Jana Čavojská

Trvalo mu päť rokov a&nbsp;tisícky hodín v&nbsp;teréne, kým prišiel prvý objav. Ladislav Oravec z&nbsp;Fiľakova bol fascinovaný drahými kameňmi. Malé vzorky zafírov našli odborníci v&nbsp;Kostnej doline pri Hajnáčke ešte pred rokmi. Ladislav si myslel, že ich môže byť viac. „Mal som takého ,tušáka‘. Chodil som, ťukal na kamene. Maratón sa môže schovať, toto je vytrvalostná disciplína... Po piatich rokoch intenzívneho hľadania som v&nbsp;roku 2015 objavil prvé vzorky. Konzultoval som ich, publikovalo sa to. A&nbsp;potom to už išlo ako lavína.“

Amatérsky mineralóg má na konte viacero zaujímavých objavov. Okrem najväčších slovenských zafírov našiel napríklad článok prsta tapíra starý takmer štyri milióny rokov či fragment architektonického článku okna zaniknutého hradu Hajnáčka zo 16. storočia. Ľudia hovorievajú, že poklady priťahuje. Alebo že mu je dopriate nájsť takéto vzácnosti, lebo ich nepredá. Chce, aby zostali prístupné pre všetkých.

Štyridsaťštyriročný nadšenec minerálov hovorí, že sa chcel venovať jednej veci, ale poriadne. A&nbsp;tou sú zafíry. Kostná dolina bola známa ich úlomkami. On však, ako dodáva, ťukal na kamene hlavne v&nbsp;bývalom kameňolome na bazalt medzi Hajnáčkou a&nbsp;Gemerským Jabloncom a&nbsp;v&nbsp;jeho okolí. Kostná dolina je národná prírodná pamiatka so štvrtým stupňom ochrany, takže podobné aktivity sú tam zakázané. „Keď som niečo našiel, vždy som to konzultoval s&nbsp;odborníkmi. Až kým som sa nevybrúsil a&nbsp;nedosiahol briliantový tvar... Myslím vo vedomostiach,“ rozpráva Ladislav. Pýtam sa ho na jeho prvý kontakt s&nbsp;odborníkom. Opisuje cestu do Košíc za pánom Jozefom, ktorý tam má obchod s&nbsp;minerálmi. Našiel vtedy polcentimetrový kameň a&nbsp;chcel vedieť, či je to skutočne zafír. Vo svojom okolí však nemal vhodného partnera na takú diskusiu. „Ten pán potvrdil, že si môžem byť istý. Bol ohromený. Aj skeptický, nechcel veriť, že tu na Slovensku som našiel niečo také,“ rozpráva Ladislav. Pán Jozef mu povedal, aby dal informácie na internet.

Postupne sa ukázalo, že lokalita v&nbsp;Cerovej vrchovine je najvýznamnejším náleziskom zafírov nielen u&nbsp;nás, ale v&nbsp;celom karpatskom oblúku. O&nbsp;objavy Ladislava Oravca sa začali zaujímať aj odborníci. Daniel Ozdín z&nbsp;Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského urobil v&nbsp;Cerovej vrchovine terénny prieskum. Spolu s&nbsp;amatérskym hľadačom zmapovali nálezové okolnosti vzácneho nerastu. Ladislav sa ďalej túlal po okolí. Hovorí tomu aj „zafírovačky“. Ťukal na kamene a&nbsp;hľadal ďalej. Bol úspešný. Podarilo sa mu nájsť niekoľko unikátnych kúskov. Napríklad zafír veľký 1,43 centimetra. Nazval ho Kráľ. Daroval ho do mineralogickej zbierky Prírodovedeckej fakulte UK v&nbsp;Bratislave. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Publikovanie informácií o&nbsp;zafírovej lokalite spustilo pred pár rokmi pri Fiľakove zafírovú horúčku. Prichádzali hľadači pokla­dov. Pýtali sa Ladislava. Aj oni ťukali na kamene. „Ale ako prišli, tak aj odišli,“ konštatuje amatérsky mineralóg. „Veľmi málo ľudí tu niečo našlo. Väčšinou iba sklamanie.“ Ladislav dodáva, že aj jemu to predsa trvalo roky, a&nbsp;ak by si niekto myslel, že na zafíroch z&nbsp;Hajnáčky zarobí, vypočíta mu, koľko hodín musel stráviť v&nbsp;teréne, koľko toho naštudovať a&nbsp;koľko skúseností nadobudnúť, kým prišiel prvý objav. Zafír je modrý kameň, ktorý vzniká sopečnou činnosťou. Bazalt, v&nbsp;ktorom sa nachádza pri Hajnáčke, ho iba vyniesol na povrch. Zafíry nie sú u&nbsp;nás chránené zákonom, preto má nálezca právo ponechať si ich. Sme pri vstupe do Kostnej doliny, je tu osadená informačná tabuľa o&nbsp;nálezoch zafírov aj o&nbsp;Ladislavovi Oravcovi. Mineralóg z&nbsp;tašky vyberá tri kamene bazaltu. V&nbsp;každom je modrý kamienok. Hovorí, že zafíry získajú lesk pri kontakte s&nbsp;vodou – a&nbsp;je to pravda. Fľašu s&nbsp;vodou pohotovo vyťahuje z&nbsp;tašky a&nbsp;kamene obleje. Modré drahokamy sa na slnku krásne zalesknú.

