Tip na článok

Kopanec slovenskej demokracii: Sú politici a novinári odpočúvaní?

V parlamente majú špeciálne zabezpečené miestnosti. Trpia politici paranojou alebo ich naozaj odpočúvajú?

Galéria k článku (7 fotografií )
Parlamentný výbor: Nachádza sa pod poslaneckou ubytovňou. Je proti odpočúvaniu zabezpečený rušičkami na oknách.

Ak ste paranoidný, to ešte neznamená, že vás nesledujú - hovorí staré známe príslovie. A viac ako kohokoľvek iného sa priamo dotýka politikov. Stávajú sa obeťami vlastnej paranoje alebo reálne čelia odpočúvaniu, sledovaniu a zvýšenému záujmu svojho okolia?

Nedávny incident Štefana Harabina so spadnutou lampou v súdnej sieni a obvinenie ministra vnútra, ktorý to vraj spôsobil, nanovo otvoril tému, či politici naozaj hľadajú za všetkým sprisahanie, alebo len upriamujú na seba pozornosť.

Veria, že sa odpočúva

„Nerobím si ilúzie a myslím si, že nepohodlných ľudí na Slovensku pravdepodobne odpočúvajú. Ale okrem oznamovateľov korupcie nemám žiadne tajnosti, prípadné uši by sa pri mojich telefonátoch asi nudili,“ s humorom reaguje na tému poslankyňa za OĽaNO Veronika Remišová. Poukazuje vlastne na to, že mnohí politici sú pri stretnutiach viac ako obozretní.

Predovšetkým pred parlamentnými voľbami si dohadujú stretnutia na dobre utajených miestach. Vypínajú telefóny, vyberajú baterky - samozrejme, ak sa dajú - a utiekajú sa k rôznym, často až komickým opatreniam. „To už je paranoja,“ vyjadril sa dávnejšie súčasný minister vnútra Robert Kaliňák na margo takéhoto konania svojich kolegov. Ako však priznal, ani on nehovorí do telefónu všetko.

„Som uzrozumený s tým, že niekto môže mať záujem odpočúvať ma ako politika.“ Oslovili sme preto politikov, či si myslia, že ich odpočúvajú, sledujú a či na takéto podozrenie majú aj skutočný dôvod. „Z odpočúvania obavy mám, pracujem na viacerých kauzách a nechcela by som, aby postihovali oznamovateľov korupcie, ktorí mi niekedy telefonujú,“ priznala Remišová. Podľa jej slov má odpočúvanie u nás dlhú tradíciu.

„Za komunizmu bolo odpočúvanie bežnou praxou, no tieto praktiky pokračovali aj v deväťdesiatych rokoch za Mečiarovej vlády. V spise Gorila sa spomína aj neslávne kšeftovanie s odposluchmi, ktoré vraj dokonca prevádzkovala firma, v ktorej vlastnil určitý podiel akcií aj súčasný predseda Národnej rady Andrej Danko,“ poukázala poslankyňa opozície na súčasného predsedu parlamentu.

Špeciálne miestnosti

Opýtali sme sa jej, či tuší, kde v parlamente sa nachádzajú miestnosti na utajené rokovania. „O špeciálne zabezpečenej miestnosti zatiaľ neviem, venujem sa hlavne korupcii, školstvu a európskym záležitostiam, takže sa nezúčastňujem na nejakých osobitných rokovaniach o obrane či bezpečnosti, pri ktorých by takéto opatrenia boli potrebné. Zatiaľ však nemám pocit, že by môj telefón alebo poslaneckú kanceláriu odpočúvali, a verím, že to tak i ostatne,“ dúfa ešte neostrieľaná politička Remišová.

Naopak, skúsený politik a poslanec za SaS a exminister obrany Ľubomír Galko tieto miestnosti pozná. „V Národnej rade je niekoľko takých miestností, ktoré sú zabezpečené na rôzne stupne utajenia.“ Má na mysli napríklad miestnosť, v ktorej rokujú osobitné kontrolné výbory. A sú aj miestnosti, ktoré možno na dané rokovanie alebo jeho časť, ktorá je utajená, zabezpečiť rušičkou.Trebárs miestnosť, kde rokuje brannobezpečnostný výbor. „Ja sa v parlamente cítim bezpečne, samozrejme. Nemyslím, že nás odpočúvajú,“ reagoval Ľubomír Galko, ktorý sám musel pre podozrenie z odpočúvania novinárov opustiť kreslo ministra.

Škandál vypukol v novembri 2011 za vlády Ivety Radičovej, keď záznam z odpočúvania novinárov zverejnili na internete. Galko sa bránil, že spravodajská služba konala autonómne a na odpočúvanie bolo vydané platné povolenie sudcu.

Tu poslanci rokujú bez odpočúvania!

S rušičkami

Špeciálne miestnosti zabezpečené na utajované rokovania nám potvrdili aj na tlačovom oddelení Národnej rady. „V zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností sú v Národnej rade SR zriadené chránené objekty, v ktorých prebiehajú rokovania výborov NR SR v utajenom režime,“ reagovali z parlamentu.

Zaujímalo nás, kde konkrétne sa nachádzajú. Už dávnejšie je na Západnej terase Bratislavského hradu, teda priamo pod kanceláriami poslancov, miestnosť - jej vybavenie stálo stotisíc eur - zabezpečená proti odpočúvaniu. A hoci nie je známa verejnosti, ba dokonca mnohí noví poslanci ešte o nej netušia, podarilo sa nám k miestnosti aspoň priblížiť. Poslanci sa tam dostanú len na osobnú kartu, všade striehne ochranka a kamerový systém.

