Krásnu Hôrku opravujú dvanásť rokov. Daniel Krajcer chcel zhorený hrad otvoriť po pár mesiacoch

Nuda na Gemeri. Vyhorený hrad Krásna Hôrka už prestal lákať aj nadšencov čiernej turistiky

Prišlo sem stotisíc ľudí ročne, dnes nikto. Maďari krútia hlavou nad prázdnymi sľubmi Slovákov

Ján Dzúr

Krásnohorské Podhradie, dedina neďaleko Rožňavy, bola nie tak dávno najväčším turistickým ťahákom Košického kraja. Denne sem chodili desiatky autobusov a&nbsp;stovky aut, fungovali v&nbsp;nej penzióny, bufety a&nbsp;reštaurácie, v&nbsp;obecnom kempingu stáli karavany Holanďanov. Na lúke v podhradí sa konali historické bitky, bývali tu jarmoky, ľudí lákali jaskyne, banícka história i&nbsp;príroda. Hlavnú atrakciu regiónu, pyšný hrad rodu Andrássyovcov, ale na jar roku 2012 zničil oheň. Národnú kultúrnu pamiatku dodnes neotvorili, podľa najnovších informácií to chcú urobiť na budúci rok. Po lavíne predošlých sľubov však tomu z miestnych verí málokto.

„Požiar hradu si u&nbsp;nás pripomíname v&nbsp;marci. Na kopec pod ním nabijeme každé &nbsp;dva metre palice a dosky, ktoré lanom spojíme tak, tak aby vznikol obrázok. Na drevá pripevníme svietidlá a&nbsp;večer sa medzi ne ešte postavia ľudia so zapnutými mobilnými telefónmi. Obvykle sme takto podhradie ožiarili obrázkom v&nbsp;tvare srdca, tento rok ale pribudol smutný smajlík. Žiaľ, celkom nám nevyšlo počasie,“ opisuje starosta Štefan Kún udalosť, aká v&nbsp;miestnych vyvoláva nadšenie a&nbsp;súčasne ľútosť.

„Máloktorá obec má toľko zaujímavostí ako my, no Andrássyovská obrazáreň i&nbsp;mauzóleum, vo veľkej miere záviseli od návštevnosti hradu. Kto naň vystúpil, navštívil ostatné pamiatky a prezrel si okolie. Zaplatil obci za parkovné, zastavil sa v&nbsp;bufete na langoš, kúpil si suvenír, vypil kávu v&nbsp;reštaurácii. Mnohí sa tu ubytovali a&nbsp;na potulkách Gemerom strávili aj týždeň. To všetko je v&nbsp;tejto chvíli minulosť, oproti rokom spred požiaru sme prišli sme o&nbsp;viac ako deväťdesiat percent turistov,“ pokračuje Štefan Kún. V&nbsp;dedine, na čele ktorej stojí, si spočiatku navrávali, že nejde o&nbsp;nič zlomové, veď na hrade sa po jeho vyhorení ukázali desiatky ministrov, politikov, či štátnych úradníkov.

„Jeden z&nbsp;nich, meno si už nepamätám, sa pozrel na ruiny a&nbsp;hovorí: za tri roky nemáme čo robiť! Pravda je taká, že neskôr sa všetci vyhovárali na byrokraciu, no tú má predsa v&nbsp;rukách štát!“ vzdychne si starosta Krásnej Hôrky, kam pred požiarom zavítalo sto tisíc ľudí ročne. O&nbsp;prvenstvo sa delili Slováci s&nbsp;Maďarmi, jazdili sem však aj rodiny, či partie motorkárov z&nbsp;Čiech, Nemecka, Holandska aj Poľska. Teraz tu počas marcového víkendu stretávame len trojicu z&nbsp;Budapešti. „Oprava trvá dva roky? Tak to klobúk dolu! Dvanásť rokov!? Tak to je priveľa,“ nechápe slečna, s&nbsp;ktorou si pre istotu číslovky neveriacky kontrolujeme na prstoch.

Miesta spojené s&nbsp;nešťastím majú zvláštnu schopnosť priťahovať ľudí. Pearl Harbour na Havaji, kde Japonci cez druhú svetovú vojnu zabili skoro štyri tisíc amerických námorníkov, chce teraz ročne vidieť sedem miliónov turistov. Ground Zero v&nbsp;New Yorku v&nbsp;súčasnosti privíta cez tri a&nbsp;pol milióna mužov a&nbsp;žien ročne, čo je dvojnásobok počtu návštevníkov Dvojičiek pred ich zničením. Odkedy na Islande vybuchla sopka Fimmvörduháls, chodí na ostrov trikrát viac turistov ako kedysi a rovnako je to v&nbsp;Japonsku na miestach, ktoré zničilo tsunami.

