Lívia Černická

Je však takéto porovnávanie férové? Pripomeňme si, čo všetko viedlo k tomu, že počas pandémie na Slovensku zomrelo najviac ľudí od vojny.

Bol piatok 6. marca 2020. Krátko po parlamentných voľbách budúca koalícia viedla horúce politické rozhovory, keď dosluhujúci premiér Peter Pellegrini oznámil, že koronavírus je už aj na Slovensku. Vírus sa smrteľne prehnal Slovenskom, zažili sme lockdowny, nákupnú aj očkovaciu paniku, hnev, smútok, bezmocnosť. 

V bratislavskej nemocnici skončil 52-ročný otec mladého muža zo Záhoria, ktorý bol v Taliansku. Spolu s plným autobusom turistov sa bol pozrieť na vychýrený karneval. Obavy boli namieste, veď nešlo len o výletníkov. Rodina bola voliť, chodila do práce, do obchodov. „Nie je dôvod na paniku a preto, prosím, zachovajme rozvahu, skutočne nie je nutné robiť si mesačné zásoby potravín,“ prihováral sa Pellegrinu národu.

Na letiskách sa merala teplota, na hraniciach sa rozdávali letáky o víruse a hlavný hygienik Ján Mikas nabádal, aby ľudia zvážili cestovanie. Pellegrini ešte stihol vyhlásiť mimoriadnu situáciu a zavrieť školy.

Analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana hovorí, že najmä v prvej vlne Slovensko zareagovalo rýchlo. „V prvej a druhej vlne pandémie bolo reprodukčné číslo koronavírusu také, že nefarmakologické opatrenia postačovali na potlačenie šírenia vírusu,“ hodnotí po troch rokoch.

Zlatá trojica, alebo 3R – teda nosenie Rúšok, dodržiavanie najmenej dvojmetrových Rozostupov a pravidelná dezinfekcia Rúk, naozaj dokázali udržať reprodukčné číslo alebo index nákazlivosti vírusu na uzde. Ono známe R0 hovorilo, koľko ľudí dokáže jeden infikovaný nakaziť.

Aké chyby sa urobili v prvej vlne a čo naštartovala druhú vlnu koronavírusu? Čítajte ďalej!

V prvej vlne pandémie si Slováci sami šili rúška, robili nákupy seniorom, len aby starší, ktorí boli náchylnejší na tragický priebeh ochorenia nemuseli do obchodov, učili deti doma, odkladali rodinné slávnosti či svadby a poctivo dodržiavali všetky opatrenia. Kto prišiel zo zahraničia, išiel povinne do štátnej karantény. Prišlo leto 2020, ktoré všetkých upokojilo. Nákazy prepukali medzi dôchodcami v uzavretých penziónoch, ale darilo sa ich držať pod kontrolou. Len analytici a infektológovia upozorňovali, že príde ďalšia vlna.

Prišla. „Z príkladu iných krajín sme videli, že ak sa včasne a selektívne zavedie lockdown a cielene pretestuje daná oblasť, tak to môže výrazne zastaviť šírenie vírusu v momente, keď ide ešte len o regionálne ohnisko, a&nbsp;tým držať šírenie v&nbsp;krajine ako tak pod kontrolou,“ pokračuje Smatana.

Prečo Igor Matovič žiadal nevesty o pomoc?

Začiatok jesene toho roku bol ešte pomerne pokojný. Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie premiéra Igora Matoviča: bol na svadbe straníckeho kolegu Michala Šipoša. Bez rúška. Možno aj preto sľuboval, že aj iné nevesty budú mať svadby ako sa patrí – teda veľké a so všetkou rodinou, ktorá má byť pri tak významnom dni.

Ako všetky krajiny, aj Slovensko sa v prvej vlne muselo najskôr zorientovať. „Medzi prvou a druhou vlnou sme však mali dosť času nachystať sa. Pripraviť napríklad jasné pravidlá, kedy čo a&nbsp;prečo sprísnime, čiže tzv. semafóry, ktoré sa zaviedli až počas tretej vlny pandémie. Na začiatku druhej vlny sa politici začali hádať a špekulovať a potom už na prípravu bolo neskoro,“ konštatuje Smatana.

