Zgrupujú sa, kde chcú, novú osadu nemajú problém postaviť za pár hodín. Bez kontroly, vody, základných hygienických potrieb. Navyše k svo­jim obydliam znášajú odpad z celého mesta a zo širokého okolia. Aj toto je problém, ktorý pri koronavíruse môže byť kľúčový. Prinútiť na disciplínu osadníkov je mimoriadne ťažké. Známych a zmapovaných osád je na Slovensku viac ako tisícsto. Ich obyvatelia milujú cestovanie a v podstate migrujú, kde sa im zachce. Z osady do osady, karanténa-nekaranténa.

Hygiena bez prístupu k vode?

Mestá i štát prijímajú opatrenia, aby koronavírus zastavili. Rušia všetky hromadné podujatia, na úrady sa dá chodiť individuálne, obchodné centrá sú zatvorené. Majorita sa chráni rúškami, dezinfekčnými gélmi a najmä tým, že ostáva doma a von vychádza iba v nevyhnutných prípadoch. „Osadníci, ktorí žijú pod prahom chudoby, žijú pre daný okamih. Darmo im nakážete, aby osta­li doma. Samozrejme, sľúbia to, no len čo odídete, odchádzajú aj oni. A idú do kontajnerov či pred obchody žobrať. A potom kupovať,“ vysvetľuje odborník na menšinovú populáciu Ivan Hriczko.

 

Na problém osád už poukázali epidémie v minulosti. Žltačka, ktorú disciplinovaná populácia bežne zvládne do niekoľkých týždňov, v okrese Sobrance trvala takmer rok. Nebolo totiž tej sily prikovať osadníkov doma k stoličke a prinútiť ich, aby nemigrovali po meste a celom okolí. Pomohlo povinné očkovanie.

VIAC FOTO z rómskych osád nájdete v GALÉRII  >>

„Dať im rúška a myslieť si, že je to vybavené, je holý nezmysel. Oni žijú v chatrčiach bez vody a základných hygienických štandardov. Treba im miliónkrát opakovať, že majú sedieť doma. Zabezpečiť si jedlo a možnosť prenocovať. V období vyplácania sociálnych dávok je to priam nemožné. Ak sa tam vyskytne koronavírus, pomôže iba uzavretie osád na nevyhnutný čas,“ skonštatoval Hriczko.   

Zo dňa na deň

Len v Košiciach existuje trinásť nelegálnych osád a sídlisko Luník IX plný rómskeho obyvateľstva. „Terénni sociálni pracovníci mesta Košice navštívili spomínané osady viackrát v priebehu uplynulého týždňa. Ich obyvateľom vysvetlili veci okolo šírenia koronavírusu, spôsoby, ako sa pred ním chrániť, a dôležitosť dodržiavania hygieny,“ opisuje prijaté opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu v tomto etniku hovorca mesta Košice Vladimír Fabián.

Na sídlisku pravidelne púšťajú Rómom nahrávku informujúcu o tom, čo majú robiť a ako sa chrániť. Počuť ju v miestnom rozhlase nielen po slovensky, ale aj po rómsky. Aby rozumeli všetci.

„Viete, každá aktivita je dobrá. Len si treba uvedomiť, že mnohí z nich nevedia prečítať s porozumením jednoduchú holú vetu. Nieto pochopiť zložitejšie veci, ktoré sa od nich v rámci ochrany pred vírusom požadujú,“ pripomína Hriczko, že ľudí z osád bolo ťažké prinútiť, aby posielali deti do školy.

VIAC FOTO z rómskych osád nájdete v GALÉRII  >>

Nepomohli v tom ani obedy zadarmo či siahnutie na vyplácanie rodičovského príspevku, ak má dieťa veľmi veľa vymeškaných hodín. „Ich svet stojí na iných princípoch. Mnohí žijú vyslovene zo dňa na deň bez príjmu. Týmto ľuďom nevysvetlíte a neprikážete nič.“ Hygienici apelujú na fakt, že v minulosti v prípadoch epidémie zastavila pohyb rómskeho etnika iba nútená izolácia. Ako príklad uvádzajú epidémiu syfilisu, ktorá sa rozšírila v Trebišove. Centrum nákazy bolo v osade.

