reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Dom v&nbsp;dome. Štrnáste storočie zašité v&nbsp;renesacii sedemnásteho storočia, s&nbsp;ktorou sa zase pohrali v&nbsp;devätnástom storočí, keď hore odstránili klenby, aby si tu mohli vybudovať pekné bývanie. A&nbsp;do toho socialistický realizmus: postele aj nábytok, aké pozná každý, kto žil v&nbsp;osemdesiatych rokoch minulého storočia. Pozná ich určite dôverne, pretože rovnaké alebo takmer rovnaké mala každá domácnosť. Iné totiž neboli. Zelená kachľová pec, pánboh vie, aká stará, podstatné je, že v&nbsp;nej kúrili.

„Veru, keď sa dcéra ujala tohto domu, veselo v&nbsp;nej horelo. Kým neprišiel odborník, nepozrel sa na ňu a&nbsp;nepovedal nám, že rovno cez komín ide drevený trám. Odvtedy je tu zima,“ rozpráva pani, ktorá tento dom pozná až tak dôverne, že dodá: „No a&nbsp;bývala tu aj rodina, ktorej sa narodili trojičky, to bola senzácia v&nbsp;celom Spišskom Podhradí. Dve dievčatá a&nbsp;jeden chlapec.“ Na to sa pamätajú všetci, ale kto postavil ten dom v&nbsp;dome, nikto.

Vežový dom, na jednom jeho tráme je vyrytý rok 1340. Určite netušil, že raz bude niesť aj kaviarničku, s&nbsp;tým zrejme v&nbsp;gotike nerátali, len ešte budú musieť dokončiť rekonštrukciu celého objektu. Pri tej predstave sme sa rozlúčili slovami: „Pánboh pomáhaj!“ Kostolná veža je oproti tomu šuviks. Ale podobný vežový dom majú aj o&nbsp;ulicu ďalej a&nbsp;vidno ho voľným okom. Aspoň zozadu, spredu ho skrýva oveľa mladší dom.

„Nechcite vedieť, ako to tu vyzeralo. Najskôr sme vyniesli desať kontajnerov smetí, aby sme uvideli, čo všetko rozkradli, drevo aj kov,“ hovorí historik a&nbsp;reštaurátor Martin Ilečko z&nbsp;občianskeho združenia Krásny Spiš, ktorému dnes objekt patrí. Pochváli sa trámom z&nbsp;roku 1252, kozubom, kde by sa dal naozaj upiecť celý vôl naraz a&nbsp;výhľadom na Spišský hrad, ktorý by mohol predávať. Celý sa črtá v&nbsp;malom stredovekom okienku. Koľko by za taký výhľad dala japonská turistka, ktorá sa rozčúlila, že na hrad musela vyšliapať pešo?! Tu by pochopila aj to, čomu pamiatkari vravia jedna os. Hrad, Spišské Podhradie a&nbsp;Spišská Kapitula. Všetko vystavané v&nbsp;jednej línii tak, aby bolo vidno naraz jedno, druhé aj tretie. Aby „novostavby“ nevytŕčali spoza historických objektov tak, ako sa to neraz podarí dnešným developerom.

A&nbsp;to v&nbsp;Spišskom Podhradí v&nbsp;stredoveku stáli najskôr len takéto „vežiaky“ obstavané drevenými stavbami, ktorých doposiaľ identifikovali osem, ale podľa Martina Ilečka ich v&nbsp;meste bude ešte devätnásť. V&nbsp;meste, kde môže zmiznúť dom v&nbsp;dome. Ako rástlo, vežiaky obstavali novšími stavbami a&nbsp;život šiel ďalej.

„Sasi zrejme cítili potenciál tohto územia s&nbsp;bohatstvom domácich prírodných zdrojov, vedeli, že mesto bude rásť a&nbsp;prosperovať. Veď bolo zázemím pre hrad aj Spišskú Kapitulu,“ hovorí Ľubica Viničenková z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.&nbsp; To „zázemie“ neznamená nič iné než to, že bolo zásobárňou, kŕmili jedných aj druhých. A&nbsp;tak sa vybudovalo mesto s&nbsp;obrovským námestím, do jeho stredu v&nbsp;tridsiatych rokoch minulého storočia dostavali radnicu a&nbsp;kino. Keď už tam bolo toľko miesta. A&nbsp;to sa ešte rozrástli uličné stromoradia, ktoré však nikto neudržoval, a&nbsp;nakoniec zhltli námestie, z&nbsp;ktorého sa stala vlastne iba ulica.

Bolo to približne v&nbsp;tom istom čase, keď Štefan Varsányi dobýval svet svojimi párkami. Spišskými, samozrejme. Bol to on, kto vymyslel novú receptúru na výrobky z&nbsp;mäsa a&nbsp;papriky - boli tmavšie a&nbsp;chutili vraj celkom inak ako tie dnešné. Z&nbsp;bravčového a&nbsp;teľacieho mäsa, na ich výrobu údajne kupoval teľce z&nbsp;vysokohorských pastvín. Miestni dodnes spomínajú, že sa jedli iba rukami, keď ste do nich zahryzli, museli prasknúť a&nbsp;podávali ich vždy vo štvrtok a&nbsp;v&nbsp;nedeľu, s&nbsp;chrenom, prirodzene, bielou žemľou a,&nbsp;čuduj sa svete, s&nbsp;pohárom bieleho vína!

