Kočner je za mrežami už skoro päť rokov. Psychologicky je dokázané, že po čase sa človek, ak netrpí duševným ochorením, zidentifikuje s novým prostredím, hoci aj nepríjemným, vrátane väzenia. A to sa zrejme udialo aj pri Kočnerovi. Svoje zrejme zohral aj fakt, že bol preradený z tretej nápravnovýchovnej skupiny s najprísnejším vnútorným bezpečnostným režimom do voľnejšieho prostredia, nechodí už len v modrom väzenskom mundúre, nie je na samotke, má povolené dlhšie prechádzky na čerstvom vzduchu.
“Vyzerá byť úplne v pohode, je ho dosť vidieť aj počuť,” hovorí muž, ktorý sa s ním stretával.
Kočner na prechádzkach živo komunikuje s inými väzňami, má prehľad o dianí v leopoldovskej väznici. V minulosti sa takto stretávali vo vonkajšom areáli aj s Mikulášom Černákom, ten už bol ale preradený na iné oddelenie.
Kočner si v minulosti krátil čas písaním básní o politike, ktoré sme aj zverejnili, alebo robením vianočných ozdôb pre blízkych. Kreativite dal vraj v tomto smere stopku.
“V podstate hlavne číta spisy a zaujíma sa dianie vnútri väznice, aj vonku,” povedal náš zdroj. Kočner podľa neho nepatrí medzi väzňov, ktorí pracujú. “Ale to nie je o lenivosti, ale nedostatku príležitostí. Za pár eur mesačne, nejakých tridsať až päťdesiat, máte totálne zdraté ruky,” vysvetlil nám. V Leopoldove sa väzni venujú napríklad výrobe a oprave drevených paliet, šitiu obuvi, sústružníckym či zváračským prácam.
Marian Kočner bol vo februári 2020 odsúdený za falšovanie zmeniek televízie Markíza na devätnásť rokov. Vo vyšetrovacej väzbe bol však už od júna 2018. Aktuálne prebieha obnovený proces v kauze vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Proti Kočnerovi sa vedie aj niekoľko trestných stíhaní v súvislosti s neoprávnenými vratkami DPH.
