Keď v roku 2014 vznikla na sociálnej sieti stránka s názvom Pracujúca chudoba, zdalo sa že pôjde len o iniciatívu niekoľkých ľudí nespokojných so mzdovou mizériou na Slovensku. Názov bol viac než trefný a téma sa dotýkala a dotýka drvivej väčšiny zamestnancov z krajinky pod Tatrami. Je totiž smutnou pravdou, že mať zamestnanie u nás vôbec neznamená mať aj dostatok prostriedkov na slušný život. Niet sa teda prečo diviť, že priaznivcov veľmi rýchlo pribúdalo.

V priebehu pár rokov sa facebookova iniciatíva pretransformovala na občianske združenie, ktoré s podporou niektorých politikov vylobovalo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch, právo slobodne hovoriť o svojich platoch a do parlamentu smeruje návrh na zrušenie poplatkov za pracovné súdy. Milanovi Kurucovi, mladému IT-čkárovi, ktorý za vznikom občianskeho združenia stojí, to však nestačí. So svojim tímom vytvoril projekt, ktorý by kompletne zmenil postavenie zamestnancov na Slovensku a, ak máme veriť kuvičím hlasom z podnikateľského prostredia, tiež úplne vyradil z obehu značnú časť domáceho súkromného sektoru. Navrhuje totiž ďalších osemnásť zásadných opatrení v oblasti pracovného práva a činnosti viacerých štátnych inštitúcií. Tie by podľa neho mohli konečne "scivilizovať" pracovné prostredie a priblížiť nás, nielen platmi, k vyspelým západným krajinám.

Aspoň o tom začnime hovoriť...

Združenie chce dosiahnuť skrátenie pracovného času, minimálnu mzdu vo výške 60 percent priemernej, zníženie daňovo - odvodového zaťaženia, cielené zvyšovanie právneho povedomia zamestnancov, vytvorenie katalógu pracovných činností, z ktorých by bolo jednoznačné, do ktorého stupňa náročnosti zamestnanec patrí, reformu inšpektorátov práce a ich sfunkčnenie, skrátenie doby pracovných súdnych procesov, alebo napríklad desaťročný zákaz činnosti podnikateľom, ktorí hrubo porušovali zákonník práce. (viac tu).

„Aplikácia týchto opatrení by na Slovensko priniesla štandardy fungujúce
v západných ekonomikách,
„Aplikácia týchto opatrení by na Slovensko priniesla štandardy fungujúce v západných ekonomikách," tvrdí Milan Kuruc.
Zdroj: YT

Hoci sa niektoré body zdajú byť v našich podmienkach takmer utópiou, podporu programu vyjadrilo viacero osobností verejného života, vrátane ekonómov.

"Možno je už načase začať hľadať rezervy, ktoré na Slovensku máme, aby sme dokázali zvyšovať mzdy zamestnancov bez toho, aby sme poškodili zamestnávateľov," vyberáme z reakcie docenta Ekonomickej fakulty TU Košice Tomáša Želinského. "Myslím, že kauzy, ktoré počas posledných rokov prehrmeli Slovenskom poukazujú na skutočnosť, že veľká časť prostriedkov z celého systému akosi stále uniká k ´vyvoleným´ jednotlivcom a skupinkám.Podľa môjho názoru by vo vyspelej spoločnosti zamestnanec pracujúci na plný pracovný úväzok nemal byť ohrozený rizikom chudoby."

Podľa analytika Inštitútu zamestnanosti Alexeja Dobroľubova iniciatíva Pracujúcej chudoby odpovedá na to, čo ešte stále mnoho zamestnancov na Slovensku považuje za problém - mzdy a pracovné podmienky, ktoré by mohli byť v mnohých podnikoch objektívne vyššie a lepšie. Ekonóm Anton Marcinčin je vo svojom vyjadrení opatrnejší, zdôrazňuje však, že je dôležité, aby sme sa o týchto témach odborne a systematicky bavili a nebáli sa prekračovať zaužívané vzorce uvažovania.

