Diskusia o interrupciách sa poriadne rozrastá. Okrem Kotlebu, ktorý predložil do parlamentu návrh zákona na ich zákaz aj s troma výnimkami, prichádzajú so svojimi nápadmi ďalší a ďalší. Napríklad poslancovi OĽaNO Jánovi Maroszovi sa nepáči, že kotlebovci by dovolili interrupciu v prípade poškodenia plodu. Nazýva to eugenikou. Sám priznáva, že súčasný zákon považuje za benevolentný a rozhodoval sa, že Kotlebov návrh podporí. Aj preto s kolegami rokoval o návrhu, ktorý by išiel naprieč politickým spektrom.

Zariadenia či väznice?

Poslanec Marosz však nechce len zakazovať. Ako vysvetľuje, je potrebné vytvoriť pre ženy možnosti, aby na potrat ísť nemuseli a dieťa porodili a potom poskytli na adopciu. „Nech si pokojne povie: dieťa nechcem, ale ten rok ‚zmiznúť do zahraničia‘ – cháp do ‚štátneho zariadenia pre nechcene tehotné‘ – sa mi oplatí,“ napísal podľa Denníka N Marosz na Facebooku. Podľa neho nepôjde o povinnosť. Hoci to môže pôsobiť pozitívne, najmä keď to prezentuje slušne pôsobiaci človek ako je Marosz, podobné, i keď nie štátne zariadenia, sa už vo svete vyskytli. A nedopadlo to dobre. „Známe boli Magdalénske práčovne, akési azylové domy pre ´padlé ženy´, prevádzkované rímskokatolíckymi kostolmi v Írsku. Často išlo o slobodné matky, predčasne vyspelé ženy, prostitútky alebo zneužívané dievčatá, prijaté do azylu aj proti ich vôli. Odhaduje sa, že za 150-ročnú históriu bolo prijatých okolo 30 000 žien. Za kruté zaobchádzanie, izoláciu, dlhoročné fyzické a psychické násilie, odoberanie detí a dokonca aj masové hroby mladých žien sa v roku 2013 Írska vláda ospravedlnila. Posledný takýto azylový dom bol zatvorený v roku 1996,“ hovorí sociologička Barbora Holubová.

Elegantný zdroj detí

Poslanec Marosz sa okrem iného vyjadril takto: „Sú veľmi dlhé poradovníky párov, ktoré nemôžu mať deti, práve na bábätká. Toto by mohol byť elegantný zdroj detí na adopciu.“

Ako toto tvrdenie obhájil? A ako si predstavuje riešenie problematiky interrupcií?