Na rasizmus doplácajú podľa nej integrovaní Rómovia, ktorí potom nevedia zohnať bývanie či ich neobslúžia v reštaurácii. Ona sama sa s rasizmom stretávala už od detstva, keď mama zakázala jej kamarátke sa s ňou hrať. O rasizme aj hrozbe toho, že sa Slovensko vydá cestou ultrakonzervatívneho Poľska sa s IRENOU BIHARIOVOU (39), predsedníčkou Progresívneho Slovenska, rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Dlho ste pôsobili v Ľudia proti rasizmu, dosiahli ste tam niečo, na čo ste hrdá?

V mimovládkach je to často séria mravčích krokov. To bola napríklad demýtizácia Rómov, keď sme v roku 2009 otvorili tému hoaxov dezinformačnej scény, ktoré sa okolo Rómov šírili. V tom čase sa to považovalo za nemennú pravdu. Aj politici podporovali predstavu, že Rómovia sú rozmaznaní dávkami a neoplatí sa im pracovať. A že chudobná rodina, ktorá sa snaží, má menej. Ja som si vtedy rozobrala celú sociálnu legislatívu, aké sú podmienky na získanie sociálnych dávok a dokázali sme, že to tak nie je. Postupne sa to stalo témou a aj ekonomické organizácie potom potvrdili, že dávkový blahobyt je len mýtus. Dnes si už ani politici nedovolia operovať s týmto hoaxom. Za veľmi dôležité pokladám, že v roku 2016 došlo k zmene spôsobu stíhania extrémistických trestných činov. Robila som analýzu rozhodnutí v konaniach o trestných činoch extrémizmu. Definovali sme na základe dát, kde dochádza k chybám a navrhli sme, aby sa táto agenda zverila pod Špecializovaný trestný súd. Ukázalo sa to ako veľmi dobrý krok. Žiaľ už sa to tam začína meniť k horšiemu.

Momentálne sú trestne stíhaní niektorí známi ľudia, napríklad Michal Havran, za hanobenie náboženského presvedčenia. Myslíte si, že postup NAKA, ktorá to rieši, je adekvátny?

Už teraz to v NAKA nefunguje tak, ako keď sa  to nastavovalo. Nie je tam už špecializácia vyšetrovateľov. U Michala Havrana, vzhľadom na jeho osobu, doterajšie pôsobenie, názory a fakt, že ako publicistia píše sarkastické ostré texty,  je sotva možné vyvodiť úmysel spáchať trestný čin, pre ktorý je stíhaný. Myslím si, že toto trestné konanie by malo byť zastavené.

Zo strany majority často zaznieva otázka, prečo sa nestíhajú Rómovia, ktorí okradnú a zbijú nejakého deduška, tiež za nenávistné trestné činy?

Na začiatok treba povedať, že aj Róm môže spáchať nenávistný zločin, keď si vyberie obeť na základe toho, že patrí k nejakej skupine. Trestný čin z nenávisti nie je o tom, akej etnicity je páchateľ a obeť, ale aký je motív. Ak je ideologický a nenávistný, vtedy je to takzvaný hate crime. Ak sa bavíme o častej kriminalite zo strany marginalizovanej komunity, tam tento motív obvykle chýba. Motívom je získať majetkový prospech a v podstate nejde páchateľovi o to, kto je obeť. Aj mne sa stalo, že som bola Rómami okradnutá. Páchateľa si vyberajú nie na základe ideológie, ale toho, či ho dokážu fyzicky premôcť, či predpokladajú, že má plnú peňaženku. To samozrejme neznižuje váhu kriminality. A môže tam byť aj vyššia trestná sadzba, ako pri extrémizme.

V dávnejších rozhovoroch ste priznali, že ste sa s rasizmom stretli už ako malá. Spolužiačkina mama nechcela, aby sa s vami kamarátila. Vy máte syna a dcéru, stretli sa už s rasizmom?

Nestretli sa. Sú ešte maličkí, je to päťročná škôlkárka a sedemročný prvák. A sú po mužovi. Keby ste nás postavili vedľa seba, tak vyzerám ako adoptívna mama. Sú modrookí a plavovlasí. Od malička sa však bavíme o tom, že sú ľudia rôzne pestrí a oni sú poloviční Rómovia a že môže prísť niekto, kto by ich chcel za to uraziť. A keby k tomu došlo, aby necítili ten pocit hanby a viny, aký som cítila ja. Aby vedeli, že tú hanbu má cítiť ten, kto o druhých tak hovorí. Pamätám si to z detstva ako bezmocnosť. Lebo keď sa s vami niekto nekamaráti, lebo máte blbé názory alebo ste výbušná, tak to dokážete zmeniť. Ale ak vás niekto odmietne kvôli farbe pleti, tak je to bolestné. Môj syn je taký politický, v rámci svojho detského sveta rozumie, čo sú fašisti, kto je dobrý a kto zlý.