Pred miestnosťou sú skrinky, do ktorých si naši zákonodarcovia musia odložiť mobily. Na našu otázku, ako vedia, či si tam poslanci odložia všetky mobily, nám kompetentný pracovník odpovedal, že ich o to požiadajú. Fakt je, že ak by si ich u seba nechali, vypínanie mobilov v nej je zbytočné, pretože rušičky znemožňujú prenos signálu. Tak to funguje aj v miestnosti výboru pod ubytovňou poslancov, ale prístup do nej majú aj médiá - prinajmenšom počas rokovania výboru.

Aj tu sú pred vstupom do miestnosti skrinky, do ktorých si naši zákonodarcovia musia odložiť mobily. O tom, že ide o miestnosť určenú na utajené rokovanie, svedčia rušičky na oknách, ktoré sa zapnú len počas rokovania výboru.

Neveria si navzájom?

Mnohí oslovení poslanci tvrdia, že v parlamente sa cítia bezpečne. Prečo potom potrebujú miestnosti, ktoré sú zabezpečené proti odpočúvaniu? „Pretože pri istých rokovaniach je dôležité, aby informácie nešli okamžite von,“ upozornil nás nemenovaný poslanec na vzájomnú nedôveru a praktiky niektorých politikov, ktorí v minulosti priamo z „rokovačky“ informovali svoje zdroje.

Je pomerne známe, že ani povolebné koaličné rokovania na Úrade vlády sa nezaobišli bez fám o tom, ako boli miestnosti zabezpečené rušičkami. „Nie, rušičku sme nemali,“ povedal nám Béla Bugár. „Ale my sme asi na druhom koaličnom rokovaní zistili, že desať minút po tom, čo sme rokovali, už o tom písali v médiách. Tak si museli všetci vyložiť telefóny na stôl,“ priznal spôsob politickej komunikácie a evidentne aj vzájomnej nedôvery.

„Takže žiadna rušička, oni tam na vláde ani nemajú rušičku, ja na strane mám,“ so smiechom nám povedal Bugár a bezprostredne dodal, že je na rozdiel od iných politikov „lepšie zabezpečený proti odpočúvaniu“. A poučil nás, že rušička síce zruší telefón, ale nie diktafón.

„Musíte mať zabezpečené aj okenné žalúzie, lebo počujete šum pri nahrávaní rozhovoru.“ Nie každý však súhlasí s jeho názorom, že sa treba proti odpočúvaniu brániť. „Nikdy som sa nezaujímal o to, či je Národná rada takto zabezpečená. Myslím, že by ani nemala byť a čokoľvek, čo sa v jej priestoroch prerokúva, by malo byť verejné. Osobne sa snažím robiť veci v politike tak, aby mi bolo jedno, či ma niekto odpočúva, alebo nie,“ reagoval líder OĽaNO Igor Matovič.

Samozrejme, odpočúvanie mojej súkromnej komunikácie napríklad s rodinou, to by mi už nebolo príjemné, ale pri Kaliňákovi a Ficovi s tým asi musím žiť,“ myslí si Matovič, ktorý sa paradoxne preslávil kauzou, keď na šéfa Siete Radoslava Procházku vytiahol nahrávku z ich spoločného rokovania. Procházka si chcel objednať inzerciu v periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci kamarátskej zľavy. Matovič tým verejnosti len dokázal, ako veľmi si slovenskí politici nedôverujú.

Politici a SIS

Na odpočúvanie má právomoc polícia, Slovenská informačná služba (SIS), Vojenské spravodajstvo a Colná správa. Mnohí poslanci, ale nielen oni, veria, že tajná služba zaznamenáva každý ich krok. „Za obdobie posledných rokov sa na našu spravodajskú službu neobrátil žiadny politik, poslanec ani minister s otázkou ani požiadavkou preverenia, či sú odpočúvaní, čo možno znie pre vás neuveriteľne, ale je to tak,“ reagoval hovorca SIS Branislav Zvara. „Pri jednoduchej analýze však zistíte, že je to tak preto, lebo počas posledných rokov naša spravodajská služba pristúpila k razantným opatreniam sprísneného používania odpočúvania všetkých občanov bez rozdielu, či sú politici, alebo občania, iba v nevyhnutných prípadoch,“ ochotne nám približuje prácu a dôveryhodnosť tajnej služby jej hovorca.

Pretože odpočúvanie považujú za invazívnu metódu zásahu do súkromia, jej využitie musí byť v podmienkach našej spravodajskej služby striktne odôvodnené. Používať odpočúvanie a podobné monitorovacie metódy sa môže podľa neho výlučne po predchádzajúcom súhlase súdu.

Od roku 2011 vraj vzhľadom na uvedené zásady nasadzovania odpočúvania poklesol počet odposluchov z 530 na polovicu, teda približne na 250 ročne. „Okrem toho naša spravodajská služba už štyri roky verejne prezentuje jasné stanovisko a názor, že každé zvýšenie kompetencie spravodajských služieb musí byť sprevádzané vyššou mierou kontroly ich činnosti,“ presviedča nás o kontrole odpočúvania zo strany SIS jej hovorca.

A nám neostáva iné, ako veriť. Alebo, ako je vtipne napísané v spomínanom parlamentnom výbore - Nehovor o pracovných záležitostiach na verejnosti ani v súkromí!

VIDEO Plus 7 Dní