venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Marian Kotleba a traja jeho poslanci rozvírili diskusiu o potratoch návrhom zákona na ich zakázanie. V dôvodovej správe nechýba obrázok potrhaného 20-týždňového plodu, vyplakávanie nad demografickým vývojom a stratami slovenského národa kvôli interupciám. Nechýba ani útok na „liberálov“ a ich egoizmus.

Formulácie, ktoré používajú však pôsobia, akoby sme ich už niekde počuli. A to rovno v parlamente, v časoch, ku ktorým kotlebovci vzhliadajú. V dôvodovej správe Kotleba a spol. píšu, že: „Obmedzenie umelých prerušení tehotenstva je však žiaduce aj vzhľadom k negatívnemu vývoju v Slovenskej republike. Podľa štatistík z Národného centra zdravotníckych informácií zomrelo za posledných 20 rokov (od roku 1997) v dôsledku umelých prerušení tehotenstva na Slovensku až 251 370 detí.“ Ako dodávajú, od roku 1967 bolo vraj zabitých až 1 249 000 detí, čo je podľa kotlebovcov štvrtina slovenskej populácie.

A takto brojil za zákaz interupcií Vojtech Tuka: „Z lekárskej fakulty bolo mi poloúradne oznámené, že na Slovensku sa stáva ročne 50 – 60-tisíc potratov, slovenský národ príde ročne o toľko dorastu“. A dodal, „pánovia, nezabúdajme, že pokrok alebo klesnutie populácie je nič iné, ako číselne vykázaná úroveň mravnosti národa.“

V dôvodovej správe Kotlebovho návrhu nechýba ani horekovanie nad stratou morálnych hodnôt. „Neustále vykonávanie a tolerovanie aj neodôvodnených umelých prerušení tehotenstva je dôkazom zdeformovaného rebríčka morálnych hodnôt v spoločnosti. K tomuto stavu prispeli celé dekády pôsobenia bolševického materializmu a následne liberálneho egoizmu,“ píše štvorica poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko. A takto uvádzal v roku 1941 návrh zákona na ochranu plodu poslanec Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Vojtech Tvrdý: „A nakoľko vyhnanie plodu sa v posledných časoch značne rozšírilo vplyvom nesprávnych mravných náhľadov a mylných sociálnych názorov, treba tento delikt radikálne potlačovať. Treba ho potlačovať v záujme vlastnej sebazáchovy a v záujme lepšej a šťastlivejšej budúcnosti národa. V zašlom liberalistickom svete ujímali sa také náhľady v otázke umelého prerušenia tehotnosti, ktoré sa protivili večným zákonom prirodzeného práva, protivili sa zdravému rozumu, lepšiemu citu a ohrožovali životné základy národov a štátov. Hlásalo sa, aby bolo vyhnanie plodu vôbec beztrestné, lebo vraj žena má právo voľne disponovať so svojím telom.“