Keď pred piatimi rokmi vyhorela slávna katedrála Notre Dame v&nbsp;Paríži, museli od nej zvedavcov odháňať policajti. Stavbári však zabrali a&nbsp;ak Francúzi dodržia slovo, prví návštevníci do nej vkročia v&nbsp;decembri. Vyznávači ponurého turizmu spočiatku chodili aj na Krásnu Hôrku, no časom sa im zunovala. Ešte sedem rokov po ničivom požiari totiž podhradie špatili opustené bufety a&nbsp;nevábne prístrešky, nad múrmi trčal žeriav, ktorý sa mesiace nepohol. A&nbsp;to vraj Daniel Krajcer, kedysi minister kultúry, chcel časť hradu sprístupniť už pol roka po požiari!

„Za posledných dvanásť mesiacov na obnove hradu Krásna Hôrka preinvestovalo Slovenské národné múzeum takmer 6,4 milióna eur,“ tvrdí jeho hovorkyňa Zuzana Vášaryová. &nbsp;Ku koncu februára 2024 vyčíslili náklady na obnovu a&nbsp;revitalizáciu bezprostredného okolia pevnosti na takmer 16 miliónov eur. Väčšinu tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu, 6 miliónov eur pokryla poistka a&nbsp;180 tisíc eur peniaze z&nbsp;verejnej zbierky. Pod hradom akurát z&nbsp;oceľobetónu vyrastá budova informačného centra, ktoré bude vyhrievať geotermálna energia. Robotníci stavajú i&nbsp;záchytné parkoviská, kde nebudú chýbať odlučovače ropných látok. Len sa to všetko stále akosi vlečie a&nbsp;každý rok sa objavia nové prekážky.

„Dieťa, ktoré sa u&nbsp;nás narodilo v&nbsp;čase požiaru hradu, teraz chodí do siedmej triedy. Nepotrvá dlho a&nbsp;pôjde na strednú, no&nbsp;nevie si predstaviť ako naša dedina vyzerala v&nbsp;čase návalu turistov. Za dvanásť rokov, ktoré sme boli odstrihnutí od hradu, sme prišli o&nbsp;príjem z&nbsp;parkovísk, o&nbsp;nájom z&nbsp;bufetov, daň za ubytovaných. Nemali sme za čo stavať nové chodníky a&nbsp;rozširovať cesty. Ak sem po rekonštrukcii hradu prídu na autách odhadované dve stovky tisíc turistov ročne, súčasné vozovky im stačiť nebudú. A&nbsp;musím povedať aj to, že ľudia si už od hluku a&nbsp;vravy odvykli,“ nezapiera Štefan Kún.

Podnikatelia, ktorí sú v&nbsp;Krásnej Hôrke závislí od cestovného ruchu, zúfajú. Nemôžu sa rozvíjať, iba prežívajú. „Chodili k&nbsp;nám aj Američania, Kanaďania, či občania štátu Izrael. Niektorí tu mali korene, iní prichádzali kvôli spojeniu histórie a atraktívneho miesta. Blízko odtiaľto je do Betliara, Zádielskej tiesňavy, ale aj do Košíc. Žiaľ, po požiari hradu sme o&nbsp;turistov prišli. Mnohí, keď sa z&nbsp;hlavnej cesty pozreli na hrad, išli do Maďarska. Mňa teraz zachraňujú obchodní cestujúci, ktorí tu strávia jednu noc. A robotníci, čo opravujú hrad,“ priznáva sa Erika Horváthová, ktorá vo svojom penzióne poskytuje ubytovanie. &nbsp;

Niekoľko stoviek rokov starý hrad je podľa múzejníkov živým organizmom s&nbsp;množstvom nepredvídateľných nálezových situácií. „Posúvame sa ďalej a&nbsp;ďalej, termín otvárania hradu je čoraz bližšie. Najdôležitejšie je to, aby sme v&nbsp;tejto fáze obnovy dosiahli výsledok, ktorý bude najlepší pre samotnú pamiatku, zachovanie originálnych historických konštrukcií a ochránenie jej autenticity,“ uzatvoril riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis. Otázne je, či mu na jeho slová v&nbsp;Krásnej Hôrke ešte niekto prikývne. Veď také sľuby počúvajú na Gemeri tucet rokov.

KÝM NEZHOREL, BOL ŤAHÁKOM GEMERA.  POROVNAJTE SI DNEŠNÉ ZÁBERY Z KRÁSNEJ HORKY S JEJ MINULOSŤOU

Krásnu Hôrku opravujú dvanásť rokov. Daniel Krajcer chcel zhorený hrad otvoriť po pár mesiacoch

Ján Dzúr

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Krásnu Hôrku opravujú dvanásť rokov. Daniel Krajcer chcel zhorený hrad otvoriť po pár mesiacoch

Ján Dzúr

Súvisiace články

Pochovajte ma v čiernom kimone: Asistent inšpektora Derricka dožíva v bavorskom hospici

Domaľovali: Španielska polícia rozbila gang, ktorý falšoval diela pouličného umelca Banksyho

Nehráme žiadne marketingové hry: Americkí filmári veria, že objavili nový mimozemský druh

Odštartovala najväčšia párty sveta: Do Indie letelI Rihanna, Zuckerberg, Gates aj Ivanka Trump

Zaujímavosti zo sveta: Kúpele v zelenej oáze, agresívna labuť i Ferrari manažéra Led Zeppelin

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás