Dvadsať vážnych pochybení. Toľko ich vyčítajú členovia Súdnej rady predsedovi Jánovi Mazákovi. O uznesení, ktoré skonštatuje, že neplní svoje povinnosti, by mala rada rokovať hneď teraz v septembri.
Štyria uznávaní sudcovia spísali pochybenia Jána Mazáka, podľa nich tak predseda súdnej rady „nespĺňa požiadavku zvyšovania dôvery verejnosti v justíciu, ale práve naopak“.
Už viackrát sa otvorila otázka, či je Mazák správnym človekom, ktorý má viesť radu, ktorej jednou z úloh je verejná kontrola súdnictva. Za predsedu súdnej rady bol zvolený 29. júla pred troma rokmi. Tvrdil, že pre kandidatúru sa rozhodol preto, aby „prinavrátil dôveryhodnosť súdnictvu“.
Okrem iného deklaroval, že rada je „kolektívny ústavný orgán, kde každý člen a členka konajú podľa svojho svedomia, avšak s vysokou zodpovednosťou“.
Ale práve podkopávanie dôvery v súdnictvo, či nekomunikovanie s členmi rady mu vyčítajú samotní sudcovia. Na stránke www.pravnelisty.sk zverejnili návrh uznesenia, v ktorom v dvadsiatich bodoch zdôvodňujú, aké vážne prešľapy terajší predseda urobil.
S výberom sudcov na nový Najvyšší správny súd SR urobil niekoľko prešľapov. Napríklad koncom januára roku 2021 vyhlásil výberové konania na obsadenie vtedy 29 voľných miest na Najvyššom správnom súde SR. O päť dní musel vyhlásiť zmenu výberového konania, pretože v tom prvom spravil chyby. Napríklad od kandidátov pôvodne žiadal, aby mali najmenej 40 rokov, hoci podľa zákona je hranicou vek 30 rokov. Chybu spravil aj pri dĺžke praxe – on chcel 15 rokov, zákon žiada 10 rokov.
Neskôr bez vedomia členov súdnej rady prisľúbil vtedajšej ministerke spravodlivosti, že do týždňa rada dokáže preveriť kandidátov na sudcov Najvyššieho správneho súdu SR. Dôvodom bol rýchlo sa blížiaci termín spustenia súdnej reformy, tzv. súdnej mapy.
Medzinárodná hanba
Medzinárodnú hanbu spôsobil, keď osočil člena Poradnej rady európskych sudcov Františka Moznera v súvislosti s pripravovanou súdnou reformou. Navyše, svoje stanovisko vydával za názor celej súdnej rady. Mazák sa nakoniec sudcovi verejne ospravedlnil na stránkach súdnej rady. V uznesení mu však kolegovia pripomínajú, že kolegu „hrubo kriminalizoval bez akýchkoľvek dôkazov“.
Sudcovia mu už viackrát vyčítali, že neprimerane útočí na celý sudcovský stav. Na otvorený list z januára 2021 Mazák pre médiá reagoval slovami: „Neveľmi potrebujem dôveru tých, ktorí sa po ťažkom tragickom roku 2020 pre justíciu otriasli a namiesto pokory, hľadania ciest nápravy, očisty od nehodných kolegov, útočia hlava-nehlava na každého, kto nepodporuje ich názory“.
Kto bol hviezdnym klientom Jána Mazáka?Neskôr zasa vyhlásil, že od roku 2020 „prúdia do justície desiatky a desiatky schopných sudcov“ a do súdnej rady by nemali „vstupovať ľudia, ktorí majú záťaž z minulosti“. Reagoval tak na policajné akcie, ktoré sa týkali niektorých sudcov v spojitosti so stíhaním Mariana Kočnera. Mazák tak hodil spolu s ním do jedného vreca celú generáciu sudcov. „Sudcov, ktorí vstúpili do justície pred viac ako dvoma rokmi postavil v očiach verejnosti do veľmi negatívneho svetla,“ konštatuje sa v uznesení. Podľa Mazáka totiž „mali mať v rámci kolektívnej viny účasť na vytváraní kriminálneho prostredia“.
Pikantériou je, že Ján Mazák je jediný člen súdnej rady, ktorý bol do roku 1989 členom Komunistickej strany. „Je potom namieste sa pýtať, akú záťaž minulosti si nesie on sám,“ dodávajú jeho kolegovia.
Mazák svoj charakter predviedol, aj keď sám seba nominoval do skupiny Pre obnovu dôvery v právny štát. Skupinu na jeseň 2021 zriadil vtedajší premiér Eduard Heger (vtedy OĽaNO). Skupina sa niekoľkokrát aj zišla, ale výsledok nedosiahla žiaden a potichu zanikla. Mazák sa však zúčastnil jej rokovania ešte skôr, ako ho tým vôbec súdna rada poverila.
V uznesení mu ďalej kolegovia pripomínajú aj slabé vedenie rady. Dostávajú neskoro niektoré podnety či vyžiadané informácie. Keďže niektoré materiály dostali na stôl v deň rokovania rady, považujú to „za bránenie vo výkone mandátu“.
Členovia súdnej rady konštatujú, že predseda Mazák ich neinformuje o vyjadreniach a krokoch v štruktúrach Európskej siete súdnych rád, ktoré však robí aj v ich mene. Pripomínajú mu, že by sa s nimi mal radiť nielen formálne, ale aj neformálne, hoci i mimo zasadnutí rady. Okrem toho Mazák ako predseda zadržiava informácie, bez ktorých nemôžu korektne rozhodovať. Najmä však – a to sa v uznesení konštatuje viac ráz, znevažuje justíciu, hoci sa zaviazal, že dôveru verejnosti zvýši.
Návrh uznesenia podpísali Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren a Dana Jelinková Dudzíková.
Ján Mazák viedol rokoch 2000 až 2006 Ústavný súd SR, bol aj členom Benátskej komisie, teda Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva. Pôsobil aj ako generálny advokát na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu. Koncom mája 2014 začal robiť poradcu prezidenta Andreja Kisku.