Zdalo sa, že po siedmich dňoch intenzívnej „okupácie“ Pažitského parčíka stovkami Rómov zo Slovenska i zahraničia sa hystéria okolo piešťanského liečiteľa skončila. V polovici minulého týždňa sa totiž „svätý muž“ z kúpeľného mesta stratil a obľúbená oddychová zóna na chvíľu opäť patrila domácim a náhodným turistom. Začiatkom minulého víkendu sa však situácia zmenila. Maroš Píša sa v sobotu ráno znovu zjavil a s ním desiatky ľudí túžiacich po vyliečení. Aj po pochybnostiach, ktoré pred kamerou jednej z televízií vyjadril rómsky kráľ Robert Botoš, sa mnohí svojej modly odmietajú vzdať. Miestni sa búria, vedenie mesta i polícia sú bezradní. Proti davu velebiacemu nového mesiáša nemajú ako zakročiť.

Nespokojní obyvatelia

Je neskoré sobotné odpoludnie. Malá pizzeria, jediný podnik v tesnej blízkosti Pažitského parku, sa zvoľna zapĺňa zákazníkmi. Ešte pred pár dňami to tu vyzeralo úplne inak. „Rómovia prichádzali po desiatkach, nahrnuli sa pred pult, prekrikovali sa, mnohí bez opýtania využívali naše WC, brali si stoličky, poháre, niektorí boli verbálne agresívni,“ komentuje nedávnu situáciu čašníčka, ktorá ne­chce prezradiť meno. Majiteľ podniku musel dočasne uzavrieť prevádzku a dať vyčistiť beznádejne upchaté toalety. To však nebol jediný problém. „Boli tu nonstop 24 hodín. Spočiatku spávali v autách, hlasno sa bavili, začalo to byť neúnosné.“ Píšu dovtedy nepoznal. Až podľa fotografií z médií si vybavil, že ho v parku pravidelne vídal, ako na lavičke posedáva s partiou bezdomovcov.

Do rozhovoru sa pridá jedna z tunajších obyvateliek. „V prvé dni sme ich počuli tak do druhej-tretej rána. Keď ich postupne pribúdalo, celé noci sme nemali pokoj. Močili na chodníky, potrebu robili v kríkoch, hádali sa. Keď som o pol druhej ráno volala políciu, zareagovala - čo ona s tým môže robiť. Nakoniec ani neprišla.“ Domáci pripúšťajú, že ku konfliktom neprichádzalo, nekonečný ruch však nezvládali.

„Najprv sa hovorilo, že tu budú dva-tri dni, potom vraj do septembra, ale keď sa k nám dostala informácia, že tu chcú dokonca pútnické miesto, rozhodli sme sa niečo urobiť,“ hovorí opäť majiteľ podniku. Spísali petíciu a žiadali mesto, aby rázne zakročilo.

Pútnické miesto

Slnkom zaliaty park je ešte počas víkendu poloprázdny. Na plastových stoličkách pod vysokými košatými stromami posedávajú dve početnejšie skupinky valašských Rómov. Debatujú, čakajú. Keď sa pri nich pristavíme, rozhovoru sa nebránia. Ak nebudeme fotiť ani nakrúcať. Tvrdia, že liečiteľ sa vrátil, aby opäť pomáhal ľuďom. „Nie! Nielen Rómom, všetkým! Aj bielym. Ale musia veriť,“ odmietajú medializované informácie o jeho jednostrannom zameraní. O zázračných schopnostiach bývalého učiteľa nepochybujú. „Na vlastné oči som videl, ako vyliečil najmenej dvadsať ľudí,“ hovorí jeden z nich. „Každý deň pomohol tak siedmim, možno ôsmim. Podľa toho, aké majú choroby. Boli tu ľudia s detskou obrnou, na vozíkoch, s barlami, slepí...“

