Tip na článok
Konečne vypílené: Náletové dreviny, ktoré v podstate preniesli požiar zo suchej trávy na hrad, sú už zlikvidované.

Na Krásnej Hôrke sa upratuje, škody sú však privysoké

Rodičia jedného z podpaľačov na hrad Krásna Hôrka pomáhať nechodia, vraj sa boja reakcie okolia. Mladíci navštevujú psychológa.

Galéria k článku (7 fotografií )
Memento: „Čo sa dá, zakonzervujeme a uložíme do vitrín v súčasnom stave, ako spomienku na požiar,“ upresňuje Silvia Lörinčíková, vedúca oddelenia histórie, zbierok a výstavnej činnosti.
Zbierka beží: Riaditeľka Múzea Betliar Eva Lazarová je vďačná za každý príspevok.

Ani štyri mesiace po ničivom požiari Krásnej Hôrky stále nie je známa miera poškodenia exponátov z hradu. Podľa generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea Rastislava Púdelku je zoznam už síce zhotovený, no má ho v rukách expertná skupina, ktorá položku po položke oceňuje a kontroluje. Poisťovni ho majú predložiť pätnásteho júla. Dodnes tak nie je definitívne vyčíslená skaza, ktorú požiar spôsobil. „Celkovú výšku škôd zatiaľ nevieme,“ vysvetľuje Púdelka, ktorý ozrejmuje, že predbežné odhady vyrátala zatiaľ iba poisťovňa. No odborníci už teraz varujú, že poškodenie hradu a exponátov bude vyššie a rozhodne ich opravu v plnom rozsahu nepokryje suma poistky. Problém je nielen v zhorenej streche, ale aj v porušenej statike múrov, škoda sa odhaduje až na 15 miliónov eur. Preto pracovníci múzea vítajú každý príspevok na zbierku určenú na obnovu hradu. Doteraz sa totiž už vyzbieralo viac ako 104-tisíc eur, z toho naše vydavateľstvo venovalo 10-tisíc eur. Možno by mohli prispieť aj politici, keby trebárs oželeli aspoň časť peňazí, ku ktorým tak ľahko prišli v sporoch s médiami.

Pomoc

Požiar vypukol na hrade 10. marca tohto roka po tom, ako hrad začal horieť od vznietenej suchej trávy v okolí Krásnej Hôrky. Oheň sa rozšíril z odhodenej ciga rety, ktorú v podhradí fajčili dvaja miestni chlapci Ivan a Ondrej. Ničivé plamene vtedy zlikvidovali všetky strechy tohto gemerského unikátu. Poškodili aj časti múrov, dokonca sa roztavili zvony. Zhoreli takmer všetky exponáty v gotickom hrade, renesančnej prístavbe a mučiarni. Skaze podľahli aj vystavené exponáty v kongregačnej sieni, kde sa zrútil strop. V čase požiaru bolo na hrade podľa múzejníkov 4 725 kusov zbierkových predmetov. Obyvatelia Krásnohorského Podhradia denne sledujú, čo sa na hrade deje. Keby sa dalo, tak väčšina z nich by išla pomáhať. „Je to naša pýcha, keby to bolo len na nás, opravili by sme ho aj svojpomocne. No starosta nám vysvetlil, že to musia robiť odborníci a my môžeme len pomôcť s čistením neporiadku a tak,“ vysvetľuje dôchodca žijúci pod hradom. Dedinčania skutočne pomáhali nielen pri požiari, ale aj pri odpratávaní sutín a odpadu. „Hlásili sa dobrovoľníci, ktorí však museli prejsť bezpečnostným školením. Nakúpili sme aj ochranné pracovné prostriedky a ľudia museli robiť všetko pod vedením pracovníkov múzea. Vtedy sa tu vystriedala asi stovka dedinčanov. Dnes pomáhajú aktivační pracovníci pri likvidovaní náletových drevín v okolí hradu. Ich vypílenie zabezpečila firma, ktorú vybralo múzeum. Naši ľudia im už len pomáhajú s odprataním. Momentálne sú však práce zasta problematiku pomoci starosta obce Peter Bollo. Medzi robotníkmi sú aj Rómovia. Vraj pomáhajú ochotne, aj im je ľúto, čo sa stalo. Peňazí nazvyš nemajú, tak chcú pomôcť aspoň takto. Či a ako môžu pomôcť, sa však starostu neprišli pýtať samotní rodičia chlapcov podpaľačov. „Za mnou rozhodne neboli a pochybujem, že by sa šli spýtať rovno na vedenie múzea do Betliara. To asi ťažko. No pravdupovediac, nesledujem zoznam ľudí prihlásených na aktivačné práce,“ pokrčí plecami starosta. Rodiny chlapcov, ktorí požiar suchej trávy spôsobili, žijú priamo v dedine. V dom čekoch neďaleko od seba. Nezáujem či apatiu k tomu, čo sa s hradom deje, kategoricky odmietajú. Priamo z dvora vidia spálené hradby. Každý deň pozerajú na to, čo spôsobil oheň, ktorý založil aj ich chlapec. „Samozrejme, že som chcela pomôcť, aj ostatní z rodiny. Chceli ísť aj Ondrejovi rodičia, no báli sa vyjsť medzi ľudí. Ich to hrozne trápi, preto nešli pomáhať,“ obhajuje svojho brata Edita Darvašová. Ona sama tvrdí, že bola pomôcť minimálne šesťkrát. Obaja mladíci sú vraj pod prísnou kontrolou a dozorom rodičov. „Je im veľmi ľúto, čo sa stalo. Určite nič také nechceli. Veľmi ich to trápi. Budú si to vyčítať celý život. Náš Ondrej určite. Obaja chlapci chodia k psychológovi a sú z toho všetkého zronení. Dokonca ani pod hrad nechodia. Sú len tu doma na dvore,“ tvrdí Ondrejova teta Edita. On aj jeho rodičia sú síce práve doma, no komunikáciu s nami odmietajú. Vraj už toho chudáčikovia prežili dosť a majú viac než dosť stresu. Svedomie ich vraj hrozne trápi, ale verejne to zatiaľ priznať nechcú. „Keby vedeli, ako by mohli pomôcť, tak určite prídu a pomôžu,“ dušuje sa ďalej Edita Darvišová a stále opakuje, že Ondrej aj Ivan, ktorého rodina sa pred nami tiež schovala do domu, majú strach z okolia a reakcií ľudí. Zároveň však uznáva, že sa im nik z dediny ani odinakiaľ nevyhrážal, nik z miestnych ich nechcel zbiť. Dedinčania, ktorých sme stretli, nad ich nezmyselným strachom len krútia hlavou.

