To, čo predpovedali mnohí virológovia sa stalo skutočnosťou. COVID-19 zmutoval na ďalšie akútne respiračné ochorenie. Trvalo to tri roky, počas ktorých na Slovensku zomrelo vyše 21-tisíc ľudí.

Povinnosť domácej päťdňovej izolácie osôb pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19 sa však od 20. marca zruší. Informoval o tom hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Dostal sa na úroveň ostatných akútnych respiračných ochorení

 "Týmto smerom sa uberá napríklad aj susedné Česko. Ochorenie si v súčasnosti nevyžaduje povinnú izoláciu vzhľadom na aktuálne cirkulujúce varianty a podiel ľudí, ktorí COVID-19 prekonali a/alebo boli kompletne zaočkovaní. Prakticky sa tak COVID-19 dostáva na úroveň ostatných akútnych respiračných ochorení, pri ktorých sa ľudia chránia sami s ohľadom na vlastné zdravie, ale aj na ochranu zraniteľných skupín," vysvetlil dôvody zrušenia Mikas.

Avizoval tiež, že o zrušení vyhlášky budú bližšie informovať v priebehu budúceho týždňa. Pacienti s COVID-19 budú podľa neho naďalej v starostlivosti svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí im budú nastavovať liečbu či stanovovať práceneschopnosť.

Respirátory ostávajú

Mikas tiež informoval, že vyhláška k prekrytiu horných dýchacích ciest sa nateraz rušiť nebude. "V súčasnosti má stále opodstatnenie – ešte máme relatívne vysokú chorobnosť na akútne respiračné ochorenia," skonštatoval. Respirátor je aktuálne povinný pre personál i návštevníkov zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, pacientov v čakárňach u lekára a zákazníkov lekární.

Začalo to 6. marca 2020

Pandémia koronavírusu dorazila na Slovensko začiatkom marca 2020. Prvý prípad potvrdili presne 6. marca u 52-ročného muža z bratislavského kraja. V tom čase zúril COVID-19 v Taliansku. Muž však nemal cestovateľskú anamnézu. Na ďalší deň vyšiel test pozitívne jeho synovi, ktorý bol predtým v Benátkach. Počet nakazených sa začal rýchlo rásť a už 12. marca vyhlásila vláda mimoriadnu situáciu. O štyri zavreli školy a vyhlásili rovno núdzový stav.

K rýchlemu príchodu vírusu na Slovensko prispeli aj jarné prázdniny počas ktorých cestovali mnohí na lyžovačky do severného Talianska. "Mladí ľudia, samozrejme, prekonávajú ochorenia ľahko. Ale si neuvedomujú, že sú infekční pre svoje okolie. A to je tá bezohľadnosť, s ktorou sa stretávame. Že ľudia odcestovali, dali sa zlákať lacnými letenkami a nechceli stornovať svoje pobyty a vycestovali v čase, keď bolo jasné, že je obrovská epidémia. V čase internetu, mobilov je mi ťažko veriť, že je v tomto národe toľko ľudí s mentálnou subnormou," kritizoval už v máji 2020 dnes už nebohý profesor Vladimír Krčméry.

Začali sme dobre

Prvá vlna koronavírusu dopadla pre Slovensko relatívne dobre. Mohli za to veľmi striktné opatrenia ako tvrdý lockdown, karanténa a zavreté školy. S uvoľňovaním opatrení na leto však prišla silná druhá vlna. Začala sa už v septembri 2020 a znamenala tvrdý úder pre našu krajinu. Vo februári 2021 sa totiž Slovensko stalo najhoršie na svete v počte úmrtí a hospitalizovaných prípadov prerátaných na počet obyvateľov. V nemocniciach bol nedostatok voľných ložok a zdravotníci boli vyčerpaní. Medzitým sa pritom uskutočnila prvá "atómovka" - teda celoplošné testovanie a bol nariadený aj zákaz vychádzania. V decembri sa stala prvá nemocnica čisto nemocnicou pre covidových pacientov.

Dezinformácie a boj proti vakcínam

Napriek tomu, že od jari 2021 sa začalo očkovať obyvateľstvo, najprv podľa veku a skupín ohrozenia, Slovensko tvrdo zasiahla aj ďalšia vlna covidu. Problémom sa stalo aj to, že sa okolo očkovania vyrojilo množstvo dezinformácií a hoaxov.

Z analýzy o nadúmrtnosti počas pandémie na Slovensku vyplynulo, že práve v tretej vlne bolo Slovensko medzi najhoršími v Európe. Autori tvrdia, že za nadúmrtnosť môže nezvládnutý manažment pandémie. Na základe analýzy začala generálna prokuratúra aj trestné stíhanie.