Jechladná októbrová noc roku 1990. Mužská silueta sa ukrýva pod oknami v parčíku domova dôchodcov na Pažítkovej ulici v bratislavskom Ružinove. Čaká a fajčí, v izbe na prízemí zhasne svetlo. Dvere balkóna sú otvorené, závesy zatiahnuté. Obyvateľka izby Terézia R. (†88) je sama. Vďaka tomu, že rada a skoro stále vetrá, nemá žiadnu spolubývajúcu. Muž po piatej cigarete usúdi, že už je čas. Ohorok hádže na zem len tak. O nových technikách identifikácie, napríklad pomocou DNA, netuší. Bez problémov vylezie na balkón, pootvorí si dvere a vojde dnu. Starenka leží v posteli a spí. Muž ju niekoľkokrát udrie plochým predmetom po hlave. O tom, že ide o silné údery, svedčia krvavé striekance na plachte, bočnici váľandy aj na podhlavníku.

To však nestačí a muž starenku udiera päsťou do sánky. Následkom úderu jej ju zlomí a pokračuje hrdúsením. Keď prestane dýchať a hýbať sa, prikryje jej hlavu a sexuálne sa ukojí na mŕtvom tele. Ukradne pár drobností a potom z izby utečie do tmy. Pri vyšetrovaní úmrtia polícia vôbec nepočíta s tým, že by niekto mohol sprzniť telo nebohej starenky. Neodoberú tak vzorky, ktoré by svedčili o sexuálnom čine. V nasledujúcom procese s vrahom mu ho teda nepreukážu. Svedčí však o ňom poloha, v ktorej starenku nájdu.

Aj dieťa

Vražda pani Terézie odštartuje sériu útokov, ktoré začiatkom 90. rokov desili najmä obyvateľky Bratislavy. Mužom z tmy je sériový vrah Ondrej Rigo, ktorého ako prvého na našom území dolapili pomocou DNA. Rigovi dokážu vraždu deviatich ľudí. Jeho rukou zomrelo osem žien a jeden 13-ročný chlapec. Matku so synom zavraždil Rigo necelé tri mesiace po pani Terézii. V noci z 2. na 3. januára 1991 spala Anna P. (†40) s Jur­kom N. (†13) v ubytovni štátneho podniku Zdroj na Plynárenskej ulici. Pricestovali na vianočné sviatky zo zahraničia. Ich bunka bola na prízemí a kuchynské okno nechali pootvorené. To, čo na druhý deň na mieste videli muži zákona, ich šokovalo. Brutalita, s akou Rigo zavraždil matku so synom, bola desivá. Človeku je zle, aj keď po rokoch číta rozsudok, kde sú jednotlivé skutky opísané. Juraj a jeho mama spali na posteliach do L, hlavami k sebe. Z pitevných protokolov vyplýva, že Rigo najprv zaútočil na chlapca.

Plíživý strach

Vražednou zbraňou bol hranatý kôl, ktorý našiel neďaleko ubytovne. Troma údermi do hlavy Jurka na mieste zabil. Jeho mama sa pravdepodobne na údery zobudila a Rigo zameral svoju pozornosť na ňu. Utrpela totiž zranenia na rukách svedčiace o tom, že sa vraždiacemu monštru bránila. Aj jej však údermi rozdrvil hlavu. Potom odložil kôl na stolík a na znetvorenej mŕtvole úbohej Anny vykonal súlož. Na odchode ešte mŕtvych okradol. Bratislava ostala po tom, čo sa na verejnosť dostali informácie o desivom čine, zhrozená. Ľudia nehovorili o ničom inom, len o šialencovi, ktorý zavraždil matku so synom. O pár dní však Rigo útočil opäť. O tretej v noci 9. januára sa dostal na pavlač domu na Kutuzovovej ulici. Pomocou rebríka vyvesil z pántov pootvorené vetracie okienko nad vchodovými dverami bytu vtedy 30-ročnej Jany B. a vnikol dnu, nesúc so sebou drevenú násadu z motyky.

