Je pondelok ráno, predposledný augustový deň roku 2010. Je zamračené, slabo popŕcha, napriek tomu, že je leto, ľudia už vytiahli ľahké bundy alebo svetre. Bratislavská mestská časť Devínska Nová Ves pôsobí ospalo. O 9.40 sa však začnú v paneláku na Ulici Pavla Horova ozývať výstrely. Všetky padajú v jednoizbovom byte Jozefy Slezákovej (†76), u ktorej sú v tom čase jej vnuci Jožko (†12) i Stanislav (†27) a dcéry Ružena (†51) a Mária (†44). Strieľa ich sused Ľubomír Harman (†48), ktorého meno ešte v ten deň spozná celé Slovensko a stane sa synonymom násilného riešenia susedských problémov.
Introvertný čudák
Harman býva v garsónke a jeho dlhoročnou záľubou je streľba. Doma má niekoľko zbraní. Nie je ženatý a nemá ani frajerku. Už druhý rok je nezamestnaný. Susedia ho neskôr opisujú ako čudáka, ktorý ich nezdravil a nekomunikoval s nimi. „Za osemnásť rokov ani raz nepozdravil, ani neodzdravil. Pri našom prvom stretnutí - počkala som ho s výťahom a opýtala sa, či ide na prízemie - pozrel na mňa, otočil sa a bez slova zišiel na prízemie po schodoch. Jeho pohľad bol veľmi nepríjemný, takže som sa viac o komunikáciu nepokúšala,“ opísala Harmana po jeho besnení suseda Anna z toho istého poschodia. Podľa jeho známych však Harman bol pracant, ktorý bol nekonfliktný. Kolegovia zo streleckého klubu ho opísali ako človeka, ktorý sa nehádal o výsledky ani vtedy, keď rozhodcovia rozhodli v jeho neprospech.
Problémová rodina?
Harmanovu susedu Jozefu Slezákovú vnímajú ako milú paniu, ktorá sa dojímavo stará o vnuka Jožka. Napriek tomu, že má málo peňazí, snaží sa mu vždy podľa miestnych kúpiť aspoň pár dekov salámy. Jožka majú radi aj spolužiaci. Chlapec má dlhé čierne vlasy, ktoré sú jeho pýchou. U babky býva aj s mamou. Často ho chodí navštevovať otec Jozef Pútik (†49), prezývaný Vinco. Ani o ňom ľudia nehovoria zle. Je Róm, no vnímajú ho ako pracovitého chlapa, ktorý miluje svojho syna. Úplne inak však ľudia hovoria o Ružene Halászovej (†51). Ona a jej dcéra Michaela sú vraj známe hlučným a neprispôsobivým správaním. Pár rokov pred tragédiou ich vysťahovali z bytu o pár vchodov ďalej. Susedia proti nim dokonca spísali petíciu a zavolali na ne televíziu. Prednedávnom sa vrátili zo zahraničia a začali navštevovať starú paniu. Tá ich však podľa susied nepúšťa do bytu, debatuje s nimi na lavičke pred bytom alebo vonku pod domom.
Susedka Anna vníma ako problém, že fajčia na schodisku a pri výťahoch. Neskôr opisuje, že to vadilo aj Harmanovi. „Osobne som však s nimi nemala problémy ani som nebola svedkom ich hádok. Len rozčúlená Marika mi viackrát povedala, že sa pohádala so susedom, a označila ho za blázna a debila,“ povedala pre Hospodárske noviny v roku 2010 Anna. Podľa vtedajšieho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka jedného zo zavraždených členov rodiny predtým stíhali za výtržníctvo. Odmietol však potvrdiť, či to bola navrátivšia sa Ružena. V hranom dokumente Devínsky masaker, ktorý natočili do roka po streľbe, hovorí šéf Harmanovho streleckého klubu Daniel Líška, že vyvraždení susedia Harmana terorizovali. Spomína dokonca kľučku natretú výkalmi.
Masaker
Tak či tak, je to situácia, keď je pravdepodobne zarobené na slušný problém. Čudácky nezamestnaný samotár a vedľa neho nezamestnaná rodina, ktorej časť je podľa susedov problematická. Ráno 30. augusta o pol desiatej si Ľubomír Harman zbalí do béžovej kapsy zásobníky, každý s 30 nábojmi. Cez plece si prehodí pušku československej výroby vzor 58, nasadí si modré chrániče na uši a vyrazí k susedom. Podľa niektorých opisov z roku 2010 Ružena v tom čase sedela pred bytom. Keď zbadá Harmana, vbehne do maminho bytu. Strelec doň vnikne za ňou a nastane peklo. Päť členov rodiny leží v krvi. Jedna zo striel prederaví radiátor. Voda zmiešaná s krvou potom vytopí nielen susedu pod Slezákovcami, ale údajne stečie až do pivníc.
Zalez, lebo ťa odstrelím: Tým sa však hrozivý deň nekončí. Na odchode medzi dvermi stretne Harmana suseda Silvia (vtedy 63). Býva vedľa Slezákovcov a vystrašil ju zvuk streľby. Pozerá na suseda a dym vznášajúci sa u Slezákovcov. „Vypadni, lebo ti odstrelím hlavu,“ zakričí Harman na vydesenú ženu, ktorá sa schová dnu. Nie je jediná, kto ho stretne, a vyviazne bez zranenia. „Práve sme vymieňali okná, na chodbe sme mali položené sklá. Zrazu som počula zdola strašný buchot,“ opisuje pre Plus JEDEN DEŇ krátko po tragédii Lýdia (vtedy 48), ktorá býva o poschodie vyššie. Ide sa pozrieť, čo sa deje, a pri výťahu vidí Ľubomíra Harmana so samopalom v ruke. „Zakričal na mňa, že mám zavrieť dvere. Rýchlo som ich pribuchla.“ Vraha v osudný deň stretáva aj dôchodkyňa Marta (70). Vracia sa s vnučkou z obchodu, keď vidí pri vchode postreleného Vinca Pútika. Vrah so samopalom zamieri na ňu i na jej päťročnú vnučku. „Zmiznite!“ kričí. Pútika predtým Harman zastrelil, keď sa skrýval za chrbtom obyvateľa Devínskej Vincenta Fratriča. Oprel si hlaveň o jeho plece a otca vtedy už mŕtveho Jožka zabil. Fratrič mal z ohlušujúceho tresku zbrane ešte dlho problémy so sluchom.
