Tip na článok
Podľa mesačníka vydávaného samosprávnym krajom je Marian Kotleba osloboditeľ úradu, bojovník proti politickej mafii, dobrák, ktorý z vlastného vrecka prispel rodine trojčiat, a zase bojovník, pre zmenu „za bezpečnosť“.

Kotlebovi voliči začínajú ľutovať, že mu dali hlas: Je to pako!

Iba pár mesiacov sedí Marian Kotleba v kresle župana a už sa scvrkáva počet ľudí ochotných priznať, že mu dali svoj hlas.

Galéria k článku (7 fotografií )
Bojovník Kotleba: Pri riešení „závažných problémov s bezpečnostnou situáciou kraja“ ho „napadla svorka psov bez známok a náhubkov“. Či boli očkované proti besnote, nevedno.
Hrdá Banská Bystrica: „Handru“ Európskej únie dali odstrániť z budovy Úradu BBSK.
Stále len Kotleba: Krajský mesačník distribuovaný do schránok domácností akoby ani nebol z tohto storočia.

Keď som počul, ako sa Fico naparuje, povedal som si - ja ti dám vrece zemiakov! Minimálne piatich ľudí som osobne nahovoril, aby volili Kotlebu, - smial sa strážnik parkoviska pred pár mesiacmi, keď Marian Kotleba vyhral v banskobystrických župných voľbách, a hlasno sa delil o svoju radosť s okoloidúcimi: „Sme to Ficovi natreli.“

Dnes sa ten istý strážnik pri zmienke o Kotlebovi poriadne napaprčí: „Videli ste ten jeho časopis? Veď on je obyčajný pako!“

Vodca

Pôvodne to mala byť „sranda“. Aspoň tak vysvetľovali svoj hlas mnohí Kotlebovi voliči. A neboli medzi nimi len ľahtikári, od ktorých analýzu možných dôsledkov ani neočakávate.

K politickej recesii s Kotlebom sa hlásili aj advokáti, lekári i zopár sudcov. Vtipná nálada sa v kraji držala ešte pár týždňov po nástupe nového župana do funkcie.

Ľudia sa zabávali historkami o nových móresoch na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Napríklad istý podnikateľ tvrdil, že počas rokovania na úrade na vlastné uši počul, ako Kotlebu jeho blízki podriadení takmer v každej vete titulujú „vodca“. „Vodca, môžem otvoriť okno?“ alebo: „Vodca, hneď donesiem tie papiere.“

Ktosi zase videl, ako dlhoročná starostka väčšej obce prišla čosi vybaviť na samosprávny kraj a za nič na svete nechcela uveriť, že chlapík v teplákovej mikine a zelených nohaviciach ako ukradnutých od vojska je naozaj riaditeľ tamojšieho úradu. Starostka sa s nejakým neogabancom odmietla baviť. Zvrtla sa na opätku a z úradu odišla preč.

No, no, no

Úsmev na tvárach Kotlebových voličov začal zamŕzať až vo chvíli, keď z pozície župana zhatil snahu dvadsiatich dvoch stredných škôl na získanie 5,46 milióna eur z eurofondov. Peniaze mali slúžiť na nové vybavenie učební, laboratórií, výpočtovú techniku, teda prospech z nich mali mať hlavne deti, žiaci týchto škôl.

Zmluvy už boli podpísané, stačilo natrčiť ruky, ale Kotleba nariadil - stop! Spolufinancovanie schválených projektov zrušil a ako dôvod uviedol nedostatok finančných prostriedkov. Že išlo len o zámienku, sa ukázalo vo chvíli, keď si štrnásť dotknutých škôl s prekážkou poradilo a našlo na spolufinancovanie nových partnerov.

Kotleba si zrejme povedal - ja vám ukážem, kto je tu teraz pán - a na školy ostro zaútočil. Vedenie kraja podalo trestné oznámenie a školy pranierovalo za porušenie zákona. Ich hriech má vraj spočívať v tom, že spolu s ostatnými dokladmi predkladanými v rámci europrojektov si dovolili ukázať aj výpis z účtu školy.

Len si predstavte, že na to vôbec nemali súhlas zastupiteľstva. Toľkú nehoráznosť, podlosť predsa nebude Kotleba nikomu tolerovať! Ak riaditelia škôl teraz musia chodiť na policajné výsluchy, akoby boli nejakí zločinci, môžu si za to len sami. Nemali sa „vodcovi“ Kotlebovi protiviť.

Osloboditeľ

Útok na školy nebol hysterický prejav Kotlebovej ctižiadosti, ale presne cielený krok v súlade s jeho politikou. Marian Kotleba sa nikdy netajil tým, že je odporcom Európskej únie, a odkedy sa stal županom, vnucuje svoj názor celému kraju.

Demonštratívne dal odstrániť najprv stolovú vlajočku EÚ z oficiálnych rokovaní, neskôr prikázal zvesiť modrú vlajku aj zo sídla samosprávneho kraja na banskobystrickom námestí.

Schránkový mesačník kraja vydávaný z peňazí daňových poplatníkov o tom s teatrálnou hrdosťou informuje na svojej titulke veľkou fotografiou osamotenej slovenskej vlajky na priečelí budovy. Nad ňou je veľkými písmenami napísané: „Marian Kotleba oslobodil Úrad BBSK.“

V mesačníku sa píše o odstránení „okupačnej“ vlajky Európskej únie a o „vrátení“ úradu Slovákom, akoby si nás únia podmanila násilím alebo o našom členstve rozhodlo pár politikov. Lenže každý, kto netrpí amnéziou, vie, že o členstvo v Európskej únii sme sa museli pekných pár rokov poriadne snažiť a napokon sme o ňom v máji 2003 rozhodovali v referende.

Bolo to doposiaľ jediné platné referendum na Slovensku. Za pričlenenie k únii sa vyjadrilo 92,46 percenta zúčastnených voličov! Ale čo sa Kotlebovi nehodí do kariet, s tým si hlavu neláme. Na výčitky ohľadne odstránenej vlajky reagoval slovami o „európskej handre“, ktorej zvesením predsa „nikto neutrpel žiadnu traumu“.

Kult osobnosti

Noviny samosprávneho kraja by vzbudili pozornosť aj bez divadielka s vlajkou Európskej únie. Pocitu trápnosti sa pri jeho čítaní ťažko bráni aj nenáročný čitateľ.

Okatá propaganda na úrovni patetickej slaboduchosti je výsmechom diplomu z Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý získal mladý šéfredaktor mesačníka Michal Albert, niekdajší člen KDH, štúdiom žurnalistiky. Meno Marian Kotleba sa na ôsmich stránkach novín opakuje dvadsaťdvakrát!

Hoci ide o predsedu samosprávneho kraja, redakcia čitateľom neustále vtĺka do hláv, že je členom Ľudovej strany Naše Slovensko. Rozhovor s ním, de facto so svojím nadriadeným, uvádza redakcia ako „exkluzívny“. Píše o ňom ako o hrdinovi.

Na prvej strane je to osloboditeľ úradu, na ďalšej bojovník proti politickej mafii, takisto dobrák, ktorý z vlastného vrecka prispel rodine trojčiat, a zase bojovník, pre zmenu „za bezpečnosť“.

Dozvedáme sa, že Kotleba „aktívne rieši problémy s bezpečnostnou situáciou v kraji“, konkrétne „ilegálnu chovnú stanicu veľkých psov“. Nie len tak od stola. Kotleba vyrazil do terénu. A čo sa nestalo? Priamo na tom ilegálnom mieste ho „napadla svorka psov bez známok a náhubkov“.

V článku síce chýba opis boja, ale čitateľ si ľahko domyslí, ako nebojácny Kotleba do jedného zúrivého psa poriadne kopne svojou kanadou, druhému vrazí do čumáka päsťou, tretieho tresne po hlave spakruky ľavačkou. Psy skučia, ten od bolesti krivká na troch nohách, henten sa len rýchlo plazí preč.

Kotleba víťazí a ledabolo si zakrýva zápästie s krvavými značkami od zubov veľkého psa bez známky. Takto nejako by si čitateľ mesačníka Náš kraj mohol predstavovať Kotlebu bojovníka.

Jednohlasne

Obsah schránkových novín banskobystrického kraja spôsobil rozruch aj na prokuratúre. Z článku velebiaceho prvú Slovenskú republiku, pri ktorom je umiestnená fotografia vtedajšieho prezidenta Tisa, zacítili zápach popierania zločinov politických režimov. S podozrením, že došlo k spáchaniu trestného činu, odstúpili prípad polícii.

Proti propagácii „zvrátených názorov na slovenský štát“, ako sa o článku vyjadril primátor Brezna Jaroslav Demian, sa ostro ohradili aj poslanci kraja.

Primátor Krupiny Radoslav Vazan žiadal Kotlebu, aby sa za nehoráznosť v novinách kraja vydávaných za peniaze všetkých jeho občanov ospravedlnil a pripomenul mu: „Áno, tým, čo udávali a arizovali majetok, tým sa vtedy žilo ako v nebi.“ Keď Kotleba na zasadnutí zastupiteľstva odmietol ospravedlniť sa, rozčúlení poslanci na protest opúšťali rokovaciu miestnosť.

Ďalšie číslo mesačníka Náš kraj Kotlebovi zatrhli. „Sama som prekvapená, že úplne všetci poslanci dokázali držať spolu. Kotlebovo veto sme prelomili, rozpočet na tento rok sme odsúhlasili jednomyseľne. Peniaze na vydávanie novín v ňom nie sú,“ hovorí šéfka najsilnejšieho politického klubu Ľubica Laššáková.

Táto súdržnosť poslancov však nemusí vydržať dlho. Kotleba nezaháľa, intenzívne hľadá medzi nimi spojencov. Zopár už navštívil osobne. Na čo sa ich snažil nalákať, zatiaľ prezradiť nechcú.

VIDEO Plus 7 Dní