sú iba krvilační trýznitelia ľudí, s ich bodnutím súvisí napríklad aj strata dojivosti či hmotnosti hospodárskych zvierat,“ dodáva. Naopak, pavúky, ktoré mnohým naháňajú strach, sa v porovnaní s menovanými zástupcami živočíšnej ríše javia ako neškodné. Zaútočia, len keď sa bránia, pričom ich uhryznutie by nemalo spôsobiť vážnejšie problémy. Úplne inú kapitolu predstavujú kliešte, ktoré patria z pohľadu šírenia pôvodcov chorôb na Slovensku zrejme k najnebezpečnejším.

Postreky: Spolu s pravidelným kosením, likvidáciou plytkých priehlbín či zarybňovaním a úpravou brehov môžu znížiť populácie komárov.Foto: MICHAL HINCA

Staronová malária

Najväčším rizikom sú komáre z rodu Anopheles - potenciálni prenášači pôvodcu malárie. Komára Anopheles hyrcanus objavila dvojica vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave začiatkom tretieho tisícročia na západnom Slovensku. Hoci tunajšie klimatické podmienky zatiaľ podľa odborníkov nedovoľujú prežiť parazitom spôsobujúcim maláriu, s globálnymi klimatickými zmenami sa to môže zmeniť. „V roku 1995 zaznamenali v Bulharsku päťdesiat endemických prípadov malárie, v auguste 1997 prípad autochtónnej malárie v talianskej provincii Grosseto, kde sa jej už dávno zbavili. V minulých rokoch sa s autochtónnou maláriou stretli i Španieli, Gréci a Ukrajinci,“ upozorňuje Jalili. Mohutnejší výskyt malárie u nás však nepredpokladá. Komáre z rodu Anopheles, ktoré vedci objavili na západnom, južnom i východnom Slovensku najmä v blízkosti rybníkov a kanálov, totiž neboli parazitmi infikované.

Na šírenie pôvodcu malárie je okrem klimatických podmienok potrebný zdroj nákazy, ktorým môže byť aj infikovaný človek. Slovensko je však od roku 1963 nemalarickou oblasťou, keďže prípady nákazy z domáceho zdroja sa u nás za viac ako polstoročie neobjavili. V minulosti to bolo inak. Na začiatku dvadsiateho storočia za Rakúsko- Uhorska sa podľa Jaliliho malária vyskytovala najmä v povodí Dunaja a na Východoslovenskej nížine. Po vzniku Československa v roku 1918 sa zvýšil počet ochorení hlásených z Nitrianskej, Trenčianskej, ale najmä z Komárňanskej župy. „Súviselo to zrejme s návratom vojakov, ktorí bojovali na Balkáne a v južnom Taliansku, kde sa malária v tých časoch hojne vyskytovala,“ dôvodí.

Nové komáre

Do Európy sa dostal už aj ázijský druh komára Aedes albopictus - prenášač pôvodcu horúčky dengue. „Hoci sa objavil vo viacerých európskych štátoch, na Slovensku zatiaľ zachytený nebol,“ zdôrazňuje Kočišová. Stloukalová zas upozorňuje na komáre z rodu Anopheles, Ochlerotatus, Aedes a Culex, ktoré môžu prenášať aj parazita takzvaného srdcového červa z rodu Dirofilaria. „Ten napáda najmä psy a mačky, no na Slovensku už bol zaznamenaný aj výskyt u človeka.“ Dirofilarióza sa najčastejšie prejavuje v podobe podkožných uzlíkov, ktoré treba chirurgicky odstrániť. Srdcová forma tohto ochorenia môže u človeka vyvolať zápal výstelky srdca a ciev, postihnutý má problémy s dýchaním, kašle, trpí nechutenstvom, opuchmi a horúčkami.

Mušky a kliešte

Poriadne znepríjemniť život dokážu i príbuzné komárov - mušky. „Minimálne tým, že pri cicaní vylučujú do rany sliny spolu s látkami, ktoré môžu vyvolať niekedy až alergickú reakciu.“ Upozorňuje, že niektorí citlivejší ľudia môžu skončiť u lekára a na antibiotikách. Otravné vedia byť najmä niektoré druhy mušiek z čeľade Simuliidae, ktorých samičky potrebujú bielkovinu obsiahnutú v krvi. Hoci nie všetky zo štyridsiatich šiestich druhov muškovitých žijúcich u nás cicajú krv, nájdu sa medzi nimi i druhy spôsobujúce bolestivé ranky, ktoré môžu zahnisať. V našich podmienkach však nie sú podľa Stloukalovej šíriteľmi pôvodcov nebezpečných chorôb. Najväčšie riziko na Slovensku predstavujú pravdepodobne kliešte z rodu pavúkovcov. Hoci prenášajú viacero ochorení, u nás sa možno najčastejšie stretnúť s kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou. Kým proti kliešťovej encefalitíde sa dá zaočkovať, plošná vakcína proti borelióze zatiaľ neexistuje.

Bezpečné pavúky

Médiá v minulosti informovali aj o hrozbe v podobe jedovatých pavúkov. Zuzana Krumpálová z Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pripúšťa, že sa u nás v budúcnosti môžu objaviť nové druhy. „Šírenie na Slovensku nepôvodných druhov naberá v posledných dvadsiatich rokoch na intenzite.“ Dôvod? Zanedbaná údržba prostredia, cestovanie a doprava. Zároveň ubezpečuje, že smrteľne nebezpečné jedince zatiaľ nemáme. „Každý pavúk má jedovú žľazu a silné chelicery na usmrtenie koristi.

Pre človeka môžu byť nebezpečné, len keď ich vyruší, ohrozí, a vtedy sú schopné zaútočiť.“ Medzi najväčšie druhy žijúce v blízkosti ľudských obydlí patria kútniky, ktoré si stavajú siete na vonkajších stenách domov. Na kosených a polievaných plochách si zas robí nory náš najväčší pavúk - strehúň škvrnitý.

V minulosti sa ako „nebezpečná“ spomínala pradiarka pestrá, ktorá sa začala na našom území šíriť intenzívne od konca deväťdesiatych rokov. Podľa Krumpálovej to súvisí s nekosením priekop a neobhospodarovaním bývalej poľnohospodárskej pôdy. Uhryznutie pradiarkou možno prirovnať k bodnutiu včelou či osou. Reakcia môže byť rôzna - sčervenený opuch i tŕpnutie poranenej končatiny. Na prekonanie príznakov by mal stačiť studený obklad, prísun tekutín a pokoj.

Ako sa chrániť

Ochrana pred komármi je pomerne zložitá. „Ak by sme poznali bezpečný mechanizmus ochrany, malária ani ostatné patogény prenášané dvojkrídlovcami by už neboli problém,“ hovorí Stloukalová. Za najúčinnejšiu ochranu považuje rôzne formy repelentov a siete na oknách i dverách. Kočišová však varuje pred nadmerným používaním repelentov. „To nie je len postriekať niečo niečím, treba poznať súvislosti, biologické vlastnosti hmyzu, životný cyklus a v nadväznosti na to siahnuť po vhodnom variante.“

VIDEO Plus 7 Dní