Naozaj, vírus si robil „svoje“. Slovami už zosnulého infektológa Vladimíra Krčméryho horieť začala Orava a Bardejov. Na sobotu zvolal Matovič tlačovú konferenciu a oznámil, že vie, ako vírus poraziť. Začalo sa pilotným testovaním antigénovými testami v štyroch najhorších okresoch.

Ľudia sa postavili do radu, aby im zdravotníci vytreli nos. Ešte chvíľu a výsledok, ktorý potvrdzoval prítomnosť alebo neprítomnosť vírusu, bol tu. Ľudia v štyroch pilotných okresoch sa ochotne išli dať testovať. Sami priznávali, že sa nakazili na svadbách a oslavách.

Potom však prišla naozajstná atómovka: naoko dobrovoľné plošné testovanie. Kto nemal potvrdenie o negativite, nemohol do roboty. A kto nešiel, mohol si zobrať tak akurát dovolenku, pretože nemal nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.

Smatana hovorí o „nešťastnom plošnom testovaní“. Nešťastím bola práve plošnosť a nespoľahlivosť samotných výsledkov. Na prvé celoslovenské testovanie prišlo 3 625 332 ľudí, odhalilo sa 35 359 infikovaných, čiže 1,06 percenta. Cena bola približne 120 miliónov eur.

Za veľkú chybu analytik Smatana považuje nekorektnú komunikáciu. „Spomeňte si, ako v prvej vlne na tlačových konferenciách stáli pri vedení štátu aj odborníci. Postupne sa však odborníci strácali a zostávali už len politici. Chvíľkami to bola už len one-man šou bývalého pána premiéra a nie odborné riadenie pandémie,“ spomína si na udalosti v rokoch 2020 a 2021.

Za chybu, ktorá by sa už nikdy nemala opakovať, považuje bizardné rozhodnutia. „Od vyhlásení typu ´nevesty, dobre bude´, až po verejné osočovanie a&nbsp;hádky medzi koaličnými partnermi ohľadom jednotlivých opatrení . To prispelo k tomu, že ľudia nevedeli, čomu a komu majú veriť,“ vytýka Smatana. Pravidlá a opatrenia sa menili v podstate zo dňa na deň, verejnosť tak podľa neho prestala veriť, že „pandémia je dobre manažovaná a vedenie štátu vie čo robí“.

Ako to bolo s neregistrovanou vakcínou Sputnik V? O tom píšeme v ďalšej kapitole.

Celý svet čakal na vakcínu. Lebo až tej sa podarilo vírus skrotiť. Na Slovensku sa začalo očkovať o deň skôr, ale s veľkou slávou. V nitrianskej nemocnici sa nechal ako prvý pred kamerami zaočkovať Krčméry, infektologické špičky, ba aj sám vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí. Až potom prišli na rad lekári, ktorí sa starali o chorých v nemocnici.

Minister Krajčí menil očkovací plán ako na bežiacom páse. Ako prvý mal byť zaočkovaný zdravotnícky personál, čo bolo logické. Seniori sa dostali na úplný koniec, pretože nie sú ekonomicky aktívny. Nepomohol ani argument, že zomierajú najviac. Keď sa bývalá tenistka Dominika Cibuľková predbehla v rade na očkovanie, štát pohrozil obrovskými pokutami tomu, kto niečo podobné dovolí.

Namiesto toho, aby sa urobil poriadok v pravidlách, minister zdravotníctva Marek Krajčí a premiér Igor Matovič sa upli na iný cieľ. Nákup a dovoz neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik. Obaja ho prišli „privítať“ na košické letisko a odštartovali tak koaličnú krízu. Výsledkom bol odchod Krajčího a výmena na premiérskom kresle. Z Matoviča sa stal minister financií a kabinet začal viesť Eduard Heger. Podľa zmluvy malo Slovensko zobrať dva milióny vakcín za 19,9 milióna eur.

