Skrachujú štátne kúpele? Dnes majú k tomu blízko. Okrem rapídneho nárastu cien energie ich trápi aj povinnosť vrátenia finančných príspevkov, ktoré dostavali počas pandémie. Z pohľadu rezortu práce štátne kúpele nemali na finančnú pomoc nárok, píše týždenník Trend. Ide o kúpele Sliač, ktorých akcionármi sú štátne podniky MH Manažment, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a tiež Špecializovaný liečebný ústav Marína Kováčová a Slovthermae, ktorých zriaďovateľom je rezort zdravotníctva. Tieto podniky čerpali pandemickú pomoc na udržanie zamestnanosti v státisícoch eur, teraz ju štát pýta späť. Problém si úradníci všimli takmer po dvoch rokoch, čo sa vedeniu kúpeľov zdá minimálne neštandardné.
Neoprávnené čerpanie
V rámci schémy Prvej pomoci získali štátne kúpeľné zariadenia celkovo 1,81 miliónov eur, finančná pomoc bola pre nich nevyhnutnosť. „Kúpele boli do konca roku 2020 pre lockdown niekoľko mesiacov úplne zatvorené, a to všetky, štátne i súkromné,“ spresnila predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková. Štátne zariadenia nakoniec majú drvivú väčšinu vyplatených príspevkov poslať späť. Napríklad kúpele Sliač avizovali, že majú vrátiť vyše 390-tisíc eur. Špecializovaný liečebný ústav Marína v Kováčovej by mal vrátiť takmer 570-tisíc eur. Zariadenia sa voči rozhodnutiu úradov odvolali a čakajú na vyjadrenie kompetentných. Dúfajú, že sa im ešte podarí situáciu zvrátiť. Inak sa podľa nich môže stať, že bude štát bude platiť štátu. V realite ale štátnym zariadeniam hrozí exekúcia. Ďalším možným riešením by mohol byť veľmi dlhodobý splátkový kalendár.
Cieľom projektu Prvá pomoc bolo ochrániť pracovné miesta najmä v súkromnom sektore, obhajuje postup hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská. Subjekty verejnej správy, teda štátne podniky, boli zo zoznamu oprávnených žiadateľov vylúčene od začiatku, tvrdí. „Sme toho názoru, že pomoc im mali zabezpečiť najmä vecne príslušné rezorty, keďže tie dostávajú financie z verejných zdrojov, aby sa tak zabránilo duplicitnému financovaniu,“ dodala. „Žiadatelia sa vopred oboznámili s podmienkami poskytovania pomoci. Bolo však prioritné, aby sa dostala k zamestnávateľom a následne k zamestnancom čo najrýchlejšie, bez prieťahov,“ zdôvodnila, prečo splnenie podmienok nepreverovali úrady práce dôslednejšie.
Kúpeľné podniky nad situáciou len krútia hlavou. Ani kontrolóri, ani úradníci im totiž nevysvetlili odkiaľ majú zobrať peniaze na vrátenie štátnej pomoci. Po neúspešných rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva a po mlčaní ministerstva financií od mája 2022 vyberajú vyššie doplatky priamo od pacientov. To spôsobilo, že pre mnohých sa stala ústavná rehabilitačná liečba nedostupnou. Kúpele tvrdia, že majú vyššie náklady, no zdravotné poisťovne im platby nenavýšili. Poisťovne zase vinia nedostatočný rozpočet, čím sa nekonečný kruh problémov uzatvára.
Momentálne je situácia mimoriadne vážna, priznáva Zálešáková z Asociácie slovenských kúpeľov. Rezort Vladimíra Lengvarského dokonca tento rok znížil rozpočet pre kúpeľnú liečbu o 13 miliónov eur oproti roku 2019. „Takže to reálne znamená nielen nedofinancovanie týchto služieb, ale aj podstatne nižší počet pacientov schválených zdravotnými poisťovňami,“ pozhŕňala.
Viac si dozviete v článku Trendu: Krach štátnych kúpeľov je blízko, vláda na ne uplietla bič.