Píša sa v parku zjavil ráno a zakrátko sa zase stratil. „Má prísť, nevieme kedy. Ale my sem chodíme, aj keď nepríde. Cítime sa tu dobre, hoci tu niekedy býval židovský cintorín. Pre nás je to už dnes posvätné miesto. Stačí, že cítime jeho mocnú energiu. Prichádzame sa sem aj modliť. Veď sme všetci hlboko veriaci.“Niektorí v pochudnutom, zarastenom mužovi vidia svätca, iní dokonca Ježiša. „Rozhodne je iný.“

Medzi asi desiatkou Rómov sedí i vajda z Budapešti. Keď sa pýtame, či tu vznikne pútnické miesto, rozreční sa po rómsky, Piešťanci prekladajú. Pravidelne vraj komunikuje s rómskymi komunitami naprieč Európou. „Na najbližšom medzinárodnom stretnutí sa chcem zaoberať aj touto otázkou. Chceli by sme, aby sa z tunajšieho parku stalo sväté miesto. Dnes tomu mnohí ľudia neveria, ale ani v Lurdoch neverili. Myslím, že tu to bude rovnaké.“Nárastu pútnikov sa neobáva. „Vieme si urobiť medzi sebou poriadok, aj keby nás bola tisícka. Každá skupina má svojho lídra, ktorý sa o to postará. Veď aj teraz po sebe upratujú. Áno, hovoríme hlasnejšie. To sa nezmení, taká je naša mentalita.“

Boli sme pri tom: Maroš Píša pomáha chodiť žene, ktorá bola, podľa Rómov, sedem rokov na invalidnom vozíku.
Boli sme pri tom: Maroš Píša pomáha chodiť žene, ktorá bola, podľa Rómov, sedem rokov na invalidnom vozíku.
Peter Galan

Zázrak?

Debatu preruší hlasná vrava z druhej strany parku. Všetci sa presúvajú k cestičke, ktorou sa pomaly blíži niekoľko ľudí. Medzi nimi Píša podopiera postaršiu Rómku. Tá pomaly ťažko kráča smerom k nám. Skupinka okolo nás netají nadšenie. Medzi rómčinou zaznievajú slová: „Halelujá! Devlar. Amen!“ (video )

Muž v stredných rokoch nám vysvetľuje situáciu: „Priletela pred dvoma dňami z Kanady. Po porážke sedem rokov nechodila.“ Ukáže na vzdialené miesto, kde v kruhu postáva zhluk ľudí. „Pozrite, tam je vozík, na ktorom ju priviezli.“

Keď sa k nim priblížime a namierime kameru na invalidný vozík, neodpustia si: „Toto ukážte Botošovi!“ Reagujú tak na spochybňovanie liečiteľových zázračných schopností rómskym kráľom Róbertom Botošom. Na jeho adresu zaznie viacero štipľavých, nepublikovateľných poznámok. „On nikdy nebol naším kráľom!“ zhodnú sa. „Náš kráľ je Jendo v Bratislave. Botoš je figúrka. Dal si korunu, zobral dotácie na pomoc Rómom, ale urobil len zopár chatrčí. A za to, čo povedal v televízii, nech ho Panenka Mária ochraňuje, aby sem prišiel. Nech zostane tam, kde je, v Košiciach!“

Údajná Kanaďanka s liečiteľom sa nám stratia z dohľadu. Porozprávať sa nedá ani s ňou, ani s Marošom. Nepustia nás k nim. Bez dôkazov, lekárskych správ ani na základe videozáznamu, ktorý sme zhotovili, nemôžeme hovoriť o vyliečení. Rómovia však neochvejne veria, že sa práve stal zázrak.

Čakanie: Liečiteľ si svojich „pacientov“ vyberal. Denne vraj zvládol siedmich, ôsmich. Ostatní museli čakať.
Čakanie: Liečiteľ si svojich „pacientov“ vyberal. Denne vraj zvládol siedmich, ôsmich. Ostatní museli čakať.
MATEJ KALINA