Na súde: Rigo sa k skutkom nikdy nepriznal. Usvedčili ho nielen ukradnuté predmety či svedkovia, ale najmä testy DNA, ktoré ho nespochybniteľne spojili s vraždami.
Na súde: Rigo sa k skutkom nikdy nepriznal. Usvedčili ho nielen ukradnuté predmety či svedkovia, ale najmä testy DNA, ktoré ho nespochybniteľne spojili s vraždami.
Zdroj: Murderpedia

 

Jediná sa ubránila

Prikradol sa k posteli, kde spala Jana B., a začal ju udierať do hlavy. Mala obrovské šťastie v tom, že sa násada zlomila a ona dostala šancu brániť sa. Vzala odlomenú časť násady a začala ňou Riga mlátiť hlava-nehlava. „Celá udalosť sa odohrala v priebehu asi 10 minút, útočník nič nehovoril ani od nej nič nežiadal. Správanie útočníka pociťovala ako nenávistné,“ píše sa v rozsudku. Rigo sa správal chladnokrvne a dokonca si počas súboja odbehol odomknúť vchodové dvere, aby cez ne mohol ujsť. Potom sa však vrátil a chcel dielo dokončiť. Jana sa bránila aj tak, že do maniaka hodila stoličku. On ju však fyzicky premohol, hodil na kachle a stále sa snažil udierať ju do hlavy. Jej obrana však nepoľavovala a psychopat asi nakoniec usúdil, že je čas ujsť. Vybehol z bytu do tmy a už ho nebolo. Jane B. pomohlo, že bola v dobrej kondícii. Bola športovkyňa, venovala sa karate, parašutizmu. Pred pár rokmi spomínala na útok pre Plus JEDEN DEŇ takto: „V ten deň som prišla domov neskoro, tak po jednej v noci. Kamarátka mala výstavu a bola som s ňou. Vždy som si hovorila, že keď idem domov v noci, musím si dávať pozor. Ale ni­kdy by mi nenapadlo, že ma niekto napadne doma.“

Sympatická blondína, ktorá mala v čase útoku 30 rokov, potom dlho nemohla spávať. „Minimálne rok som nespala medzi treťou a piatou ráno, keď sa to stalo. A sedem rokov som mala zapálené svetlo vo vedľajšej izbe,“opisovala. Práve ona bola svedkyňa, ktorá Riga videla a vďaka tomu ho pomohla identifikovať. Spoznala ho pri rekognícii. „Nebolo to príjemné. Musela som tam ísť, už len kvôli ostatným obetiam, ktoré nemali šancu ho usvedčiť. Niekto to musel urobiť,“ skonštatovala pragmaticky. „Bol to pocit odľahčenia, to je všetko. Necítim voči nemu nenávisť. Horšie sú na tom rodiny obetí,“ povedala a dodala, že si nechce kaziť život spomienkami na Riga. Už roky žije v zahraničí.

Okná k smrti

Aj k ďalšej obeti sa Rigo dostal cez otvorené okno. Helena N. (†78) bývala v prízemnom byte na Továrenskej ulici. Rigo vytlačil sieťku proti komárom v kuchyni, vnikol dnu a v izbe ju potom niekoľkokilogramovým kusom betónu udieral do hlavy. Opäť na mŕtvej vykonal súlož a vykradol jej byt. Zopakoval to aj v lete 1991, keď v prízemnom byte napadol len 21-ročnú Henrietu O. Dievčinu, ktorá bola ešte nažive s ťažkými zraneniami, znásilnil a okradol. Zomrela v nemocnici o dva týždne. Rigovou poslednou obeťou bola Matilda U. (†66), ktorá bývala v pavlačovom dome na Obchodnej ulici. Postupoval rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch.

Začalo sa to v Nemecku

Pri pátraní po vrahovi spojili vyšetrovatelia slovenské prípady s nemeckými a holandským, ktoré prebiehali navlas rovnako. Zistili, že Rigo sa na falošný juhoslovanský pas dostal do Nemecka, kde požiadal o azyl. Vtedy bol už v Československu 11-krát súdne trestaný, a tak použil identitu Ikica Neda. Vďaka tomu ho umiestnili do domova pre azylantov vo Furholzene pri Freisingu, odkiaľ je Mníchov vzdialený asi 40 kilometrov. Rigo sa v azylovom domove nudil a často odtiaľ utekal. Jeho prvou obeťou bola obyvateľka prízemného bytu v Mníchove Helena S. (†40), ktorú zavraždil medzi 7. až 9. júnom 1990. Použil štvorhrannú, viac ako pol metra dlhú železnú tyč, ktorou udieral takou silou, že poškodil aj strop nad po­steľou zavraždenej. Na prelome júla a augusta sa jeho obeťou stala Ilka (†29) z Mníchova a koncom septembra Marie van der W. (†56) z Amsterdamu. Rigo totiž išiel do Holandska navštíviť svoju sestru a švag­ra. Potom sa, akoby sa nič nestalo, vrátil na Slovensko.

