venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Doslova zubami nechtami sa Marián Kotleba držal poslaneckej stoličky. Aj po tom, čo ho Najvyšší súd odsúdil za prejav sympatie k neonacizmu a dal mu podmienky, sa snažil dostať do budovy parlamentu. Odtiaľ ho však veľmi rýchlo vypoklonkovali, do ruky mu vrazili rozhodnutie predsedu Národnej rady o zániku mandátu a poslali kade ľahšie.

Podľa Ústavy totiž poslanec stratí automaticky mandát, ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin. A to Kotleba bol. Ten tomu odmietal veriť a hľadal rôzne právnické kľučky spočívajúce napríklad v analyzovaní umiestnenia čiarok v Ústave. Obrátil sa dokonca aj na Ústavný súd.

„V mojom prípade je situácia taká, že mne žiadny úmysel na súde nikdy dokázaný nebol,“ vyhlásoval Kotleba. Šéf ĽSNS tvrdil, že v celom súdnom procese išlo o politické prenasledovanie predsedu opozičnej strany. „Mám za to, že môj mandát poslanca ostáva naďalej platný a ja si ho naďalej ako zvolený poslanec, ktorému dalo osobnú dôveru viac ako 170-tisíc ľudí v posledných voľbách, aj budem uplatňovať,“ dušoval sa.

Rovnaký názor s rodákom z Banskej Bystrice nezdieľa ale Ústavný súd (ÚS). Hoci sa milovník hnedej a zelenej farby akokoľvek staval na zadné, napokon jeho sťažnosť voči rozhodnutiu predsedu parlamentu o zániku jeho mandátu ÚS odmietol. 