Návrh predsedu parlamentu Borisa Kollára na zvolenie sudkyne Najvyššieho súdu Aleny Svetlovskej za členku Súdnej rady prešiel parlamentom len s podporou Kotlebovcov. Úmysel novej vlády obsadzovať verejné funkcie iba na základe odbornosti teda v prípade jeho hnutia pokrivkáva. Ako sám priznal, Svetlovskú pozná od pätnástich rokov. Podľa našich informácií však ešte lepšie pozná jednu z jej najlepších kamarátok, notárku Ingrid Lúčanovú, s ktorou v mladosti chodil a neskôr aj podnikal.

Manažérka medzi pištolníkmi

Svetlovská po skončení vysokej školy najskôr pracovala u Lúčanovej. Po necelých dvoch rokoch ju však zlákala iná ponuka. Miesto získala v spoločnosti "EL DORADO”. Tú práve v čase, teda v roku 1995, keď v nej Svetlovská zarezávala ako manažérka, vlastnili dvaja z údajných šéfov bratislavského podsvetia - Jozef Surovčík a Ivo Ružič spájaní so skupinou takáčovcov. Surovčíka popravili siedmimi výstrelmi na Seneckých jazerách, Ružič vykĺzol s relatívne zdravou kožou po výbuchu nálože pod jeho autom v Ružinove.

Alena Svetlovská koncom bujarých 90-tych rokov našla uplatnenie ako prokurátorka. Po piatich rokoch si obliekla talár a postupne prešla okresným, krajským až skončila na Najvyššom súde. V dianí okolo súdnictva sa doteraz príliš neangažovala a jej meno pri návrhu do Súdnej rady mnohých prekvapilo.

Svetlovskú pri voľbe nepodporili vládne strany Za ľudí a SaS. Záležalo im, aby vláda a parlament do Súdnej rady nedosadzovali osoby zo sudcovských kruhov. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej sa to dokonca podarilo vtesnať do vládneho programu. Aj preto sa od začiatku stavala proti nominácii Svetlovskej. Kollárova “kamaráčšaftvoľba“ tak slávila úspech len s požehnaním fašistickej strany.

Členovia Súdnej rady majú byť klenotnicou odbornosti a nepoškrvnenosti, či už sú zo súdneho, alebo mimosúdneho prostredia. V Kollárovom prípade zatiaľ platí skôr v Smere zľudovelé: „Náš človek“.

 

FOTO Lúčanovej s Borisom Kollárom na Donovaloch nájdete v GALÉRII