Máme na to?

Pochopiteľne, zďaleka nie všetci s návrhmi občianskeho združenia súhlasia. Nepáči sa im rozdeľovanie spoločnosti na dobrých, chudobných zamestnancov a zlých, bohatých podnikateľov, upozorňujú na finančné možnosti menších firiem tlačených dolu vysokým odvodovým zaťažením, či prehnané požiadavky vzhľadom na rozdielny vývoj pracovného trhu a ekonomickú silu Slovenska v porovnaní s vyspelými západnými krajinami.

"Návrhy združenia sú zamerané len na zlepšenia postavenia pracovníkov. Lenže práve podmienky podnikania, ktoré obmedzujú zamestnávateľov, majú výrazný vplyv na dostupnosť pracovných pozícií a výšku odmeňovania," zdôrazňuje Radovan Ďurana.
Zdroj: INESS

"Manifest pracujúcej chudoby je vlastne manifestom nefunkčných odborov na Slovensku," reaguje na naše otázky analytik INESS Radovan Ďurana. "Ich osemnásť bodov obsahuje témy, ktoré by mohol každý odborár očakávať od svojich predákov. Avšak dnes ani neočakáva, keďže reálna mzda aj bez manifestu vzrástla v poslednom štvrťroku o sedem percent a zamestnávatelia o zamestnancov tvrdo súťažia. Bohužiaľ, namiesto kolektívneho vyjednávania, ktoré by zohľadňovalo špecifiká jednotlivých sektorov, sa presadzuje centralistických prístup, ktorý by prostredníctvom zákonníka práce menil podmienky pre všetkých rovnako."

Nemožno situáciu zjednodušovať

Ako Radovan Ďurana pokračuje, Pracujúca chudoba používa miestami moderný slovník manipulácie s termínmi. To, čo bolo pred pár rokmi vnímané ako populistické opatrenie - napríklad predĺženie dovolenky na päť týždňov len na základe veku, a nie odpracovaných rokov, dnes označujú ako diskrimináciu mladých ľudí. "Podľa tejto logiky by ale aj nimi navrhované predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti pre znevýhodnené skupiny na deväť mesiacov, bolo diskrimináciou ostatných nezamestnaných s nárokom na šesť mesiacov."

Myslí si, že viaceré opatrenia s ktorými Pracujúca chudoba prichádza vedú k zvyšovaniu nákladov pre zamestnávateľov. Z dlhodobého hľadiska pokladá za nepriaznivé pre zamestnancov i nezamestnaných plošné skracovanie pracovného času, zvyšovanie dávky počas práceneschopnosti a prudký rast minimálnej mzdy.

"Návrhy združenia sú zamerané len na zlepšenia postavenia pracovníkov. Lenže práve podmienky podnikania, ktoré obmedzujú zamestnávateľov, majú výrazný vplyv na dostupnosť pracovných pozícií a výšku odmeňovania. Debyrokratizácia a deregulácia môžu pracujúcim zvýšiť príjmy aj bez tvrdých zásahov do zákonníka práce. Naopak, s návrhmi na zvýšenie právneho povedomia a zlepšenie podmienok celoživotného vzdelávania, môžeme súhlasiť."

Nebránia sa diskusii

Milan Kuruc si uvedomuje, že ich plány sú stále behom na dlhé trate a pripúšťa diskusiu. "Nemáme patent na pravdu. Naše návrhy sa môžu časom rozvíjať, upravovať, možno aj meniť," vysvetľuje. "Ale treba už začať. Dohnať západné ekonomiky nám ešte nejaký čas potrvá, no kvalitné pracovné podmienky môžeme mať už dnes. Neviem, čo všetko a v akej podobe sa podarí presadiť do slovenskej legislatívy, ale veľmi skoro mienime konfrontovať politické strany a postupne lobovať za zavedenie týchto opatrení do praxe."