Práve podcenenie očkovania zo strany štátu sa podpísalo pod počty obetí vírusu. „Napriek energii, s&nbsp;ktorou sme sa do očkovania zo začiatku pustili, záujem časom opadol a&nbsp;čoskoro sme sa zaradili medzi krajiny s najmenšou mierou očkovania. A teda aj najväčším podielom odvrátiteľných hospitalizácií a úmrtí,“ podčiarkuje analytik Smatana.

Nevie odpovedať na otázku, prečo sa ľudia odmietali dať očkovať. „Kampaň, ktorú malo ministerstvo zdravotníctva, nepostačila na to, aby prebila antikampaň. Politici opozičných strán si na nej budovali veľkú popularitu,“ podotýka a pripomína slová lídra Smeru Roberta Fica. Na nahrávkach z poľovníckej chaty totiž priznal, že ochorenie Covid-19 prekonal na dovolenke a bola „hrozná choroba“ pričom verejne opatrenia či očkovanie zľahčoval.

Istú úlohu však podľa neho mohla zohrať aj ľahostajnosť alebo naivita. „Slovensko má vo všeobecnosti veľký problém s očkovaním, ktoré nie je povinné. Ešte stále sme premiantmi v očkovaní detí, tie očkovania sú však povinné. Keď sa však pozrieme na očkovanie seniorov na chrípku, tak sme dlhodobo v rámci celej Európy alebo v rámci OECD na posledných priečkach, “ krčí ramenami Smatana.

Očkovaniu nepomohla ani očkovacia lotéria. Matovič ju ešte aj dnes obhajuje slovami, že „RTVS mala historicky najvyššiu sledovanosť“ prenosov zo žrebovania. Lotéria stála vyše 21 miliónov eur a na jej efektívnosť stačilo, aby presvedčila šesťtisíc ľudí na vakcináciu. Efekt bol však rozpačitý. Trend očkovania totiž klesal aj naďalej.

Tak kto má na konte viac mŕtvych? O tom píšeme ďalej.

Vo februári 2021 bolo Slovensko najhoršie na svete v počte úmrtí a hospitalizovaných prípadov prerátaných na počet obyvateľov. Pred nemocnicami stáli chladiarenské boxy a na pohreby obetí koronavírusu sa čakalo vyše mesiaca. Nestíhali lekári, nestíhali hrobári.

Podľa výsledkov Eurostatu sa skrátila stredná dĺžka života na Slovensku o dva a trištvrte roka, teda 33 mesiacov. Horšie to bolo už len v Bulharsku, kde sa tento údaj skrátil o 43 mesiacov. Kým v roku 2020 sa obyvateľ Slovenska dožíval približne 77 rokov, o dva roky neskôr to bolo už len 74,8 roka.

Podľa oficiálnych údajov na stránke <a target="_blank" rel="noopener" href="http://korona.gov">korona.gov</a>, ktorú prevádzkuje Národné centrum zdravotníckych informácií, k 9. marcu 2023 zomrelo v súvislosti s covidom 25 765 ľudí. Samotný vírus bol hlavnou príčinou úmrtia 21 035 ľudí.

Najviac ľudí - až 67,6-tisíca, na Slovensku zomrelo v roku 1945, teda koncom druhej svetovej vojny. Podľa štatistikov „dôležitým faktorom boli vojnové operácie prebiehajúce priamo na území Slovenska“. Do pandémie sa na prvé priečky príčin predrali civilizačné choroby, najmä ochorenia obehovej sústavy či onkologické ochorenia. Pred tromi rokmi sa však do vedenia začal dostávať COVID-19. V decembri toho roka malo vírus podiel na každom druhom úmrtí.

