Jana Čavojská

Pamätá si ich každý Bratislavčan aj občasný návštevník hlavného mesta. Dlhé roky križovali na krídlach Dunaj, vozili cestujúcich hlavne do Viedne, ale aj do ďalších destinácií. Boli unikátne vďaka svojmu futuristickému vzhľadu, ale hlavne vďaka špecifickej konštrukcii: lodné teleso malo krídla, pomocou ktorých po dosiahnutí určitej rýchlosti doslova letelo nad hladinou rieky. Tri rýchlolode typu Meteor však ich majiteľ, súkromná lodná dopravná spoločnosť, využíval čoraz menej. Nástup pandémie koronavírusu a s ním spojené obmedzenia ich vytiahli z vody na breh úplne. Odpočívali na suchu v bratislavskom Zimnom prístave. Ich opätovné uvedenie do prevádzky by sa majiteľovi neoplatilo. Rozhodlo sa teda o ich zošrotovaní. Dve staršie lode Myjavu a Modru to čaká 10. mája. Podarí sa zachrániť aspoň tretiu, Bratislavu?

Okrídlené plavidlá nie sú vynálezom minulého storočia. Prvýkrát ich testovali ešte v&nbsp;roku 1897 vo Francúzsku na rieke Seine. Vtedajšie parné stroje však nedokázali vyrobiť toľko energie, aby loď dosiahla potrebnú rýchlosť a&nbsp;zdvihla sa na krídla. Konštruktérov z&nbsp;rôznych krajín to však neodradilo. Okrídlená loď napokon prvýkrát prepravila cestujúcich vo Švajčiarsku v&nbsp;50. rokoch minulého storočia. Onedlho skonštruovali prvú „lietajúcu“ loď aj pre námornú dopravu. Na svojej prvej plavbe cez Messinský prieliv prepravila sedemdesiatdva cestujúcich a&nbsp;dokázala vyvinúť rýchlosť šesťdesiatdva kilometrov za hodinu.

Od 60. rokov vyrábala v&nbsp;USA okrídlené lode aj spoločnosť Boe­in­g. Nečudo, technológiou majú s&nbsp;lietadlami spoločného možno toľko isto ako s&nbsp;loďami. No bratislavské Meteory majú svoj pôvod úplne inde. Sú dielom ruských konštruktérov. Navrhol ich inžinier Zelenodolských závodov Maxima Gorkého Rostislav Evgenievič Aleksejev ešte v&nbsp;40. rokoch. V&nbsp;roku 1959 absolvovala rýchloloď typu Meteor svoju prvú plavbu do Feodosie. Lode s&nbsp;krídlami sa osvedčili. Na sovietskych riekach a&nbsp;jazerách ich premávalo približne tisíc. Zelenodolské lodenice vyrobili okolo štyristo lodí typu Meteor.

Predchodcami Meteorov v&nbsp;ruských lodeniciach boli Rakety. Aj tie sa dostali do Československa. Raketa I. slúžila v&nbsp;rokoch 1964 až 1983. Jej torzo sa povaľuje niekde v&nbsp;Jarovskom ramene. Raketa II. sa z&nbsp;Dunaja po roku 1984 dostala do Trenčína. Chvíľu slúžila v&nbsp;kempe vodáckeho klubu ako botel, v&nbsp;roku 1994 ju odkúpili do Piešťan a&nbsp;po rekonštrukcii využívali pod menom Traján na plavbu po Váhu a&nbsp;Sĺňave. Nakoniec ju predali do Česka. Raketa III. slúžila na Dunaji do roku 1986. Potom putovala do Serede a&nbsp;stala sa z&nbsp;nej reštaurácia Riviéra na Váhu.

Meteorov v&nbsp;Bratislave premávalo päť. Košice predali v&nbsp;roku 2000 do Nemecka. Trnavu do Talianska - a&nbsp;tam, neďaleko Bari, sa aj potopila. Po Meteoroch prišli konštrukčne vyspelejšie Voschody. Meteory však dodnes využívajú napríklad aj v&nbsp;susednom Maďarsku.

Meteory leteli po hladine Dunaja rýchlosťou takmer sedemdesiat kilometrov za hodinu. Ich ľahké telo, vyrobené zo zliatiny hliníka a&nbsp;titánu, dokázali krídla v&nbsp;takejto rýchlosti udržať nad vodou aj so 120 ľuďmi na palube. Plavbu Meteora zabezpečovala štvorčlenná posádka. Lodný trup je nitovaný. Dokáže si tak poradiť so silnými otrasmi a&nbsp;vibráciami, ktoré zákonite vznikajú počas rýchlej plavby na vlnách.

Aj najzachovanejší Meteor Bratislava by však potreboval nákladnú generálnu rekonštrukciu, ak by sa mal vrátiť na vodu. A&nbsp;nielen aby spĺňal čoraz náročnejšie štandardy na pohodlnú prepravu cestujúcich. Problémom je i&nbsp;technická stránka. Prevádzka rýchlolode je nákladná a&nbsp;neefektívna. Motory boli už predtým poruchové. Tento typ Meteora sa v&nbsp;Rusku už roky nevyrába. Dostať sa k&nbsp;náhradným dielom je prakticky nemožné.