Vtedajší primár kožného oddelenia Nemocnice s poliklinikou Trebišov Ondrej Bobík pripustil, že ak chcú, aby títo ľudia dodržali liečbu, musia ich jednoducho hospitalizovať. Bolesti sa totiž boja a po prvých injekciách už na ďalšie neprišli. Odmietali tiež spolupracovať, neprezradili, kde sa nakazili A to nielen v prípade syfilisu. Ak sa medzi nimi vyskytne koronavírus, podľa odborníkov pomôže iba uzavretie osád na nevyhnutný čas.

Vyššia úmrtnosť

Myslieť si, že obyvatelia osád do zahraničia necestujú, je nezmysel. Vždy sa nájdu bohatší, ktorí radi cestujú, alebo ich do zahraničia niekto vezme za prácou.

„Áno, aj ľudia z Luníka IX, z osady v Trebišove či zo Spiša cestujú do cudziny,“potvrdzuje Hriczko. „Najmarkantnejším príkladom môže byť obec Pavlovce nad Uhom, kde si doslova každá rodina našla prácu a žila v Anglicku. Tieto väzby tam sú. A príbuzní z Anglicka či Belgicka sa pomaly vracajú domov na celý Zemplín, do Košíc, do Pop­radu a na Spiš. Každý z nich môže byť nakazený vírusom alebo len nosič. Vylúčené to nie je. Existujú síce mýty, že rómske etnikum je odolnejšie, no nie je to tak. Stačí sa ísť pozrieť na infekčné oddelenie alebo na detskú onkológiu a zistíte, že chorobnosť je taká istá ako v bielom etniku. Pre podmienky, v ktorých žijú, je úmrtnosť u nich ešte vyššia. Majú problém dodržiavať liečebný režim, ktorý im určí lekár. Len čo prvotné symptómy prejdú, liečbu hodia za hlavu.“

Hriczkove slová potvrdzuje detský lekár Ľuboš Halečka, ktorý vyše dvadsaťpäť rokov pôsobil v Jarovniciach. V minulosti pre PLUS 7 DNÍ povedal, že chorobnosť rómskeho etnika je v porovnaní s majoritou vyššia. Podľa neho to súvisí najmä so sociálnymi podmienkami, v akých žijú.

„Chodia do ambulancie častejšie ako bežní pacienti. Návštevnosť však závisí od počasia aj od dátumu. Desať dní či týždeň pred podporou je nízka, po dvadsiatom stúpa,“ približoval Halečka odlišné správanie obyvateľov osád.

Problém videl v akejsi zotrvačnosti - ešte v októbri sú vraj oblečení ako v lete, naopak, v lete sú neraz naobliekaní ako v zime. O budúcnosť sa nestarajú. „Nerozmýšľajú, čo bude zajtra, nevedia si odložiť veci na ďalšiu sezónu. Jednoducho žijú pre daný deň. Nízka je aj ich úroveň sociálnych vedomostí. Môžete im trikrát zopakovať, ako majú brať lieky, ani tak neporozumejú. Napríklad antibiotiká berú maximálne tri dni, nie tak, ako im vysvetlíte. Usmievajú sa na vás, myslíte si, že všetko pochopili, a nakoniec prídete na to, že neporozumeli ničomu. Sľúbia, že si už budú dávať pozor, a vy vysvetľujete odznova.“

Obíde ich? Ťažko

„Osadníkov je na Slovensku dostatočne veľa na to, aby sa vždy niekde objavili. Či už v obchode, u lekára, alebo na detskom ihrisku. Sú akoby v prvej línii možnosti byť nakazení koronavírusom. Nechránia sa dostatočne. Aj keď si dajú rúško, aj keď si čistou vodou umyjú ruky, čo si nemyslím, že urobia. S tou istou vodou sa budú hrať deti a možno z nej budú aj variť. Celkom isto si nikto z nich nekúpi a nebude zháňať dezinfekčné gély. Už len preto, že mnohí nemajú doma ani toaletu a robia to tam, kde to na nich príde. Oni riešia, kde sa vyspať a mať čo zjesť, a nie dezinfekciu. To slovo ani nevyslovia, nieto aby porozumeli, čo dezinfekcia znamená. Kompetentní nech si uvedomia, že to je ideálny priestor na roznášanie všetkých infekčných ochorení. Koronavírus nevynímajúc,“ uzatvára aktivista Ivan Hriczko.

VIAC FOTO z rómskych osád nájdete v GALÉRII  >>