Bývalá ubytovňa Zdroja: V roku 1991 vnikol dnu cez prízemné okno Rigo a brutálnym spôsobom zavraždil Jurka N. a jeho mamu Annu P.
Bývalá ubytovňa Zdroja: V roku 1991 vnikol dnu cez prízemné okno Rigo a brutálnym spôsobom zavraždil Jurka N. a jeho mamu Annu P.
Zdroj: Matej Remmy Jankovič a RTVS - Najväčšie kriminálne prípady Slovenska

Psychopat

Z posudkov psychiatra, sexuológa aj psychológa vyplynulo, že Rigo je psychopatická osobnosť so subnormnou inteligenciou. Napriek ohavnostiam, aké páchal na mŕtvych ženách, sa nepreukázalo, že by bol deviant a sadista. Násilie však bolo súčasťou jeho osobnosti. „Na spustení sériového, násilného a sexuálneho konania sa mohol podľa znalca podieľať i pobyt obžalovaného v cudzine. Prežívanie odcudzenosti, nehostinnosti, majetkovej i sexuálnej frustrácie v cudzom prostredí mohlo zohrať dôležitú úlohu,“ píše sa v rozsudku. Podľa znalca mohol byť prvotný motív len majetkový, ktorý potom preskočil k zmene v motivácii. „Zážitok sexuálneho styku s nevládnou, mŕtvou obeťou a následná beztrestnosť mohli posilňovať pokračovanie v sérii. Deviantné správanie potom malo isté charakteristiky takzvaného baživého vývoja (tendencie k opakovaniu, prípadne vystupňovaniu), čo do frekvencie a brutality antisociálneho správania,“skonštatovali znalci. Rigov prípad opisuje vo svojej knihe Zlo aj známy forenzný a klinický psychológ Anton Heretik. Podľa neho z Riga tiahol až fyzikálny chlad. Jeho osobnosť bola psychopatická, najmä v kombinácii schizoidnosti s antisociálnosťou. Teda čudáckosti, citového chladu a zvláštneho myslenia s chýbajúcou empatiou a recidivitou.

Doživotie

„Od vzniku republiky to bol prvý veľký prípad, ktorý mal dosah aj v zahraničí. Bolo to 24 zväzkov dokumentačného materiálu. Do Nemecka a do Holandska som musel vyslať člena senátu kvôli výsluchom znalcov. Najmä kvôli DNA testom. Tie sa prvýkrát aplikovali na súde na Slovensku. Musel som si to naštudovať v spolupráci s doktorom Ferákom. Požičal som si vtedy od neho aj literatúru, aby som zistil, čo to je a akým spôsobom to uchopiť,“ spomína Peter Šamko starší, sudca, ktorý Riga poslal v roku 1994 na doživotie do väzenia. „Rigo bol defenzívny. Dôkazy bagatelizoval a označoval ako „voloviny“. Bola to taká klasická psychopatologická osobnosť, ktorá všetko negovala. Bol presvedčený, že je nevinný. Myslel som si však, že sériový vrah bude v obhajobe aktívnejší,“ hovorí Šamko. Rukopis vraha považuje sudca takmer za učebnicový. „Celý prípad som musel skladať ako lego, išlo o dôkazy, ktoré do seba zapadali,“ vraví Šamko a dodáva, že to bol jeden z najbrutálnejších prípadov, aké rozhodoval. „Najmä počtom obetí. A čo je šokujúce, vo vraždách pokračoval, aj keď bol v čase ich páchania súdený za majetkovú trestnú činnosť. Nezastavilo ho to,“ spomína Šamko.

Chcel ísť von

Rigo požiadal vlani o podmienečné prepustenie po 25 rokoch. Nakoniec ho však stiahol. „Predtým bol 11-krát trestaný. Bola u neho nepriaznivá resocializačná prognóza bez nádeje na prevýchovu. Je tu aj riziko, že by to mohol opakovať. Ak by splnil podmienky, nech je podmienečne prepustený. Ale otázne je, či bude aj kontrolovaný. Neviem, či to doterajšia prax vie zabezpečiť pri tomto type odsúdeného,“myslí si Šamko. Nehovoriac o tom, že za 25 rokov sa svet neuveriteľne zmenil. Či sa mu človek, ktorý má 63 rokov a z toho štvrť storočia strávil medzi štyrmi stenami, dokáže prispôsobiť.

Kreslí a chradne: S Rigom je sporadicky v kontakte spisovateľ Dávid Kičin, ktorý o ňom písal vo svojej knihe Zatratení. Rigo mu zatiaľ na otázku, prečo vlastne stiahol žiadosť o podmienečné prepustenie, neodpísal. „Topánky už nešije, po vlaňajšom incidente iného väzňa im to zatrhli,“hovorí Kičin. Podľa neho je Rigo zaradený do skupiny D1, čo znamená - stále nebezpečný väzeň. „Má málo zubov, berie lieky na tlak a už posiela aj pomenej nakreslených obrázkov,“ hovorí Kičin, ktorý je jedným z dvoch ľudí zvonku, s ktorými je Rigo v kontakte.