Rozvoj demokracie?

„Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila 25 osobností spoločenského, kultúrneho a športového života, z toho šesť in memoriam. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam dostali aj Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega, členovia antikomunistického kresťanského hnutia, ktorí boli v rámci politických procesov v 50. rokoch odsúdení na trest smrti.“ Tak znela agentúrna správa pred troma týždňami z udeľovania štátnych vyznamenaní. Spomínaná trojica ich dostala za rozvoj demokracie a ochranu práv. Netrvalo dlho a ozvali sa prvé kritické hlasy. „Poradcovia mohli prezidentke vysvetliť, že keď niekto bojoval proti komunistickému režimu, demokrata to z neho ešte nerobí. Pravda je i to, že samotný antikomunizmus predstavoval jeden z definičných prvkov fašistických a pravicových diktátorských režimov,“ vyjadril sa historik Adam Šumichrast. Ako vysvetlil, títo odbojári pôsobili v štruktúrach ľudáckeho režimu, ktorého ideológiou boli ovplyvnení. „Všetci traja absolvovali Vyššiu vodcovskú školu Hlinkovej mládeže. Tunega spolu s Púčikom počas SNP pôsobili aj ako takzvané hlásky spravodajského oddelenia Hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže, čiže fakticky vykonávali informátorskú a konfidentskú činnosť,“ dodal Šumichrast.

Stála si za tým a… nestála

Podľa Šumichrasta sa hláskami podávané informácie po vypuknutí Povstania dostávali i priamo Nemcom. Ako dodáva, aj ich ďalšie pôsobenie je nutné vnímať v kontexte povojnovej ľudáckej emigrácie pôsobiacej na Západe, ktorá sa kryla za demokratické ideály a princípy, hoci v jej radoch pôsobili ľudia ako Ferdinand Ďurčanský, minister vnútra a zahraničia slovákštátu. „Hoci ide v kontexte uvedeného prípadu o prisilnú analógiu, antikomunistickými bojovníkmi boli i Hitler, Mussolini či Franco. Zo strany pani prezidentky tak ide o, mierne povedané, riadny prešľap. O to väčší, že zároveň vyznamenala obete ľudáckeho režimu,“ zakončil Šumichrast. Týždeň po ocenení sa prezidentská kancelária vyjadrila, že prezidentka Zuzana Čaputová si za vyznamenaním trojice z Bielej légie stojí. Upozornila, že ich príbeh nie je verejnosti neznámy a už dostali ocenenie, ktoré udeľuje predseda parlamentu, v ich prípade Boris Kollár. A že na spomienke pri výročí ich smrti sa zúčastňujú najvyšší štátni predstavitelia. „Napriek tomu vnímame a nepodceňujeme, akú intenzívnu polemiku príbeh uvedených troch mladých mužov spôsobil,“ dodala kancelária.

O dva dni to už bolo inak. „V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ reagovala prezidentka.

Ako posudzovali?

Podľa bývalého hovorcu Mareka Trubača, ktorý pracoval pre prezidenta Ivana Gašparoviča dve volebné obdobia, posudzuje návrhy na vyznamenania odborná komisia. Tá potom dáva prezidentke odporúčanie na udelenie aj na stupeň vyznamenania. „Štátne vyznamenanie nakoniec udeľuje hlava štátu, a tak je morálna zodpovednosť na nej,“ vysvetľuje Trubač. Ako dodáva, ak sa pomýlila, vyznamenania sa už nedajú vziať späť. Podľa neho však kritika a pochybnosti bývali aj za iných prezidentov.

Podľa historika Róberta Letza, ktorý pomáhal koncipovať návrh na vyznamenanie, boli Tunega, Púčik a Tesár mladí ľudia, ktorí uvažovali a konali spontánne. „Front prešiel, nastal mier, ale čoskoro sa ukázalo, že v nových pomeroch je najrozhodujúcejšou politickou silou komunistická strana, hoci na Slovensku menšinová, za ktorou stála Moskva. Zosilnel tlak na katolícku cirkev a neriešená ostala aj slovenská otázka,“ píše v životnom príbehu o Tunegovi Letz. Mladíci sa pridali k Štefanovi Chalmovskému z Topoľčian a vytvorili zárodok protikomunistického odboja. „Je dôležité, že v jednom letáku sa jednoznačne postavili za demokraciu a rovnako proti nacizmu i proti komunizmu. Práve preto, že nám svojím konaním dali vzor, práve preto, že sa neprispôsobili, ale rozhodli sa bojovať, môžem písať tieto riadky,“ zdôraznil Letz. Pripravený návrh potom posunula prezidentskej kancelárii Nadácia Antona Tunegu, ktorú vedie bývalý predseda KDH Ján Figeľ.

Kto spája prezidentku a Jána Figeľa? Mohol mať vplyv na vyznamenania? Dočítate sa na ďalšej strane.