Tip na článok
Žilinská synagóga: Stavba postavená podľa návrhu Petra Behrensa slúžila na náboženské účely len desať rokov.

Kúpte si nesmrteľnosť: Z múrov žilinskej synagógy môže znieť naveky vaše meno

Ak do konca roka podporíte rekonštrukciu synagógy v Žiline, vaše meno bude znieť z jej múrov vo večnej skladbe.

Galéria k článku (10 fotografií )
Robert Blaško: Priznáva, že náročná rekonštrukcia takmer položila občianske združenie na lopatky.
Pôvodný interiér: Zachoval sa na jedinej fotografii.
Marek Adamov: Riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique sa chce s každým darcom stretnúť osobne.

Po šiestich rokoch nadšenia, driny, pochybností a nekonečného optimizmu chýba aktivistom posledných stotisíc eur a rekonštrukcia žilinskej synagógy je takmer hotová. Tento príbeh sa začal v roku 2011. Kino odišlo z budovy synagógy do multiplexu a židovská obec zrazu nevedela, čo s ňou. Ponúkla ju cez článok v novinách. Prenájom za symbolické euro na tridsať rokov. Nech sa prihlási niekto, kto jej vie dať zmysluplné využitie.

Bolo jasné, že rekonštrukcia bude tvrdý oriešok. Nadšenci z občianskeho združenia Truc sphérique Marek Adamov, Fedor Blaščák a architekt Martin Jančok sa do toho napriek tomu pustili. Vedeli, že takú významnú kultúrnu pamiatku nemôžu nechať len tak. Bez nich by bol dnes v synagóge zrejme čínsky obchod alebo kolkáreň.

Pôvodný interiér: Zachoval sa na jedinej fotografii.
Pôvodný interiér: Zachoval sa na jedinej fotografii.
JANA ČAVOJSKÁ

Pôvodný interiér: Zachoval sa na jedinej fotografii. Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Na prstoch pár rúk

Truc sphérique je dobre známe vďaka kultúrnemu priestoru Stanica Žilina-Záriečie. Opravovať synagógu, kultúrnu pamiatku poznačenú nánosmi necitlivých prestavieb, je však iná káva. „Na začiatku sme nikomu nehovorili, že sme sa do rekonštrukcie pustili. Mali sme obavy, či to zvládneme,“ vysvetľuje riaditeľ občianskeho združenia Marek Adamov a zapína svetlá vnútri synagógy. Vyštudoval odbor spojený s kultúrou, celý život kultúru robí, no budova ho tak fascinuje, že na seba dobrovoľne prevzal aj úlohu stavbyvedúceho.

„Synagóga je veľmi svojská stavba. Pre väčšinu ľudí asi nie je viditeľne krásna,“ myslí si. Sám je prekvapený, čo všetko v nej v priebehu prác objavili. Akoby sa z fádnej húsenice vyliahol pestrý motýľ. Interiér, ktorý úplne zadusil pôvodnú architektúru aj dispozíciu - a dokonca denné svetlo, ktoré predtým dovnútra prúdilo početnými oknami -, do synagógy necitlivo vložili, keď mala slúžiť ako koncertná sála, aula vysokej školy a kino.

Rekonštrukcia: Trvala roky, veľa pomohli dobrovoľníci.
Rekonštrukcia: Trvala roky, veľa pomohli dobrovoľníci.
TRUC SPHÉRIQUE

Rekonštrukcia: Trvala roky, veľa pomohli dobrovoľníci. Foto: TRUC SPHÉRIQUE

Postupne sa ukázalo, že ide o jednu z najvýznamnejších modernistických stavieb na Slovensku. Projektoval ju Peter Behrens, nemecký architekt považovaný za prvého industriálneho architekta na svete. Hral sa s líniami spôsobom, ktorý by sme dnes nazvali grafický dizajn, aj Dávidova hviezda na kupole synagógy, kde jednoduché línie vytvárajú až osem hviezd, je toho dôkazom.

Žiline pomohli

Vnútorná dispozícia synagógy bola tiež netradičná. V iných synagógach je svätostánok s tórou v strede a tam sa aj číta. Tu bol vpredu pred lavicami ako oltár v katolíckom kostole. Ba plánovali aj organ. A malá modlitebňa nebola otočená na východ, ako je pravidlom, ale na juh. Pretože tam rástla krásna lipa. Behrens ju nevyťal. Naprojektoval miestnosť tak, aby ju obchádzala.

Bolo to v 20. rokoch minulého storočia. Sedemnásť percent obyvateľov Žiliny boli Židia. O rozvoj mesta sa veľmi zaslúžili. Podporovali nemocnicu, školstvo, kultúru, šport, prispievali k ekonomike. Keď potrebovali novú synagógu pre 750 ľudí, vybrali si veľmi moderný Behrensov návrh. Stavbu dokončili v roku 1931. Používali ju iba desať rokov. Potom prišiel holokaust. Z 3 600 Židov sa domov vrátilo asi sedemsto, ani tí neboli v Žiline vítaní. Väčšina neskôr emigrovala do USA alebo do Izraela. Dnes zrátate židovskú komunitu na prstoch pár rúk.

Stavbári a kultúra

Vojna pochovala architektonické plány, výkresy aj fotografie. Z interiéru sa zachovala iba jedna čiernobiela fotka. Ako podľa nej upraviť synagógu do pôvodného stavu? „Pracovali sme ako reštaurátori, škrabali sme a oklepkávali, až sme sa dostali na pôvodnú vrstvu,“ usmieva sa Adamov. Predtým prebehli masívne búracie práce. Vnútri úradovali bagre. Vyniesli odtiaľ viac ako tisíc ton odpadu. Pravá tvár synagógy pomaly vychádzala na svetlo. Dobrovoľníci objavili okná. Po mnohých desaťročiach zasvietilo dovnútra slnko. Už počas búrania a rekonštrukcie slúžila synagóga svojmu kultúrnemu účelu. Prvý koncert v nej odohrali ešte v roku 2012.

Marek Adamov: Riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique sa chce s každým darcom stretnúť osobne.
Marek Adamov: Riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique sa chce s každým darcom stretnúť osobne.
JANA ČAVOJSKÁ

Marek Adamov: Riaditeľ občianskeho združenia Truc sphérique sa chce s každým darcom stretnúť osobne. Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Doteraz ju navštívilo asi tridsaťtisíc ľudí. Je to možné aj mimo kultúrnych akcií. Každý deň sa niekto zastaví, že si chce prezrieť interiér. Robotníci majú nachystané helmy pre návštevníkov, povedia im, čo vedia. Synagóga žije aktívnym životom. Obrovským prekvapením bolo odhalenie prieduchov v stenách. Hrubé múry sú v skutočnosti duté. Na odľahčenie stavby, vykurovanie a odvetrávanie. Dutiny preskúmal robot aj jaskyniari.

Tri prístupy

Po troch rokoch, keď už bolo vlastne všetko odhalené a vyskúmané, našli sa v škatuli v archíve Múzea umenia v Olomouci pôvodné výkresy. Keby ich reštaurátori mali od začiatku, ušetrili by si kusisko práce. No ani s nimi nemožno zrekonštruovať synagógu do pôvodnej podoby. Neobsahujú totiž každý detail. „Preto vidno v celej rekonštrukcii tri prístupy,“ vysvetľuje Marek Adamov skladačku.

„Veci, o ktorých vieme, ako vyzerali, napríklad stĺpy, okná, časti podlahy sme očistili a zreštaurovali do pôvodnej podoby. Veci, o ktorých vieme, ako vyzerali, ale boli také zničené, že sme ich museli urobiť nanovo, napríklad vonkajšiu fasádu a pásy na omietke, aspoň vyzerajú tak ako kedysi. A potom sú časti synagógy, o ktorých netušíme, ako vyzerali. Napríklad podlaha. Tie dorábame z moderných materiálov. Nechceme si vymýšľať ani dizajnovať históriu. Na podlahu sme vyliali neutrálny betón. Neupozorňuje na seba a nechá vyniknúť iným, pôvodným častiam interiéru. Ak raz objavíme fotodokumentáciu, jednoducho ho vymeníme.“ Spodná časť vnútorných múrov je vymaľovaná nabielo vzhľadom na výstavný priestor, ktorý tu bude. Autentická podoba synagógy je zachovaná vo vyšších častiach.

Nie šnúrke od gatí

Samozrejme, chalani z Truc sphérique nepostupovali na vlastnú päsť. Také závažné zásahy do stavby obrovskej kultúrnej hodnoty by si nikdy nevzali na zodpovednosť. S pamiatkovým úradom komunikovali minimálne raz do týždňa. Na spoluprácu prizvali odborníkov na modernú architektúru zo Slovenska a z Česka a vytvorili radu pre obnovu. Ešte väčším problémom než ako bolo - za čo. „Synagóga nás totálne položila na lopatky, skoro sme skrachovali, strašne sme sa zadlžili,“ úprimne priznáva Robert Blaško.

Robert Blaško: Priznáva, že náročná rekonštrukcia takmer položila občianske združenie na lopatky.
Robert Blaško: Priznáva, že náročná rekonštrukcia takmer položila občianske združenie na lopatky.
JANA ČAVOJSKÁ

Robert Blaško: Priznáva, že náročná rekonštrukcia takmer položila občianske združenie na lopatky. Reprofoto: JANA ČAVOJSKÁ

Maratón zháňania peňazí však priniesol ovocie. Vyhlásili verejnú zbierku. Ako však dostať informáciu medzi ľudí? Boli v nevýhode. Tu nikto nezomiera, netrpí hladom, nespadol mu dom pri zemetrasení, netreba zachraňovať les. Ide o kultúrnu pamiatku. A na Slovensku sú oveľa pálčivejšie problémy, na ktoré treba prispieť. „V reklamnej agentúre nám zadarmo vymysleli kampaň,“ hovorí Adamov.

„Nepoužili slová pomôžte, podporte, prispejte. Lebo záchrana synagógy zrejme nikoho nedojme. Poradili nám použiť to najkomerčnejšie slovo, kúpte si. A fungovalo to.“ Tak vznikla kampaň Kúpte si nesmrteľnosť. Pretože umenie je večné. Meno každého, kto do verejnej zbierky prispeje, sa malo stať súčasťou umeleckého diela. Prichádzali maily: Máte, prosím, ešte nesmrteľnosť na predaj? Alebo dve sumy z jedného účtu a vysvetľovací popis: Jedna nesmrteľnosť je pre mňa, druhá pre manželku.

„Cena nesmrteľnosti nebola stanovená. Každý si kupuje, za koľko chce a môže. Niekto ju dostal za desať eur a niekto za päťdesiattisíc,“ vraví Marek Adamov. Doteraz prispelo asi 2 200 ľudí a máte ešte pár dní. Zbierka ako Výpredaj nesmrteľnosti trvá do konca roka a aktivisti dúfajú, že sa im podarí vyzbierať posledných stotisíc eur potrebných na dokončenie prác. Ďalšie nevyhnutné financie získal Truc sphérique z grantov, zo sponzorských darov od firiem, ale aj formou stavebného materiálu či práce zadarmo. Viaczdrojové financovanie chcel od začiatku. Ako expresívne hovorí ďalší člen najužšieho tímu novej synagógy Fedor Blaščák, nechceli visieť na šnúrke od gatí niekoho významného. Bolo pre nich kľúčové udržať si nezávislosť.

Spievajúce múry

V centre Žiliny vznikne priestor na súčasné vizuálne umenie, výstavy, koncerty, kultúrne podujatia, ktorý bude žiť od rána do večera aj workshopmi či vzdelávacími programami zameranými na zabudnutú židovskú históriu. Ľudia z Truc sphérique však budú musieť vyriešiť ešte ďalší problém - s akustikou. „Tento priestor je veľmi vhodný na spev, ale pre rockovú kapelu vôbec nie,“ vysvetľuje Robert Blaško. Kamaráti z londýnskeho kultúrneho centra im poradili skvelého akustika s citom pre architektúru, Holgera de Buhra z Berlína.

Peter Behrens: Uznávaného nemeckého architekta pozvala do Žiliny židovská komunita.
Peter Behrens: Uznávaného nemeckého architekta pozvala do Žiliny židovská komunita.
JANA ČAVOJSKÁ

Peter Behrens: Uznávaného nemeckého architekta pozvala do Žiliny židovská komunita. Reprofoto: JANA ČAVOJSKÁ

„Poslali sme mu mail a okamžite sa ozval. Že je veľký fanúšik architekta Petra Behrensa a ako Nemec cíti, že Židom niečo dlhuje, tak príde a pomôže nám zadarmo.“ Takto nezištne prispeli stovky ľudí. Nová synagóga je teda aj ich dielom. „Projekt začal so strachom z pocitu zodpovednosti. Jeho najväčším výsledkom je komunita ľudí, ktorá vznikla,“ pokračuje Marek Adamov. „Máme pocit, že všetko je v rukách tých ľudí. Akoby nás oni riadili a smerovali a my nad tým ani nemusíme rozmýšľať. Len robíme, čo treba.“

Asi tri roky uvažovali, ako im zaistiť nesmrteľnosť. Do akého umeleckého diela pretaviť stovky, tisícky mien. Prvotný nápad, sochu, zamietli. A vtedy prišiel skladateľ Marek Piaček s myšlienkou skladby, ktorá by bez prestávky znela z múrov synagógy. Do ich dutín umiestnia reproduktory. Kto priloží ucho k múru, začuje stavbu spievať. Marek Piaček už skomponoval dielo a zbormajster Jozef Chabroň s hudobným telesom Octet Singers ho naspieva. Namiesto slov budú mená darcov, jedno za druhým. Dvetisícdvesto mien zatiaľ znie hodinu a štvrť. Toto dielo otvorí nový život synagógy na koncerte a vyjde aj na platni a na cédečkách. Každý, kto prispel, si ich môže prísť zobrať. Tím okolo novej synagógy chce darcov stretnúť a túto nesmrteľnosť v hudbe na platni im odovzdať osobne.

VIDEO Plus 7 Dní