Takmer likvidačný zákaz konania všetkých športových podujatí na Slovensku s účinnosťou od 1. októbra - vzhľadom na stúpajúci počet prípadov ľudí infikovaných koronavírusom - zástupcovia športových klubov a hráčov aj za pomoci protestu hokejistov pred úradom vlády napokon odvrátili. Hrať sa až do odvolania v interiéri či v exteriéri môže. Hoci pri maximálnom počte 50 účastníkov vrátane hráčov, čo vo väčšine prípadov znamená podujatia bez divákov, ale je to aspoň aký-taký ústupok. Pravda však je, že šport je spolu s kultúrou od začiatku vypuknutia pandémie často v prístupe vlády na vedľajšej koľaji. A zástupcom zväzov - najmä v kolektívnych športoch - dochádza trpezlivosť.

Najčernejší scenár zažehnali

„Športovci nie sú elektrické vypínače, ktoré môžete vypínať a zapínať, keď sa vám zachce,“ znelo nesúhlasné stanovisko zo Slovenského zväzu hádzanej. Šéf hádzanárov Jaroslav Holeša sa obul aj do ponúkanej možnosti odohrať zápas v prípade, že hráči majú negatívne testy nie staršie ako 12 hodín. „Je to nezmysel. Ak si zoberieme do úvahy, že sobota je hlavným hracím dňom, tak kapacita testov nestačí ani pre palubovkové športy. Prijať takéto opatrenie a nezabezpečiť dostatok testovaní je jednoducho likvidačné,“ brojil Holeša ešte v čase, keď hrozilo, že sa od októbra nedočkáme žiadneho športu.

Z najčernejšieho variantu napokon zišlo, no ústredný krízový štáb sa postaral o bezsenné noci mnohým športovcom. „Ak by ten zákon prešiel, bola by to pre nás všetkých ťažká rana. Už teraz je u nás poloamatérsky šport, po tomto zákaze by si už niektoré dievčatá museli hľadať prácu,“myslí si trénerka extraligových volejbalistiek Strabag VC Bilíkova Pezinok Eva Koseková.

Bývalá vynikajúca československá reprezentantka považuje rozhodnutia Ústredného krízového štábu za nešťastné. „Sú chaotické, každú chvíľu je to inak. Máme preto veľmi veľa problémov. Na jednej strane mám rešpekt pred pandémiou, na druhej strane veľké obavy o náš šport. Nevieme, čo bude so sponzormi, a stále sme sa nedočkali žiadnej pomoci od štátu. Pritom v Taliansku, kde sa šport zastavil tiež a kde hrávala moja dcéra Barbora (v druholigovom tíme Trentino Rosa - pozn. red.), prišla pomoc od štátu už v apríli. Pre všetky hráčky v prvej aj v druhej lige. A nebolo to administratívne nič zložité. Stačilo jej vyplniť jeden papier,“ porovnáva Koseková, ktorá zároveň učí volejbal na bratislavskej fakulte telesnej výchovy a športu. „Momentálne v online forme, no bola som pre istotu aj na teste, keď sa dcéra vrátila z Talianska.“

Namiesto podpory tabuľky

Šport je na okraji záujmu aj podľa prezidenta Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Miloša Drgoňa. „Jeho podpora neprichádza. Len tabuľky, ktoré treba pre štátny orgán vypĺňať. Bez extra štátnej podpory smerovanej aspoň do klubov v najvyšších súťažiach na Slovensku sa môže štát rozlúčiť s reprezentáciami v kolektívnych športoch,“ konštatoval v oficiálnom vyhlásení SBA Drgoň.

ZATIAĽ NEODÍDU Absolútny zákaz športu by legionárov v našej basketbalovej lige asi vyhnal zo Slovenska. Po ústupku vlády zatiaľ zostávajú.
ZATIAĽ NEODÍDU Absolútny zákaz športu by legionárov v našej basketbalovej lige asi vyhnal zo Slovenska. Po ústupku vlády zatiaľ zostávajú.
Zdroj: RADOVAN STOKLASA

Basketbalisti vlaňajší ročník ani nedohrali. V tom novom, ktorý sa začal 26. septembra, sa počet účastníkov znížil z deväť na sedem, čo je najnižšie číslo v histórii súťaže. A to kedysi bol náš basketbal vo svete pojmom a naši reprezentanti hrávali o medaily na vrcholových fórach.

Od októbra môžu aj basketbalisti zabudnúť na príjmy zo vstupného, keďže pravidlo o maximálnom počte 500 divákov, ktoré platilo v posledných mesiacoch, je už po nových vládnych nariadeniach rovnako neplatné.

Hokejisti sú podľa ich zástupcu v Extralige, útočníka bratislavského Slovana Branislava Rapáča ako na ihlách. „Vládne panika a stres, keď neviete, čo bude ďalší deň. Mrzí ma, že si ľudia vo vláde neuvedomujú, že športovec nemôže len trénovať, ale musí hrať aj zápasy,“ tvrdí. Tie si hokejisti aj vďaka protestu v posledný septembrový deň v Bratislave napokon vybojovali, no prázdne štadióny budú aj tak veľký problém. „Vstupenky predstavujú 30-40 percent príjmov klubov a  peniaze sú v nedohľadne,“upozorňuje Rapáč.