PODALI SA NA OTCA Syna a dcéru učí, že ľudstvo je pestré a oni sú poloviční Rómovia.
PODALI SA NA OTCA Syna a dcéru učí, že ľudstvo je pestré a oni sú poloviční Rómovia.
Zdroj: Archív

Vy pochádzate z rodiny, ktorá je zaradená medzi bielu majoritu a napriek tomu ste sa stretávali s rasizmom...

Veľa ľudí vám povie, že proti Rómom nič nemajú, že im vadia len tí, čo kradnú, smrdia, v električke si nekúpili lístok a v škole kradnú desiaty. Ale keď sa nám na linku Ľudia proti rasizmu obracali Rómovia a Rómky, na 99 percent išlo o integrovaných ľudí, neboli to problémoví. Rasizmus sa rovnako  dotýka tých, ktorí sa snažia a chcú robiť. Práve teraz rezonuje prípad, kedy odmietli v ubytovni robotníkov Rómov. Toto je pre nich traumatizujúce. Často sa pýtajú, že čo mali urobiť lepšie. Chodili do školy, do práce, platia dane a aj tak ich v reštaurácii neobslúžia.

Ešte sa stretávate s rasizmom?

Teraz je to taká online nenávisť. Predsa len som časti verejnosti známa, takže fyzicky to už nie je časté. No a okrem nenávistných sa objavia aj také komentáre ľudí, čo sa tvária, že nie sú rasisti, no napíšu, že ako si to Progresívne Slovensko „pomohlo“, keď dali do čela Rómku.

A ako vnímate rasistické prejavy politikov? Napríklad na jednej strane chcú zakazovať potraty a akože chrániť život a na druhej sa nerozpakujú nazývať Rómov parazitmi...

To ukazuje to pokrytectvo vo vzťahu k agende, kde deklarujú, že chcú pomoc pre matky a deti. Tak buď chcú, aby sa deti rodili do dobrého prostredia, aby netrpeli biedou, aby sa nemuseli ženy rozhodovať pre interrupciu, alebo to majú len na získanie nejakého typu voličov. To je ale na Slovensku historická záležitosť. Môj starý otec, ktorý bol veľmi veriaci, mi vždy hovoril, že počas Slovenského štátu horlili za Tisovu politiku najviac tí, ktorí doslova sťahovali Krista z kríža. Spomínal, že keď sa dostal z domu do dediny, dostal facky od tých, s ktorými sa pred vojnou stretávali v kostole.

Keď už sme pri náboženstve, poslanec Vašečka chce splnomocnenca pre náboženskú slobodu aj preto, lebo kresťania sú zosmiešňovaní a urážaní. Myslíte, že niečo takéto je v demokratickej spoločnosti v poriadku?

Toto asi vyplýva aj z toho, že pán Vašečka nie celkom rozumie legislatíve a štátu a jeho právnemu prostredia, lebo my tu máme zákon, ktorý nepripúšťa hanobenie rasy, národa a presvedčenia a máme tu antidiskriminačný zákon. Presne takéto pokusy vo mne vyvolávajú obavy z ohrozenia sekulárneho štátu.

Na ministerstve práce vymenili Oľgu Pietruchovú za Annu Vereššovú z Aliancie za rodinu, menia celú politiku rodovej rovnosti. Zároveň sa splnomocenkyňou vlády pre rodinu a sociálnu pomoc stala Petra Krištúfková, bývalá partnerka členov podsvetia a matka dcéry Borisa Kollára. Čo to hovorí o našej krajine? 

Predovšetkým to, že u nás ma ešte vždy prednosť známosť a politická príslušnosť prednosť pred odbornosťou. Vyhadzujeme zo štátnej správy ľudí, ktorí v nej pôsobili ako uznávaní profesionáli, no pri "našich ľuďoch" akceptujeme aj očividný nedostatok odborných kompetencií. Okrem toho, zrovna tieto prípady ilustrujú, ako preniká náboženské presvedčenie do riadenia štátu a ako to dokáže zvrátiť akúkoľvek doterajšiu užitočnú prácu v rezorte. 

Hrozí nám, že sa staneme Poľskom, kde za nepriateľov vyhlasujú vlastných obyvateľov, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu a tvrdia, že Poľsko nie je krajina pre nich?

Ak nebudeme dostatočne citliví k oslabovaniu prvkov sekulárneho štátu, ak nebudeme počuť žiadnu politickú a občiansku protiváhu voči hlasom urazajucim určité skupiny obyvateľstva, potom by som tento scenár nebrala ako nereálny.