O rok neskôr už koronavírus „kosil“ plnou silou. V roku 2021 podľa štatistického úradu zomrelo vyše 73,5-tisíca ľudí, teda o 20-tisíc viac ako pred pandémiou. Podľa analýzy štatistikov sa najviac zomieralo v zimných mesiacoch – v prvom a poslednom štvrťroku, keď vrcholila druhá a tretia vlna. V januári 2021 počet úmrtí prekonal deväťtisícovú, vo februári osemtisícovú hranicu. „Pandémia spôsobila výrazné zvýšenie miery úmrtnosti. Už v roku 2020 prekročil počet zomretých hodnotu tisíc úmrtí na stotisíc obyvateľov a v roku 2021 sa zvýšil až na 1 350,“ spresňovala riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická s tým, že ide o najvyššiu hrubú mieru úmrtnosti v povojnovej histórii našej krajiny. V poslednom roku vojny dosiahla hrubá úmrtnosť takmer dvetisíc úmrtí na stotisíc obyvateľov.

Vírus však nielen priamo zabíjal. Lekári odkladali operácie, chorí sa neskoro dozvedali o tom, že majú napríklad rakovinu. To všetko sú zmarené životy, ktoré môžeme pripísať na konto koronavírusu.

Dvaja ministri a pandémia. Kto nezvládol svoju úlohu?

Generálny prokurátor Maroš Žilinka 6. marca, teda v deň, keď si Slovensko po prvý raz pripomenulo Deň obetí pandémie OVID-19, potvrdil, že „začal trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia“. Dôvodom je „podozrenie, že pri manažmente pandémie v rokoch 2020 až 2022 došlo k nesprávnym postupom, rozhodnutiam a prijímaniu či opomenutiu prijatia opatrení zo strany verejných činiteľov“, pričom výsledkom je zvýšená úmrtnosť.

Analytik Smatana robil pred troma rokmi prvé scenáre možného vývoja situácie, keď sa koronavírus dostane na Slovensko. „Ilustrovali sme, čo sa môže stať, keď necháme vírus, aby sa voľne prehnal krajinou. Aj vďaka tým scenárom sa zaviedli prísne opatrenia v prvej vlne,“ vysvetľuje. V druhej vlne, keď sa už tak nedbalo na rady odborníkov, zostali opatrenia dlho zbytočne uvoľnené. „Takmer presne sme sa trafili do toho, ako to dopadne. Mocní sa hádali a nevedeli včas konať, čo umožnilo voľné šírenie vírusu po krajine, čiže náš negatívny scenár v modeloch. Dopadlo to preto bohužiaľ, ako sme rátali,“ konštatuje Smatana.

Vyšetrovanie možno dá presnú odpoveď na otázku, za ktorého ministra sa zomieralo viac – za Krajčího alebo za Lengvarského? Predbežne môžeme podľa štatistických údajov povedať, že za prvého ministra zdravotníctva zomrelo 9,7-tisíc ľudí. Za druhého ministra približne 11-tisíc. Krajčí však bol ministrom rok, Lengvarský takmer dva. „Nedá sa to porovnávať,“ upozorňuje Smatana. „Je tam totiž jedno veľké ale. Vírus pravidelne mutoval a bol obzvlášť od druhej vlny násobne agresívnejší. Za ministra Krajčiho sa teda dal ešte ako tak zastaviť včasnými opatreniami, kým za ministra Lengvarského štandardné opatrenia prestávali fungovať," objasňuje Smatana.

Keď mal v rukách ministerské žezlo Lengvarský, väčšina krajín postupne rezignovala napríklad na lockdowny, lebo už nedávali zmysel. S vírusom sa nedalo inak bojovať ako premorením. Buď sa ľudia nakazili, alebo zaočkovali. „Zodpovední išli radšej cestou očkovania, lebo pri infikovaní nevedeli, aký priebeh bude mať ich choroba,“ dodáva Smatana, ktorý sám prekonal ochorenie COVID-19 a v nemocnici strávil niekoľko týždňov.