Vytiahol na mňa zbraň a prikázal mi, aby som sa vyzliekla. Vyhrážal sa mi, že ma zabije, - hovorí 50-ročná Anna z dediny vzdialenej asi 70 kilometrov od Kyjeva. Útočníka opisuje ako mladého Čečenca. O niekoľko domov ďalej je vykopaný čerstvý hrob. Telo exhumovali. Bola to Tetiana. Útočník, podľa susedov takisto čečenský okupant, ju znásilnil a podrezal na poschodí jej domu. Pivnica domu v Buči: 25 žien vo veku od 14 do 24 rokov tu počas okupácie dlhodobo znásilňovali ruskí vojaci. Toto sa deje v susednej krajine. A hoci Slováci Ukrajinkám, ktorým sa podarilo ujsť, všemožne pomáhajú, nie všetci sú súcitní. V parlamente sú na stole až dva šokujúce návrhy, aby cudzinky u nás nemohli podstúpiť interrupcie ani v prípade znásilnenia.
Priamo na ulici
Informácie o tom, že znásilnenia žien môžu byť zbraňou, ktorú ruskí vojaci používajú, aby zlomili odpor ukrajinských obrancov, sa množia. Z území, ktoré od okupantov oslobodili, prichádzajú správy nielen o jednotlivých prípadoch, ale aj o systematickom sexuálnom násilí na Ukrajinkách. „Dvadsapäť žien vo veku od 14 do 24 rokov bolo systematicky znásilňovaných počas okupácie v pivnici jedného z domov v Buči. Deväť otehotnelo,“ oznámila svetu ombudsmanka pre ľudské práva na Ukrajine Ľudmyla Denisovová. „Ruskí vojaci im povedali, že ich budú znásilňovať dovtedy, kým už nikdy nebudú chcieť mať sex s mužmi, aby neporodili ukrajinské deti.“ Ako dodala, po oslobodení sa začali na linky podpory ozývať ženy, ktoré nahlasujú znásilnenia. „Volala nám 25-ročná žena, že jej len 16-ročnú sestru znásilnili pred jej očami priamo na ulici. Útočníci pri tom vykrikovali, že toto sa stane každej nacistickej prostitútke,“ opísala prípad ombudsmanka. Ukrajinská polícia sa snaží prípady zaznamenať, mnohé z obetí však hľadajú najmä psychologickú podporu.
Muža zabili, ju znásilnili
Ruskí okupanti podľa medializovaných prípadov znásilňujú ženy všetkých vekových kategórií. Anna sexuálny útok síce prežila, no kým ju znásilňoval okupant, jej manžela ďalší smrteľne postrelili. Úbohá žena rozpovedala svoj príbeh pre BBC. Počas celého rozhovoru plakala. Zaútočil na ňu mladý chudý Čečenec. V jej prípade počas „styku“ do miestnosti vošli štyria okupanti a násilníka odviedli. Po tom, čo ju nechali tak, našla svojho manžela s ranami v bruchu. Povedal jej, že keď ju vzal okupant preč, chcel bežať za ňou, no vystrelil na neho. Do nemocnice sa nemali ako dostať a jej muž zomrel o dva dni na následky zranení. Pochovala ho v záhrade za pomoci susedov.
Podrezaná Hačikova pani
Čečenský okupant, možno aj ten istý, je vraj páchateľom znásilnenia a vraždy len o pár domov ďalej. Telo asi 40-ročnej Tetiany vyšetrovatelia exhumovali. Susedia nešťastnú ženu pochovali na dvore jej domu. Bola znásilnená a podrezaná. Podľa videa, ktoré na Twitteri zverejnil zástupca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko, susedia svedčia, že útočníka nakoniec zabili jeho spolubojovníci. Po Tetiane zostal na dvore jej verný psík Reeny. Jeho príbeh ako ukrajinského Hačika obletel celý svet. Odmietol totiž opustiť dvor a stále na ňu čakal.
„Nestihla som nič urobiť, vrazili ku mne do bytu. Nestihla som ani zavolať pomoc. Mlčky ma zvalili na posteľ, mierili na mňa samopalom, strhli zo mňa šaty…“ rozplače sa pred reportérkou Nastojaščeje Vremja ďalšia obeť ruských vojakov, ktorá sa teraz snaží vyrovnať s hroznou traumou.
Zbierky na tabletky po
Podobné príbehy prichádzajú zo všetkých častí Ukrajiny, ktoré boli pod kontrolou Rusov. S prosbou o zbierku na núdzovú antikoncepciu pre znásilnené Ukrajinky, ktorá sa používa do niekoľkých dní po styku, prišiel v susednom Česku záchranár Vít Samek. No kým mnohí ľudia posielali peniaze, aby úbohým ženám pomohli pred otehotnením, jeho snaha sa stala aj terčom pohoršenia. Ako píše český server a2larm, ultrakonzervatívne Hnutí pro život vyrukovalo s tvrdením, že núdzová antikoncepcia nezabráni znásilneniu. A navrhlo posielať na Ukrajinu spreje či elektrické paralyzéry. „Predstava pomoci, ktorá spočíva v nejakej imaginárnej prevencii, akoby úplne zabúdala na to, že na Ukrajine je vojna. Že cieľom Samkovej pomoci nie je vyzbrojiť ženy a nechať na nich sebaobranu, ale ponúknuť znásilneným ženám okamžitú pomoc. Ťažko si predstaviť, že by akákoľvek žena chcela mať po desivom zážitku znásilnenia dieťa s vojakmi okupačnej armády,“ píše český magazín.
Podľa právničky, ktorá sa dlhodobo venuje rodovo podmienenému násiliu, Barbory Burajovej je smutné, že aj dnes sú medzi nami ľudia, ktorí vonkoncom nerozumejú, ako prichádza k znásilneniu a aké sú jeho dôsledky. „Aj v mierových časoch je predstava o aktívnej obrane ženy pred znásilnením iluzórna,“ hovorí Burajová. A dodáva, že sú situácie, ak žena v dôsledku strachu o život ustrnie a nie je vôbec schopná brániť sa. Môže sa však aj vedome rozhodnúť nebrániť sa, pretože vie, že ak sa bude brániť, hrozí jej väčšia ujma alebo smrť. „V prípade ukrajinských žien, s ktorými v čase napadnutia boli aj rodinní príslušníci vrátane detí, a ak aj boli samy, stáli pred mužmi so smrtiacimi zbraňami, považujem slová českého Hnutí pro život prinajlepšom za odtrhnuté od reality v horšom za cynizmus. Mučenie a smrť nehrozili len znásilneným ženám, ale aj ich deťom a príbuzným,“ dodáva Burajová.