Predstavitelia športových zväzov tvrdia takmer unisono - v Ústrednom krízovom štábe by mal sedieť aj zástupca za šport. „Aby sme pri takých závažných rozhodnutiach mali možnosť argumentovať. Bolo by fajn, keby nás vláda počúvala,“ myslí si šéf Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel.

TAKTO NIE Aj podľa volejbalovej trénerky Evy Kosekovej sú rozhodnutia Ústredného krízového štábu príliš chaotické.
TAKTO NIE Aj podľa volejbalovej trénerky Evy Kosekovej sú rozhodnutia Ústredného krízového štábu príliš chaotické.
Zdroj: TASR

Búria sa aj futbalisti. A nielen v najvyššej súťaži. Podľa šéfa Západoslovenského futbalového zväzu Ladislava Gádošiho je pravidlo o 50 účastníkoch na podujatie pre amatérsky futbal absolútne likvidačné. „Futbal na dedinách a v malých mestách nemá bez divákov zmysel. Je to tam jediná zábava a keď im to máme zobrať, tak nech sa radšej nehrá,“cituje portál futbalnet vedúceho sekretára Bratislavského futbalového zväzu Jána Farbulu.

Aj prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik kritizoval vládu za necitlivý prístup. „Budeme prví v Európe, kde sa futbal zakáže. Pritom ani krajiny, kde je situácia oveľa horšia, nič také nespravili,“tvrdil rozhorčene ešte pred zmiernením pôvodných opatrení.

Po najnovších úpravách je jasné, že dovtedajšie kvóty tisíc, respektíve päťsto fanúšikov (vzhľadom na kapacity štadiónov) sú už len minulosť, no prezident Únie ligových klubov (ÚLK) Ivan Kozák si predsa len aspoň trochu vydýchol. „Nové nariadenie nás núti hrať bez divákov, no berieme ho ako krajné a núdzové opatrenie. Veríme, že nepotrvá dlho a fanúšikovia sa budú môcť na štadióny vrátiť,“ cituje Kozáka web ÚLK. Zároveň vyjadril nádej, že si predstavitelia štátu či Ústredného krízového štábu nájdu priestor na rozumnú diskusiu o postupnom návrate divákov na tribúny.

Kým na Slovensku divákov ubudne, Európska futbalová únia kráča opačnou cestou. Začiatkom októbra povolila zaplniť tribúny počas európskych zápasov na 30 percent. Hoci len domácimi fanúšikmi a v prípade, že to miestne opatrenia povoľujú, no aj tak je to posun.

Len vágna pomoc

Ani bývalého reprezentačného trénera našich hádzanárok a kou­ča, ktorý trénoval tri ženské tímy v nemeckej bundeslige, Tomáša Kuťku súčasná situácia v športe neteší. „Vláda zatiaľ šport podporuje vágne. Ten je však súčasťou zdravého životného štýlu a ako taký nemôže byť v kapitalizme úprimne podporovaný, keďže je to v rozpore so zdravotníckym biznisom. Navonok je to veľká sláva, rôzne proklamácie, kampane ako Zober loptu, nie drogy, no úprimná snaha podporiť šport za tým nie je,“tvrdí od vlaňajška už sedemdesiatročný Kuťka. Stále je v hádzanej činný - v bratislavskom ŠKP, kde trénuje mladšie dorastenky jeho manželka Jana, robí športového riaditeľa ženskej zložky klubu.

ROZDIELNY METER Kým UEFA povolila v zápasoch európskych futbalových pohárov 30-percentnú návštevnosť štadiónov, u nás sa divákov v najbližších týždňoch nedočkáme.
ROZDIELNY METER Kým UEFA povolila v zápasoch európskych futbalových pohárov 30-percentnú návštevnosť štadiónov, u nás sa divákov v najbližších týždňoch nedočkáme.
Zdroj: PLUS JEDEN DEŇ

Kuťka nie je fanúšikom extrémov. „Jedným je podceňovanie choroby. Nedávno som sa dočítal, že aj v prípade, ak si s ňou človek poradí, tak zanecháva trvalejšie následky. No nepáči sa mi ten druhý extrém, dávať koronavírus na úroveň eboly. Smutné je však najmä to, čo všetko sa dá za koronavírus skryť. Aj táto vláda svojimi nariadeniami skrýva rôzne prešľapy. Mala by mať určite užšie prepojenie so zástupcom športu , možno bol šport kedysi rozdrobený, no už to tak nie je. A jeho zástupcovia často dokážu pomenovať problémy lepšie ako vládni činitelia,“ tvrdí nebojácne Kuťka.

Už majú požiadavky

Športovci prostredníctvom Slovenského olympijského a športového výboru už medzičasom stihli odsúhlasiť požiadavky na vládu. Žiadajú okrem iného zriadiť na ministerstve školstva permanentný krízový štáb pre šport, mať zástupcu v Ústrednom krízovom štábe či poskytnúť okamžitú finančnú pomoc športovým subjektom, ktoré už viac než pol roka pre pandémiu nemôžu fungovať v normálnom režime. Napriek mnohým sľubom a zverejneným plánom reálnu pomoc zatiaľ väčšina z poškodených klubov a organizácií nedostala. Spomínané bezsenné noci športovcov nie sú ani zďaleka zažehnané.