Tip na článok
Robert Fico.

KOMENTÁR PLUS 7 DNÍ: Expremiér starne, ale stále búcha pästičkami ako dieťa. Hovorme mu mužíček s červenou čiapkou

Chlap po päťdesiatke vykrikuje v priamom prenose: „To máme teraz každého, kto má 60 rokov, zastreliť? Vyhodiť ho z politiky?“ Fúha, o čom ten človek vlastne hovorí? O kom hovorí? Zrkadlí sa? Vraví o sebe? Možno aj. Jednoducho, po voľbách zas vypustil paru.

Fiasko Smeru v podobe absencie šéfov krajských miest evokuje minuloročné župné voľby. Líder vládnej strany sa po voľbách stratil, nebol schopný sebareflexie, to len Maďarič nazval smerácky debakel pravým menom – „nebola to prehra len v dôsledku chýb a nedostatkov kandidátov, ale bola to aj prehra strany ako takej“. A práve v tom bol najväčší prepad a šok z volieb, nie v strate štyroch kresiel županov, ale že jeho voliči už nie sú tak poslušní a organizovaní.

Prestrih, - máme po komunálnych voľbách a najsilnejšia vládna strana nemá ani jedného primátora krajského mesta. Tváriť sa ako víťaz však dokáže len on. Priznať si, že ho drží len vidiek, je asi trápne. A tak sa vyzúri na novinároch. Nechutným, zbabelým spôsobom. Ani po rokoch v politike nepochopil, že novinári sú strážcovia demokracie, slobody slova a nielen jeho nočná mora, z ktorej sa pomočuje.  Zabudol, že to bol on, kto médiá roky urážal, nadával na ne? Zabudol, alebo chcel by zabudnúť, že práve za jeho vlády vyhasol život mladého človeka, novinára, spolu so snúbenicou, s ktorou plánovali spoločný život? Tí dvaja ešte mali radosť zo života, ktorú on už dávno nemá. A tak okolo seba kope a vyhráža sa. Vo svojom zúfalstve sa prezentuje na sociálnych sieťach a búcha pästičkami. Ako malé dieťa. Autorka komentára ho ľutuje, veď vážne, čo také sa mu v živote prihodilo, že musí ubližovať? Mohol byť trojnásobným expremiérom a slušne odísť do zabudnutia, ba aj dôstojne, ak by vycítil ten pravý čas. Trebárs sľubovaný rok 2014. Mohol po smrti Kuciaka povedať – je mi  ľúto vyhasnutých životov, a porúčam sa. On však zo seba robí obeť, splieta piate cez deviate a nikto mu to už neverí - a tak zúri.

Je smutné, že ak by po víkendových voľbách na svojom FB nezverejnil fotky z volebnej miestnosti, ani pes by po ňom neštekol. Zaobišli sa bez neho aj večerné správy, prednosť mal aktuálny premiér Peter Pellegrini. Po rokoch excelentnosti takto odísť do zabudnutia, alebo minimálne do úzadia, je asi nepríjemné. Odovzdať svoje dieťa , teda stranu SMER-SD niekomu inému, zjavne bolí, au.

Počúvať o sebe prívlastky ako bývalý trojnásobný expremiér, momentálny poslanec parlamentu, ktorý vlastne nič okrem chatky nevlastní ale napriek tomu býva v luxusnom byte v Bonaparte, sa mu zjavne prieči. Asi viac ako to, že spolu s rodinou žije u odsúdeného podvodníka.

Aká potupa, byť závislý od niekoho, koho práve súdia. Aká potupa, ak médiá viac zaujíma jeho pravá ruka a poradkyňa Mária Trošková. Aká potupa, ak ráno beháva po bratislavskej hrádzi, a už ho nikto nepaparazzuje. A tak sa na sociálnej sieti vyvŕši aspoň tak, že uráža, nadáva a chŕli  okolo seba síru. A možno sa aj odbavuje nad lajkami na jeho FB stránke. Zlé, zlé médiá, - aká zúfalá snaha o pozornosť.

Meno rodáka z Topoľčian nespomína autorka komentára zámerne. Lebo hoc nie je práve najmladšia, ešte stále verí v rozprávky. Poznáte tú o Zlatej priadke? Mužíček s červenou čiapkou v nej vykrikuje: „Ak uhádneš moje meno nechcem ťa, ale ak ho neuhádneš vezmem ťa!“Uhádli ste? Ak áno, tak možno sa vám splní rozprávkový sen ako postavičke Zuzke. „Ako tie slová Zuzka vyriekla, mužíček sa zamračil, strhol si z hlavy čiapočku, zasyčal ani para v kotle a vyfučal oblokom ako zlý vietor.“

 

VIDEO Plus 7 Dní