„Býval v tomto dome,“ ukáže na jeden na nároží Eva Vlkolínska z mestského úradu a dodá, že spišské párky má rada, lebo majú zvláštnu chuť. „Ibaže pôvodná receptúra sa dodnes nenašla.“ Pohľad na Varsányiho dom, kde je dnes trafika a&nbsp;hore súkromný byt, a&nbsp;už rozpráva o&nbsp;budove, v&nbsp;ktorej sídli základná škola, že ju dala postaviť Mária Terézia a&nbsp;za posledných päťdesiat rokov ju trikrát rekonštruovali a&nbsp;že je dobre, že sú v&nbsp;nej deti, lebo budova dýchajúca históriou ich učí láske k&nbsp;tej kráse, ktorú v&nbsp;Spišskom Podhradí, odkiaľ aj ona pochádza, majú.

Človek má zrazu pocit, že rozpráva tak rýchlo aj preto, aby sme čo najskôr zabudli, že sme sa nedostali na vežu farského kostola, odkiaľ sme si chceli pozrieť a&nbsp;odfotografovať tú líniu - hrad, mesto, Kapitula. Kľúče zohnala, to pre ňu nebol žiadny problém, ale pohľad na strmé schody, ktoré mizli v&nbsp;akejsi čiernej prázdnote stačil, aby nás odradil.

Zato kino Slovan sme si užili! To je to, čo postavili v&nbsp;strede námestia pred necelými sto rokmi a&nbsp;pamiatkari ho chcú tiež vyhlásiť za pamiatku. Premietali v&nbsp;ňom ešte pred takými desiatimi rokmi a&nbsp;je zázrak, že za deväťdesiat rokov sa nenašiel nikto, kto by ukradol kľúčik zo zámky na dámskych toaletách, ktorý je pôvodný!

Ak máte okolo päťdesiatky, vedzte, že v&nbsp;takom kine ste zrejme prvýkrát videli Vinnetoua. Možno sa v&nbsp;ňom nekúrilo v&nbsp;peci v&nbsp;špeciálnom výklenku pri opone ako tu, ale určite vyzeralo podobne. Mali sme v&nbsp;ňom pocit, o&nbsp;ktorom nám hovorila Eva Semanová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v&nbsp;Prešove, že ľudia z&nbsp;neho odišli iba včera a&nbsp;všetko nechali tak, ako bolo. Ibaže ona nehovorila o&nbsp;kine, ale o&nbsp;stredovekých obyvateľoch mesta.

A predsa Spišské Podhradie menej vyhľadávajú turisti než povedzme Levoču alebo Kežmarok. A to má hrad aj Kapitulu! Vraj je to daň za to, čo sa v meste udialo po 2. svetovej vojne. Nemcov vyhnali, Židia sa nevrátili z&nbsp;koncentračných táborov. „Do meštianskych domov na námestí nasťahovali za socializmu Rómov, a&nbsp;keď som ja prišiel do Spišského Podhradia v&nbsp;roku 1998, v&nbsp;šiestich takých domoch sa tiesnilo 360 ľudí. Tých sme presťahovali do nájomných bytov nižšieho štandardu. Mnohé domy sa vrátili majiteľom v&nbsp;rámci re­štitúcií, a&nbsp;keďže je mesto od roku 1993 zapísané v&nbsp;UNESCO, záujemcovia o&nbsp;kúpu ďalších objektov sa rýchlo našli. Spočiatku nadávali, že im pamiatkari hádžu polená pod nohy, aspoň dovtedy, kým nepochopili, že na opravy môžu získať rôzne podpory a&nbsp;granty,“ hovorí primátor Michal Kapusta. „Od roku 2006 sme cez eurofondy získali pre mesto okolo 30 miliónov eur. Keby sme to prerátali na počet obyvateľov, ktorých je približne štyritisíc, možno by sme zistili, že sme prví, čo sa týka čerpania fondov na Slovensku.“

Rozpráva o&nbsp;stošesťdesiatich miestach v&nbsp;troch zariadeniach pre seniorov, o&nbsp;stotrid­siatich nájomných bytoch, o&nbsp;vláčiku zo Spišských Vlách do Spišského Podhradia, ktorý kúpili, a&nbsp;v&nbsp;lete to bude už šesť rokov, čo premáva hore-dole, o&nbsp;starom mestskom mlyne, ktorý tiež kúpili a&nbsp;premenili ho na múzeum, aby mali čo turistom ukazovať.

