Skoro každý deň napíše nejakú báseň, - dozvedeli sme sa o Marianovi Kočnerovi, ktorý si odpykáva devätnásťročný trest za falšovanie zmeniek televízie Markíza a popritom sa proti nemu ako obžalovanému objednávateľovi vedie obnovený proces v kauze vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Súd k procesu pripojil aj obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Okrem toho je proti Kočnerovi vedených niekoľko stíhaní za ekonomickú trestnú činnosť, týkajúcu sa neoprávnených niekoľkomiliónových vratiek DPH. Zdalo by sa, že má hlavu plnú obhajoby, ale nie.

Bohyni verše nepísal

Za mrežami Marian Kočner napísal už desiatky rýmovačiek. „Píše ich takpovediac na dennej báze už aj rok… občas viem, že nejakú poskytne dcére a tak,“ prezradil nám človek pohybujúci sa vo väzenskom prostredí.

Je síce pravda, že Marian Koč­ner vyštudoval na vysokej škole žurnalistiku, takže potenciál na písanú tvorbu v sebe cítil už v mladosti, ale básne?! Ani v prepise Threemy z jeho mobilného telefónu sa žiadne verše neobjavovali, dokonca ani v komunikácií s jeho milenkou Miriam Hatinovou. Oslovovanie „môj boh“ a „bohyňa“- ako sa navzájom volali - je už síce z kategórie poriadne nadnesených slov, ale predsa len má od kreativity, ktoré u autora poézie očakávame, ďaleko.

Hlasy z basy: O Matovičovi aj Kovaříkovi

Podarilo sa nám získať dve básničky Mariana Kočnera napísané na linajkovom papieri jeho vlastnou rukou. Podľa úvodného textu sú súčasťou pripravovanej zbierky s názvom Hlasy z basy. Podtitul nie je menej dramatický - Poézia z pekla.

Kočner v base evidentne nestráca prehľad o aktuálnom dianí a vo svojich dvoch básňach nazvaných Blší cirkus a Hot call (Horúci telefonát) hodnotí jednak ministrov a jednak dianie v polícii. Po prečítaní je jasné, že autor roka z Mariana Kočnera asi nebude. Básňami chce komentovať spoločenské dianie, no formulované sú vo veľmi jednoduchých rýmoch. Snažil sa vložiť do nich iróniu. O predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi napríklad píše:

Má ten Igor riadny pech
riadiť tento ‚pytel blech‘.
Denníku N prezradil,
že by to rád položil.

Nech sú voľby zajtra hneď
bárs sa vráti starý svet.
Opozičné lavice
miluje on nejvíce.

O fór sa pokúsil vo veršoch o bývalom policajnom prezidentovi Petrovi Kovaříkovi, ktorý istý čas pracoval ako pridelenec v USA:
V ‚síjaej‘ sa neučil,
Ameriku neľúbil…
V Mossade tiež nemá zložku,
celú má tiež totú kožku.

Niekto píše vo väzení básne, iný si vybíja frustráciu na okolí

Čo asi cíti väzeň pri písaní básní? Kráti si tak len čas vo väznici alebo je za tým niečo hlbšie? Podľa klinického psychológa Roberta Máthého je písanie istá forma vyjadrenia vnútra, na ktorú však treba mať predpoklady.

„Každý nie je nastavený tak, že bude písať básne a nejakou metaforickou formou bude vyjadrovať to, čo cíti, čo si myslí, čo prežíva. Je to niečo do určitej miery neobvyklé a nevšedné,“ hovorí Máthé.
Za štyridsať rokov praxe sa nestretol s nikým, kto za mrežami písal básne, skôr to boli eseje, poviedky. Je to však podľa neho inteligentný prejav odreagovania, lebo často si väzni skôr krátia čas inými aktivitami - od nadávania na ľudí, ktorí ich frustrovali, až po prejavy fyzickej agresivity, či už voči predmetom v okolí, alebo aj voči spoluväzňom.

My to voláme spontánne produkty, tie básne alebo poviedky, kresby, maľby a podobne. Môžu sa tam objaviť zaujímavé momenty, ktoré vypovedajú o osobnosti človeka. Tí ľudia, ktorí autora väzňa poznajú, tam možno nachádzajú aj niečo z neho,“ vraví Máthé.

BÁSNE MARIANA KOČNERA NA ĎALŠEJ STRANE