Prestrelka
Otvorené priestranstvo na Ulici Pavla Horova s množstvom okien a balkónov však neposkytuje bezpečný úkryt. Harman prestane vyberať, koho zasiahne. Nebezpečný sa mu zdá každý, kto stojí pri okne alebo na balkóne. Zásah dostane aj Gabriela Košťálová (†52) z neďalekého domu. Vyšla na balkón, možno aby zistila, čo to búcha, možno pre niečo iné. So zranením sa stihne premiestniť do izby a chce si zavolať pomoc. To už nedokáže. Nájde ju jej partner, až keď príde domov z práce. Medzitým na miesto dorazia prví policajti. Práve prešlo sedem minút od začiatku streľby a dve minúty od prvého tiesňového volania. Takmer hneď strelec postrelí do tváre zasahujúceho Karola Vrchovského. Zranenie našťastie prežije. Okrem neho zraní útočník 16 ľudí. Boxer a futbalista Andrej sa chce len pozrieť, aké je počasie, aby si vedel vybrať oblečenie. Pre Harmana je však hrozbou a strela mu preletí cez telo. „Vtom som začul sanitku pri dome, utekal som k nej, nestihol som sa ani obliecť, bežal som len v trenkách. Vtedy ešte postrelil jednu ženu. V sanitke som skolaboval a z umelého spánku som sa zobudil po štyroch dňoch,“ povedal zranený mladík Novému Času. Práceneschopný bol pol roka. „Teraz vlastne poberám polovičný invalidný dôchodok, lebo budem mať doživotné následky,“ dodáva neskôr.
Zomrel by tak či tak
To už na scénu nastupujú kukláči. Harmana zatlačia do výklenku v paneláku a ostreľovač vypáli ranu. Tá zasiahne strelca do hrude. Zranený nakoniec obráti pušku proti sebe a strelí si do hlavy. Devínska je v tom čase už plná sanitiek a policajných áut. Hoci sa hneď po streľbe diskutovalo o tom, či naozaj zasiahol všetky obete a ranených len Ľubomír Harman, dokazovanie potvrdilo, že muži zákona pri prestrelke nikomu okrem samotného strelca neublížili. Pitva páchateľa tiež preukázala, že strela do srdca, ktorú mu zasadil policajný ostreľovač, by bola smrteľná. Harman by do pár minút zomrel, aj keby si nevpálil guľku do hlavy. Napriek medializovaným správam o tom, že bol pod vplyvom alkoholu a fetu, v tele sa mu totiž našiel acetón, nebola to pravda. „Alkohol predtým nepožil a acetón sa v tele tvorí bežne,“ vysvetľuje nám vyšetrovateľ.
Motív si vzal do hrobu
Prípad, ktorý vyšetrovala polícia takmer rok, bol zložitý nielen počtom mŕtvych, ranených, ale aj množstvom škôd, ktoré streľba spôsobila. Bolo to mimoriadne rozsiahle dokumentovanie toho, čo páchateľ spôsobil. Museli urobiť osem pitiev, zložité znalecké dokazovanie, napríklad z odboru balistiky. „Páchateľ si vzal motív do hrobu, nepreukázalo sa, že by mal s obeťami predtým problémy. Bol utiahnutej povahy, nerozprával o svojich problémoch,“ vraví vyšetrovateľ, ktorý prípad riešil. Ako dodáva, Harman mal jedného blízkeho priateľa, ktorý však už v čase skutku nežil. Harmanova rodina ho ani nepoznala. Pretože páchateľ zomrel, trestné stíhanie bolo zastavené. Nikdy sa už nedozvieme, prečo vzal Ľubomír Harman do rúk zbraň a stal sa najmasovejším vrahom modernej slovenskej histórie.
Býva u neho policajt
Byt po obetiach bolo nutné vydezinfikovať, čo robila špecializovaná firma. O rozruch sa postarala vnučka zavraždenej starej panej. „Kričala na celú chodbu, že babka mala doma päť vkladných knižiek. Chcela vedieť, kde sú. Ako by také niečo mohla mať, keď si k nám chodila každý mesiac požičiavať peniaze,“ povedala pre Plus JEDEN DEŇ pár dní po tragédii suseda Silvia. Na miesto prišla v súvislosti s incidentom aj policajná hliadka. Byt o pár rokov kúpila mladá žena, ktorá v ňom vraj dodnes býva. Obydlie strelca Harmana získal ako odúmrť štát. Patrí ministerstvu vnútra a býva v ňom policajt. Sympatický vysoký blondiak, ktorý sa nechce fotiť, hovorí, že vie, aký je to byt, no žije sa mu tam dobre. So susedmi vychádza dobre. „Byt je zrekonštruovaný. Nie, žiadni duchovia ma nestrašia,“ smeje sa. Chvíľu po ňom vychádza z vchodu ďalšia obyvateľka. Nechce prezradiť meno, ale hovorí, že na streľbu si spomína. „Bolo to hrozné. Ale odvtedy je tu pokoj,“ vraví a odchádza.
