Je však takéto porovnávanie férové? Pripomeňme si, čo všetko viedlo k tomu, že počas pandémie na Slovensku zomrelo najviac ľudí od vojny.
Bol piatok 6. marca 2020. Krátko po parlamentných voľbách budúca koalícia viedla horúce politické rozhovory, keď dosluhujúci premiér Peter Pellegrini oznámil, že koronavírus je už aj na Slovensku. Vírus sa smrteľne prehnal Slovenskom, zažili sme lockdowny, nákupnú aj očkovaciu paniku, hnev, smútok, bezmocnosť.
V bratislavskej nemocnici skončil 52-ročný otec mladého muža zo Záhoria, ktorý bol v Taliansku. Spolu s plným autobusom turistov sa bol pozrieť na vychýrený karneval. Obavy boli namieste, veď nešlo len o výletníkov. Rodina bola voliť, chodila do práce, do obchodov. „Nie je dôvod na paniku a preto, prosím, zachovajme rozvahu, skutočne nie je nutné robiť si mesačné zásoby potravín,“ prihováral sa Pellegrinu národu.
Na letiskách sa merala teplota, na hraniciach sa rozdávali letáky o víruse a hlavný hygienik Ján Mikas nabádal, aby ľudia zvážili cestovanie. Pellegrini ešte stihol vyhlásiť mimoriadnu situáciu a zavrieť školy.
Analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana hovorí, že najmä v prvej vlne Slovensko zareagovalo rýchlo. „V prvej a druhej vlne pandémie bolo reprodukčné číslo koronavírusu také, že nefarmakologické opatrenia postačovali na potlačenie šírenia vírusu,“ hodnotí po troch rokoch.
Zlatá trojica, alebo 3R – teda nosenie Rúšok, dodržiavanie najmenej dvojmetrových Rozostupov a pravidelná dezinfekcia Rúk, naozaj dokázali udržať reprodukčné číslo alebo index nákazlivosti vírusu na uzde. Ono známe R0 hovorilo, koľko ľudí dokáže jeden infikovaný nakaziť.
Aké chyby sa urobili v prvej vlne a čo naštartovala druhú vlnu koronavírusu? Čítajte ďalej!
