S policajným a vojenským výcvikom

Podľa obžaloby bola Alena Zsuzsová len jedným kolieskom v súkolí vraždy novinára. Podujať sa na vykonanie popravy, premyslieť, akým konkrétnym spôsobom preťať mladý život, a napokon prekvapenému novinárovi dvakrát streliť do hrude a jeho milej brutálne do stredu tváre, to vo februári 2018 urobili bratranci z Kolárova. Bývalý policajt Tomáš Szabó, dnes štyridsaťjedenročný, a bývalý profesionálny vojak, tridsaťsedemročný Miroslav Marček prišli na súd v športových mikinách.

 

Vyzerali zmierení s tým, že ich policajti chytili, aj s tým, čo ich zrejme čaká. Podľa zákona hrozí páchateľom úkladnej vraždy dvadsaťpäť rokov až doživotie a Szabó s Marčekom sú obžalovaní z troch takýchto vrážd. Dva roky pred Kuciakovou popravou sa rozhodli vykradnúť rodinný dom Szabóovho kamaráta Petra Molnára. V čase, keď on bude doma. Aby ho zároveň mohli zabiť. Zhodili ho na zem a zastrelili od chrbta.

Marček so Szabóom museli byť v podsvetí známe esá, keď sa rovno na nich  s objednávkou Kuciakovej vraždy obrátil Zoltán Andruskó. Ten s políciou spolupracuje v podstate od začiatku. Aj vďaka tomu uzatvára s prokurátorom dohodu o vine a treste a nesedí v súdnej sieni spolu so Zsuzsovou a ostatnými obvinenými. Vyšetrovateľovi povedal, že zháňal nájomných vrahov na pokyn Aleny Zsuzsovej, jeho starej známej, a ona zase vraj dostala objednávku od Mariana Končera. Tak mu to vraj
povedala.

Andruskó je vlastne jediný, kto Kočnerovo meno skloňuje v priamej spojitosti s vraždou. Marček so Szabóom asi ani nevedeli, pre koho „pracujú“. Zaujímalo ich len to, koľko za krvavú objednávku dostanú. Zsuzsová zase pôsobí ako typ ženy, ktorý sa riadi vlčími zákonmi. Obvinená je aj z vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka v roku 2010. Spoločnosťou uznávaná morálka je Zsuzsovej na smiech, od nej sa pravdy  dočkáme ťažko. Polícii sa aj tak podarilo poskladať reťaz nepriamych dôkazov, ktoré smerujú k podnikateľovi Kočnerovi ako k objednávateľovi vraždy novinára.

TOMÁŠ SZABÓ Vraha, teda svojho bratranca Marčeka, mal doviezť na miesto činu.
TOMÁŠ SZABÓ Vraha, teda svojho bratranca Marčeka, mal doviezť na miesto činu.
Zdroj: MATEJ KALINA

Báčik Marián

Kuciak písal o Kočnerovi často a podľa zachovanej nahrávky ich vzájomného telefonátu ho kontroverzný podnikateľ mal poriadne v zuboch. Či skutočne bol schopný zájsť až tak ďaleko, že núkal peniaze za smrť novinára, bude posudzovať senát Špecializovaného trestného súdu vedený Ruženou Sabovou. Obžalobu prokurátora senát prijal, otvorenie hlavného pojednávania vytýčil na 13. januára. Kočner sa tým nezdal zaskočený. Jeho obhajca Marek Para síce poukazoval na chyby vo vyšetrovaní, no bol si vedomý toho, že nejde o zásadné veci. Prokurátor pochybenia uznal tiež a dôkazy nezabezpečené úplne kóšer spôsobom stiahol hneď pri predbežnom prejednaní obžaloby.

Čo sa v súdnej sieni dialo, Kočner len ticho sledoval. V tmavom obleku, kravate a košeli upätej okolo krátkeho krku pripomínal báčika vo sviatočnom šate. Arogantný, ukričaný chlap zvyknutý vždy dostať, čo chce, skrotol. Uvedomil si, že jeho Pandorina skrinka plná potajme zaznamenaných rozhovorov a iných kompromitujúcich materiálov dokázala zamoriť Slovensko, ale civilizovaný svet mu každý faul stonásobne vracia.

Spojené štáty americké zaradili Kočnera na sankčný zoznam podľa Magnitského zákona, ktorý eviduje osoby závažným spôsobom porušujúce ľudské práva či osoby stojace za závažnou korupciou. Americké finančné inštitúcie pôsobiace kdekoľvek na svete sú teraz povinné zmraziť nielen všetok majetok a peniaze Mariana Kočnera, ale aj majetok a peniaze jeho firiem. A Kočner i jemu blízke osoby majú zakázaný  vstup do USA.

MIROSLAV MARČEK Tento muž mal zastreliť mladých snúbencov.
MIROSLAV MARČEK Tento muž mal zastreliť mladých snúbencov.
Zdroj: MATEJ KALINA

Vraždu novinára neberie svet na ľahkú váhu. Svedčí o tom aj obrovský záujem médií o súdny proces v Pezinku. Na predbežné prejednanie obžaloby sa prišlo pozrieť vyše osemdesiat novinárov, zastúpených bolo dvadsaťjeden zahraničných médií vrátane amerického Wall Street Journalu a agentúr Reuters, Bloomberg, Agence France Presse aj Getty Images. 

Magnitského zákon

Zákon, ktorý vystrašil Kočnera viac ako jeho zatknutie, dostal názov podľa ruského právnika Sergeja Leonidoviča Magnitského. Magnitskij upozorňoval na okrádanie Ruska predstaviteľmi ministerstva vnútra. Išlo o sumu viac ako 200 miliónov dolárov. Namiesto vyšetrenia týchto podozrení sa však Magnitskij dočkal obvinenia, že sám sa dopustil daňových únikov. Zavreli ho do väzby, kde sa sťažoval na neznesiteľné podmienky. V novembri 2009, necelý rok od zatknutia, zomrel za nejasných okolností. Mal tridsaťsedem rokov. Magnitského rodina hovorila o umučení, štátne orgány o zlyhaní srdca a o smrti bez cudzieho zavinenia, neskôr prišli s verziou, že Magnitského otrávili.

V roku 2013 ruská prokuratúra obvinila mŕtveho Magnitského z daňového podvodu a súd ho uznal za vinného. Prípad sa stal symbolom „riešenia“ korupcie v Rusku a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu konštatoval, že Rusko porušilo Magnitského práva.

Americký Kongres schválil v roku 2012 zákon, ktorý uvaľoval sankcie na ruských predstaviteľov zodpovedných za Magnitského smrť. Označili osemnásť konkrétnych mien. Rusko odpovedalo zákazom adopcií ruských detí do USA.
Neskôr bola účinnosť takzvaného Magnitského zákona zovšeobecnená na porušovateľov ľudských práv a ľudí, ktorí sa podieľajú na rozsiahlej korupcii. Zákon prijali podľa vzoru USA ďalšie štáty ako Kanada či Spojené kráľovstvo.

Prečítajte si tiež: