Tip na článok
Obyčajní ľudia: Keď sa Ukrajinci vracajú z práce na Slovensku, vezú si aj potraviny, ktoré máme podľa nich lepšie ako u nich.

Lacní pracanti: Chudoba Ukrajiny vyháňa ľudí za prácou do bohatej Európy

Montéri, elektrikári, murári, kaderníčky či len obyčajné upratovačky, alebo robotníci do pásovej výroby. Všetko sú to profesie, o ktoré je mimoriadny záujem v každej krajine Európskej únie (EÚ). Je prirodzené, že ľudia hľadajú prácu, v ktorej by mohli čo najlepšie zarobiť. Nie­ktorí legálne, iní načierno.

Galéria k článku (5 fotografií )
Bilbordy: Ponúkajú prácu v schengenskom priestore.
Čakajú: Ľudia na Zakarpatí stoja v radoch pred miestom, kde sa vybavujú víza. Zhovorčiví práve nie sú.
Neoplatí sa: Bilbord v Užhorode sľubuje plat asi 300 eur, obedy zdarma aj odvoz autobusmi do práce. Podľa domácich je to taká tvrdá práca, že ľudia za pásom odpadávajú ako muchy. Radšej idú do zahraničia.

Pre Ukrajincov či Moldavcov je práca lukratívna už vtedy, keď zarobia aspoň 500 eur. A je im jedno, či legálne, alebo načierno. Minuloročné dobročinné gesto EÚ, keď uvoľnila vízový styk pre Ukrajincov, naši východní susedia veľmi uvítali. Pre nich to nebol priestor na to, aby chodili po návštevách svojho príbuzenstva na Slovensku, ale legálna možnosť dostať sa na Západ a zarobiť peniaze na život na Ukrajine.

S maďarským pasom

„Je to jednoduché. Vaši a Česi môžu legálne robiť v Nemecku, Holandsku, v podstate hocikde v rámci Európskej únie. My na to stále potrebujeme kopu papierov. Áno, je to lepšie, ako to bolo pred rokom, keď sme museli pomaly žobrať aj o turistické víza, len aby sme sa dostali na Západ. Nám na Zakarpatsku veľmi pomohlo Maďarsko so svojím dvojakým občianstvom. Ten, kto aspoň hmlisto preukázal, že má v žilách po predkoch aj maďarskú krv, dostal pre Ukrajinca vytúžený maďarský pas,“ rozrozprával sa asi tridsaťročný Michal z Užhorodu. Aj táto forma vstupeniek do Európy mala značné obmedzenia, no oproti zvyš­ku Ukrajiny bola výhodná najmä v odbúraní nekonečne dlhých radov pred ambasádami pri žiadostiach o turistické víza.

Zlom pre Ukrajincov nastal v júni minulého roku, keď Porošenko symbolicky prešiel vo Vyšnom Nemec­kom do Európy cez dvere vo forme ukrajinského pasu. Jeho rodáci mohli od tohto termínu cestovať do EÚ ako turisti. Lenže pracovné víza nedo­stali automaticky. „Ono je to tak. Vy chodíte za prácou do Nemecka a my k vám a do Česka, ale i do Poľska. Všade, kde chýba pracovná sila. My sme aj v porovnaní s vami žobráci. Minimálna mzda u nás je približne 100 eur, priemerná 300 eur. Takže ten, kto príde a ponúkne zárobok 500 alebo, nedajbože, 1 000 eur, je pre nás kráľ, za ktorým treba ísť,“ vysvetľuje ďalej Michal.

Realita je vraj taká, že na Zakarpatsku už ostali len colníci, pasováci, dôchodcovia, alkoholici a tí, ktorí sa živia pašeráctvom a prevádzaním. „Ostatní robia na Západe. Tí ostrieľanejší načierno, pekne vezmú peniaze na ruku, bez platenia daní a odvodov, zvyšní na pracovné víza,“ vysvetľuje ďalej Michal. Čierna práca je v kurze aj preto, že mnohí majú dvojaké občianstvo a vybavenie legálnych pracovných víz je stále zdĺhavé.

„Množia sa prípady, keď našich nachytajú, že robia nelegálne. V Nemecku napríklad chalan s dvojakým občianstvom a maďarským pasom mal legálnu živnosť. No dal sa prehovoriť ďalším príbuzným, nech ho tam vezme a zamestná, samo­zrejme, načierno. Ani nie po týždni na stavbu prišla cudzinecká polícia a čierneho pracanta vyhostila. Aj zamestnávateľ mal veľké problémy. Súd mu naparil 30-tisíc eur pokuty za to, že zamestnával ľudí načierno. Na zaplatenie pokuty nemá, musel sa vrátiť na Ukrajinu a dúfa, že mu sem neprídu zhabať celý majetok. Odpísal si skvelú prácu, ktorú mal,“ vysvetľuje prípad zo zakarpatskej oblasti zhovorčivý Michal. A tak Ukrajinci chodia na zárobky na Slovensko, do Česka či Poľska. Práve tam ich vraj robí vyše 1,4 milióna.

Lákavé

Berie nás na prechádzku Užhorodom a ukazuje bilbordy českých, poľských aj slovenských firiem, ktoré lákajú na prácu v Európe. „Je to tvrdá práca, poväčšine za pásom a na zmeny, ale peniaze sú peniaze. Robia na turnusy. Tri týždne v robote, týždeň doma na Ukrajine. Ale pozor, títo robia na legálne pracovné víza. A tie vybavovali poriadne dlho,“ vysvetľuje Michal. Často si vraj vybavia pracovné víza do Poľska, no keď­že tam je práca mimoriadne tvrdá a málo platená, s týmito vízami skúšajú šťastie v iných krajinách.

Ak majú šťastie, zamestnajú ich načierno. Bez prihlásenia, bez odvodov poistného a dane. „Peniaze idú rovno na ruku. Často sa platí po týždňových turnusoch. Tu je riskantné, že robota bude len na týždeň, a nie na mesiac či dva,“ dozvedáme sa od mladíka, ktorého sme stretli pred budovou v Užhorode, kde si Ukrajinci vybavujú víza do Poľska či Česka.

Nemí

Cestu na miesto, kde si Ukrajinci vybavujú víza do niekoľkých krajín EÚ, lemujú ponuky práce v zahraničí. Oproti tým v Užhorode sú vskutku lákavé. „Pozri, tu je plagát z Yazaki v Užhorode, sľubujú plat 8 700 až 10-tisíc hrivien, to je asi 300 eur, obedy zdarma aj odvoz autobusmi do práce. Aj bonus - možnosť robiť nadčasy, a tým aj viac zarobiť. Ale nepíšu, že je to taká tvrdá práca, že ľudia za pásom odpadávajú ako muchy. Ani to, že nik z Užhorodu tam nechce pracovať a chodia tam len ľudia z dedín v širšom okolí,“ opisuje situáciu Michal.

Pred budovou s výrazným nápisom oznamujúcim miesto vybavenia víz sa tisne asi tridsiatka uchádzačov o pracovné víza. Zvyšní Ukrajinci postávajú po okolí. „Nie, ja nejdem po víza. Ja tu len tak stojím, doma niet čo robiť, tak tu len stojím,“ tvrdí jeden z trojice približne päťdesiatnikov, ktorí evidentne čakali na poradové miesto pri podávaní svojich žiadostí. Zhovorčiví neboli ani ostatní. V rade stoja nielen mladé dievčatá, ale aj štyridsaťročné ženy. Položené otázky jednoducho ignorujú a stavajú sa chrbtom. „Nerozumiem,“ tvrdí chlap stojaci obďaleč a naznačuje, že tu nik nebude hovoriť. Pošušká, že on si ide vybaviť pracovné víza „na Čechy“. Čo chce robiť a kde už má v Česku dohodnutú prácu, konkretizovať odmieta.

Ďalším miestom, kde zaručene stretnete Ukrajincov mieriacich za prácou do Európy, je samotný hraničný priechod. „Vo štvrtok chodia opatrovateľky a murári do Talianska, v pondelok chodia na prácu do Česka,“ prezrádza taxikár stojaci na parkovisku neďaleko hraničného priechodu v Užhorode. Tentoraz stojí dole kopcom na slovenskú stranu maximálne dvadsať dodávok s robotníkmi. Vraj je slabý termín. „Niekedy sa kolóna kľukatí asi kilometer od priechodu,“ vysvetľuje taxikár. V dodávkach sú buď šiesti, alebo dvaja chlapi. Podľa toho, či robotníkov vezú, alebo ich idú iba vyzdvihnúť.

Neočakávajte však dokonale vymódených mužov. Sú to nenápadní chlapi s hrubými mozoľnatými rukami. Debatujú medzi sebou a na reči o svojich životných osudoch sú skúpi. Aj tu sú cestujúci za prácou mlčanliví. Neprezradia ani to, kam majú namierené. Len to, že na Slovensko rozhodne nie a že keď tam zarobia, v dodávkach vzadu si vezú aj nákupy „tých lepších“ potravín zo Západu. „Napríklad elektroniku máte lacnejšiu než my. Ale cigarety drahšie,“ smeje sa pasažier zo zelenej dodávky smerujúcej do Vyšného Nemeckého. Všetci svorne tvrdia, že oni majú papiere v poriadku a o žiadnej čiernej práci ani len netušia.

Realita

Policajné štatistiky hovoria jasne, počet žiadateľov o udelenie prechodného pobytu s cieľom zamestnať sa aj prípadov zamestnávania príslušníkov z tretích krajín za posledné obdobie narastá geometrickým radom. Prednedávnom napríklad odhalili nelegálne zamestnávanie skupiny z Moldavska a Ukrajiny. Paradoxne, pracovali na stavbe priamo v centre Košíc, pár desiatok metrov od krajského súdu a krajského riaditeľstva Policajného zboru. A nie je to ojedinelé.

„V prípade nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín dňa 15. 2. 2018 vyšetrovateľ národnej jednotky Úradu hraničnej a cudzineckej polície začal trestné stíhanie vo veci prevádzačstva spáchaného formou nelegálneho zamestnávania. Doposiaľ trestne zodpovedná osoba v priebehu roka 2018 v Košiciach umožnila nedovolene sa zamestnať 39 občanom Moldavska tým spôsobom, že im zabezpečila prácu ako stavebným robotníkom bez pracovného povolenia na stavbe v Košiciach, pričom uvedenú stavbu realizovala spoločnosť so sídlom v Starej Ľubovni,“ skonštatovala pre PLUS 7 DNÍ Denisa Baloghová, hovorkyňa Prezídia PZ.

VIDEO Plus 7 Dní