Kokotský les, Horný Kokotský rybník, Dolný Kokotský rybník, Kokotská studnička či prameň U Čůráčku - stačí hociktorý z týchto miestnych názvov v regióne Kokotsko, ktorý sa doslova opiera o hranice mesta Plzeň, aby sa Slovák začal smiať. Prípadne mu bolo trápne spýtať sa, ktorou cestou sa má vydať po náučnom chodníku Kokotské rybníky z dedinky Nová Huť, pretože od informačnej tabule vedú hneď tri cesty.

Doľava, doprava i strmo hore. Tabuľa aj prospekt tejto náučnej cesty vám totiž sľubujú jedenásť zastavení na deväťkilometrovej ceste, ktoré majú byť poučné i krásne. O tom niet pochýb, už prvé zastavenie pri vilách z tridsiatych rokov minulého storočia v Novej Huti-Dýšine, ktoré slúžili ako letovisko bohatých Plzenčanov, vás o tom presvedčí. „A teraz hor’ sa do kopca!“hlása leták, takže je rozhodnuté, ktorou z tých troch ciest sa vydáte. Sotva urobíte krok, ocitnete sa v Kokotskom lese.

 

Nechýba ani pekelný pach

Nemá chybu! Slnečné lúče presvitajúce cez koruny starých stromov, hustý mach a ešte aj v tomto pokročilom novembrovom čase - suchohríby! Nemáte však veľa času sa tým kochať, pretože o chvíľu dorazíte k druhej zastávke, k prameňu Čůráček.
Začítajme sa najskôr do informačnej tabule s názvom Kokotské lesné pramene. Poučí vás, ako dažďové zrážky ovplyvňujú výdatnosť prameňov, prečo niektorý len kvapká, iný „čůrá“ a ďalší tečie silným prúdom. Nuž a toto je ten stredný, preto ho pomenovali U Čůráčku a napísali to aj na drevený stĺpik v tvare písmena T, ktorý na nožičke nesie informáciu, že ho osadil okrášľovací spolok. Nožička už veľmi nedrží, od vybudovania náučného chodníka predsa len prešlo deväť rokov. Zato sú tu poháre. Chutná pramenistá voda. Osviežili ste sa? Je čas vydať sa lesom k ďalšiemu zastaveniu, k torzu Veľkého smreka.

„Původní smrk se v kokotských lesích nacházel zcela ojediněle...“Tento však pravdepodobne vysadili na hranici plzenských, dýšinských a cirkevných pozemkov niekedy okolo roku 1840. Čo všetko sa tu odohralo, kým rástol? V roku 1870 vystavali v neďalekej obci druhú vysokú pec, v roku 1868 postavili prvý mlyn, v rokoch 1926 až 1927 pribudla železničná trať z Prahy do Plzne a v roku 2009 vysadili z jeho náletov „detičky“.Peň sa ukrýva pod strieškou a masa dreva leží vedľa.

ČERTOV KAMEŇ Mal skončiť až za Kokotskými rybníkmi, ale vypadol mu z rúk skôr.
ČERTOV KAMEŇ Mal skončiť až za Kokotskými rybníkmi, ale vypadol mu z rúk skôr.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Štveráte sa ďalej hore kopcom, kým neprídete na asfaltku so smerovníkom: „Studánka Kokotsko 0,7 km“, ale nás viac zaujíma Čertov kameň, zastavenie tretie. Sľubujú nám, že pocítime aj pekelný pach, nakoniec sa k tomuto balvanu trčiacemu uprostred lesa viaže milá povesť. Kedysi vraj ležal na jednom statku, sedliakovi veľmi prekážal a ten raz v návale hnevu zakričal: „Čert aby ten kameň vzal!“No a ako to už v legendách býva, ozvala sa rana, objavil sa čert a sedliak ho výmenou za svoju dušu požiadal, aby kameň odniesol až za Kokotské rybníky. Čertovi sa však cestou vyšmykol z rúk, nestihol ho odpratať na miesto určenia do omšových pašií, a tak zostal tam, kde je. Fotografia na pamiatku a môžete ísť ďalej. K zaniknutej stredovekej dedine Kokot.

Môže za to kohút

„Návštevník Kokotska väčšinou netuší, že sa pohybuje uprostred najväčšej zaniknutej stredovekej obce na Plzensku,“ píše sa v brožúre Jana Anderleho nazvanej Zaniklá ves a tvrz Kokot. Svojou rozlohou bola podľa všetkého väčšia, než je námestie v Rokycanoch alebo v Plzni. Založili ju v druhej polovici trinásteho storočia. „Údaje písemních pramenů o Kokotu shromáždil Petr Rožmberský... Poprvé je v nich ves Kokot zmiňována k roku 1358, kdy právem odúmrti po blíže neurčeném Miroslavovi získal jeho majetek ve Smědčicích, Kokotě a Bušovicích král.“ Zdá sa však, že dedina mohla byť ešte o sto rokov staršia. Zanikla niekedy v pätnástom storočí: „Když koupilo roku 1563 město Plzeň statek Hornomyslice, byla jeho součástí také pustá ves Kokotsko a čtyři kokotské rybníky...“

Viac FOTO z Kokotského regiónu v GALÉRII

Pokračovanie na ďalšej strane.