Nakoniec konštatuje, že „máme viac pamiatok ako Poliaci, ale nevieme ich predať ako Poliaci“. Vraj keby dokázali dostať tretinu turistov z&nbsp;hradu do mesta, boli by za vodou. „Keď mohlo byť mesto zázemím pre hrad i&nbsp;Kapitulu celé stáročia, prečo by nemohlo byť aj dnes?“

„Fénix vstáva z&nbsp;popola,“ tak sa o&nbsp;Spišskom Podhradí vyjadrila Ľubica Viničenková. Zúrivá zeleň z&nbsp;námestia zmizla, nahradili ju košaté stromy s&nbsp;nízkymi pňami, dve tretiny námestia sú už upravené, dokonca sa na svoje miesto vrátil mariánsky stĺp. Ale čo ďalej? „Musíme chrániť historické hodnoty mesta, ale nie za cenu toho, že tu vybudujeme skanzen. Nový majiteľ predsa nebude žiť ako v&nbsp;stredoveku s&nbsp;latrínou, chce luxus, ktorý prislúcha terajšiemu storočiu. Treba to skĺbiť, aby mesto žilo.“

A&nbsp;bohatlo. Také „stredoveké“ totiž zostalo aj preto, lebo tu za socializmu veľa peňazí nebolo. Na rozdiel od dávnej minulosti, keď sa darilo cechom, keď tu postavili Kostol svätého Jána z&nbsp;Boha aj s&nbsp;kláštorom, na ktorý sa stačí pozrieť a&nbsp;vidíte, že mešťania naozaj netreli biedu.

Alebo na synagógu, mimochodom, vraj jedinú zachovanú na Spiši, ktorú najskôr trikrát prestavali a&nbsp;potom v&nbsp;roku 1905 zhorela a&nbsp;za socializmu ju využívali ako sklad nábytku. Dnes je opravená, zmenila sa na multifunkčnú sieň a&nbsp;keď sa pozriete cez okno, vidíte Spišský hrad.

A&nbsp;keďže peniaze boli, dokázali sa starí mešťania aj pohrať: koncom osemnásteho storočia im veľká voda odniesla radnicu. Vzali portál z&nbsp;roku 1546 a&nbsp;šupli ho ako bránu do iného domu. No nie je to úžasné? Ako v&nbsp;detektívke. V&nbsp;tých historických sa nestrieľa ani nevraždí, možno práve preto sú také zaujímavé.

„Tento dom bol pred rekonštrukciou doslova ruina,“ hovorí Adriana Klingová o&nbsp;budove na Palešovom námestí číslo 10. Spolupracovala na tom, čomu pamiatkari hovoria „malá detektívka“, teda na historickom výskume budovy: sondy, skúmanie typov muriva, omietok, strešných krytín... „Tu vidno, ako mešťania bohatli. Pôvodne tu stál dom z&nbsp;pätnásteho storočia, o&nbsp;čom svedčí pivnica, kde mali pravdepodobne uskladnené pivo, lebo mesto malo právo variť ho. Renesančný majiteľ už bol dosť bohatý, aby odkúpil od suseda časť jeho domu a&nbsp;spojil to do jedného celku, čím vznikol veľký otvorený priestor, kde sa vyrábalo aj obchodovalo. Niečo ako veľká krytá dielňa. No a&nbsp;týmto portálom, zamurovaným sto rokov, odtiaľto prechádzali do vedľajšej miestnosti,“ hovorí.

My civieme do steny a asi na nás vidno, že nás tá detektívka trochu sklamala. „Vo dvore bolo zrejme krátky čas aj väzenie, také kobky,“ dodá a život je hneď krajší. Nuž, a&nbsp;keď už o&nbsp;tých detektívkach - toľko travertínových obkladov ako v&nbsp;Spišskom Podhradí nájdete už hádam len na Spišskom hrade, ktorý z&nbsp;toho travertínu postavili celý. Čo dom, to aspoň plot obložený travertínom, a&nbsp;travertínový obklad majú ešte aj verejné toalety v&nbsp;centre mesta, ktoré čoskoro zbúrajú. Tak sme sa domácich pýtali, či sú naozaj takí bohatí, že každý nakupoval kameň v&nbsp;lome v&nbsp;neďalekom Dreveníku. „Ale kde! Za socializmu vám za fľašku priviezli celý nákladniak!“ A&nbsp;tak sme aj my rozlúskli jednu záhadu v&nbsp;meste, ktoré určite stojí za to, aby ste sa naň pozreli.

Konečne dobrá správa: Spišskému Podhradiu sa vraj blýska na lepšie časy!

Plus TV

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Výber pre vás

Konečne dobrá správa: Spišskému Podhradiu sa vraj blýska na lepšie časy!

Súvisiace články

Ak chcete zažiť nefalšovaný stredovek, neobíďte Spišské Podhradie!

Svetová pamiatka Spišský hrad je v havarijnom stave: Hrozí nenávratné poškodenie

SKAZA na Spišskom hrade: Palác sa hrozivo nakláňa, do podzemia už nepustia ani zamestnancov

VIDEO: Necháme jednu z našich najcennejších pamiatok spadnúť? Pozrite sa ako vyzerá

Plus TV

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Výber pre vás