Nie všetko, čo už nie je schopné prevádzky, však treba zošrotovať. Môžeme to zachovať. Ako spomienku, zaujímavú časť skladačky technologického vývoja. Dokonca to môže slúžiť cestovnému ruchu a&nbsp;prilákať do Bratislavy návštevníkov. Taký názor majú nadšenci dopravy, ktorí rozbehli iniciatívu Zachráňme loď Meteor. Dobre vedia, že sú to preteky s&nbsp;časom. Ak sa veľmi skoro nenájde riešenie, aj Meteor Bratislava bude odsúdený na zošrotovanie. V&nbsp;minulosti sme si takto zničili niekoľko zaujímavých lodí. Vlastne sa podarilo zachrániť len Šturec. Veľká vďaka za to patrí skupine nadšencov, ktorí ho rekonštruujú. Zatiaľ stojí na brehu v&nbsp;Zimnom prístave. Návštevníkov víta len párkrát do roka pri zvláštnych príležitostiach.

„Spomienky na displejoch a&nbsp;fotografiách sú krásne, ale veľmi smutné,“ myslí si nadšenec lodnej dopravy Miloš Beladič. Keď sa o&nbsp;pláne zošrotovať Meteory dozvedel, rozbehol iniciatívu na záchranu Meteora Bratislava. Vyzerá to tak, že majiteľ je ochotný Bratislavu predať, buď do šrotu, alebo za komerčnú cenu tomu, kto prejaví záujem. „Šrotová cena je jasná: cena za hliník je jedno euro za kilogram mínus náklady na prepravu a&nbsp;práce. Meteor má tridsaťšesť ton, odčítať treba odpad,“ vypočítava Miloš Beladič. Dodáva, že ako nadšenci za taký krátky čas nikdy nebudú schopní vyzbierať takú obrovskú sumu. Hlavne nie v&nbsp;súčasnosti, keď je v&nbsp;susednej krajine vojna a&nbsp;ľudia z&nbsp;celej sily pomáhajú zachraňovať ľudské životy.

„Oslovili sme Slovenské technické múzeum, ministerstvá kultúry a&nbsp;dopravy, tie majú do toho čo povedať tiež a&nbsp;s&nbsp;ich pomocou by to bolo jednoduchšie,“ hovorí Miloš Beladič. „Aj mesto Bratislava. Lebo ak by sa nám Meteor predsa podarilo zachrániť, najlepšie by bolo umiestniť ho na súši na zaujímavom mieste. Pripravuje sa projekt dunajských nábreží. Skvosty Bratislavy ako Meteor alebo propeler, ktorý zatiaľ stojí tiež v&nbsp;Zimnom prístave a&nbsp;je v&nbsp;havarijnom stave, patria tam. Mohli by veľa urobiť aj pre turizmus. Do Bratislavy chodia hlavne jednodňoví turisti. Myslím, že vystavené lode by mohli urobiť niečo navyše.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/legendarnym-bratislavskym-meteorom-hrozi-zosrotovanie-podari-zachranit-aspon-jeden-nich" target="_blank" rel="noopener">FOTO nádherných lodí si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Miloš Beladič - ako mnohí Bratislavčania v&nbsp;jeho veku - sa pamätá na to, ako sa v&nbsp;detstve na lodiach vozil. Meteory či propeler patria k&nbsp;mestu, ktorého centrom preteká Dunaj. „Je to niečo netradičné,“ myslí si. „Spomienky na displeji nestačia.“ Propeler je ďalšia vízia nadšencov lodnej dopravy. Patrí tej istej prepravnej spoločnosti ako Meteory a&nbsp;je doslova v&nbsp;havarijnom stave. Na vodu ho spustili v&nbsp;roku 1978 pod menom Kamzík. To meno sa však nikdy neujalo. Pre Bratislavčanov zostal jednoducho propelerom, podľa prvých lodí, poháňaných lodnou vrtuľou, propelou, ktoré prepravovali ľudí z&nbsp;jedného brehu Dunaja na druhý.

Propeler z&nbsp;konca 70. rokov bol katamaran s&nbsp;kapacitou dvesto miest. Prepravoval ľudí hlavne ako atrakcia do zábavného parku na petržalskej strane. Pre mnohých to bola vôbec prvá cesta loďou v&nbsp;živote. Preto je u&nbsp;obyvateľov hlavného mesta jeho meno dodnes spojené s&nbsp;tými najkrajšími spomienkami. Dnes je s&nbsp;ostatnými loďami ako Šturec, Meteor Bratislava či Zvolen, ktorý sa Slovenskému technickému múzeu podarilo zachrániť a&nbsp;začínajú sa práce na jeho konzervovaní, súčasťou histórie mesta. Podarí sa ju zachovať?