Po poriadku

Iba samotná obnova najviac poškodeného gotického hradu potrvá minimálne dva-tri roky. Každú opravu na hrade, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, musia konzultovať s mnohými odborníkmi. Nielen z múzea a poisťovne, ktorá zatiaľ opravy financuje, ale aj s pamiatkarmi, ktorí dozerajú na správnosť výberu materiálu i výkonu prác. Stále prebieha verejné obstarávanie na práce spojené s opravou a rekonštrukciou. Zatiaľ je provizórne prekrytá strecha, nainštalované bleskozvody a pod zemou natiahnutá elektrina. „Stavebné práce sa začnú po vybratí dodávateľa prác. Navyše sme museli zabezpečiť na hrade vodu a elektrinu, aby vybratá firma mohla s prácami začať,“ podrobne vysvetľuje program opravy Púdelka. Po ničivom požiari ostal hrad úplne bez prúdu. Kvôli prácam bol dočasne napojený na benzínový generátor z miestneho obecného úradu. Bolo to však len núdzové riešenie. „Viaceré stavebné mechanizmy sú totiž energeticky také náročné, že ich napájanie z generátora nebolo možné alebo bolo veľmi drahé,“ spresnila Eva Lazárová, riaditeľka Múzea Betliar, pod ktoré hrad Krásna Hôrka patrí. Podľa Púdelku je prioritou prekrytie dolného a stredného hradu. Nové strechy zhotovia ako repliky zhoreného krovu. „Použije sa viedenská pálená škridla. Výber bol daný najmä dvoma aspektmi - z dostupných podkladov sme zistili, že aj v minulosti bola na Krásnej Hôrke strecha zo škridly, a najmä je iná ako drevo a je protipožiarne výhodnejšia,“ konkretizuje výber generálny riaditeľ. Spodný a stredný hrad, kde sa opraví len strecha a následne nasťahujú naspäť vyvezené exponáty, by mohli podľa predbežných plánov múzejníkov návštevníkom sprístupniť už na budúci rok. Oprava najstaršieho, gotického hradu, ktorý bol najviac zničený, však zaberie viac času a je naplánovaná na neskôr. Ani materiál, ktorý pokryje tento hrad, nie je ešte vybratý. Určí ho až pamiatkový výskum. Jedinou požiadavkou vedenia múzea je, aby strecha v konečnom dôsledku bola farebne kompaktná. „Zatvorenie hradu pociťujú všetci v dedine. Aj obecná kasa,“ povzdychne si starosta Krásnohorského Podhradia. Obec mala totiž finančné prilepšenie z parkovného pod hradom. Navyše má aj turistické zariadenie, ktoré bolo vďaka Krásnej Hôrke počas sezóny plné. „Turistický ruch bol po iné roky v tomto období už v plnom prúde, teraz je to naopak. Návštevníkov rapídne ubudlo.“

VIDEO Plus 7 Dní