Jeden zo zafírov, ktoré Ladislav našiel, daroval do súkromných rúk a&nbsp;je z&nbsp;neho vybrúsený drahokam. Ostatné bezplatne požičiava na rôzne výstavy. Predať ich nechce. „Mal som ponuky od zberateľov, dali by mi za zafír aj tritisíc eur. Ale čo by som z&nbsp;toho mal? Celá moja robota, celé tie roky by vyšli navnivoč. Lebo zberateľ by si zafír odložil a&nbsp;tešil by sa z&nbsp;neho len sám. Ja ho bezplatne zapožičiavam múzeám a&nbsp;môže ho vidieť každý. Ľudia z&nbsp;toho majú radosť, ja mám z&nbsp;toho veľkú figu. Ale to nevadí,“ hovorí. Podľa niektorých ľudí sa mu darí hľadať drahé kamene práve preto, že ich nepredáva.

V&nbsp;bazalte zafíry Ladislav necháva preto, lebo to dokazuje, že sú z&nbsp;Hajnáčky. „Keby som ich vybral, mohli by byť odkiaľkoľvek,“ argumentuje. „Sú to naše jedinečné kamene.“ Priebežne mapuje aj ďalšie lokality. Hovorí, že to nie je lacné a&nbsp;ni­kto mu na túto činnosť neprispeje. Potrebuje kvalitnú obuv a&nbsp;oblečenie do terénu, naftu do auta, kvalitné kladivá, rukavice. „Nazbiera sa to. Nie je to lacné. Treba aj vitamíny. A&nbsp;železné nervy,“ vypočítava. „Som bohatý, ale na skúsenosti.“ Finančne si vďaka zafírom nepolepšil. No aj pri chôdzi má oči všade. Chodník k&nbsp;vzácnemu kostolu svätého Abdona a&nbsp;Senena z&nbsp;prvej polovice 13. storočia v&nbsp;Gemerskom Jablonci vydláždili kobaltom zo „zafírového“ lomu. Ladislav je presvedčený, že pozorný človek môže nájsť zafír aj tu. A&nbsp;naozaj sa po chvíli skloní k&nbsp;malému kameňu vrastenému do kobaltu. Ale na prvý pohľad mu je jasné, že nejde o&nbsp;drahý kameň. Kto to nedokáže takto rozlíšiť, tomu odporúča nerast navlhčiť. Zafír sa začne lesknúť.

Ladislava mrzí, že miestni ľudia a&nbsp;úrady nie sú na unikátnu lokalitu dostatočne hrdí. V&nbsp;Gemerskom Jablonci síce postavili pamätník zafíru – v&nbsp;lete tam Ladislav našiel doteraz svoj najväčší, takmer dvojcentimetrový kus, a&nbsp;to vraj šiel pôvodne na hríby. No amatérsky mineralóg je presvedčený, že región by mohol unikátnu lokalitu a&nbsp;jeho vedomosti využiť viac na prilákanie turistov. V&nbsp;dedinách kúsok od hraníc s&nbsp;Maďarskom chýba práca a&nbsp;možnosti. Ladislav je presvedčený, že keby tam bola infraštruktúra a&nbsp;niekto by pomohol s&nbsp;propagáciou, mohol by po zafírových lokalitách sprevádzať turistov so záujmom o&nbsp;minerály. A&nbsp;nielen to. Baví ho aj archeológia, na terénnych výskumoch spolupracuje s&nbsp;Múzeom Bélu Dornaya v&nbsp;Salgótarjáne za hranicami v&nbsp;Maďarsku. Keď raz kráčal do Kostnej doliny, padol mu zrak na zvláštny predmet, možno okolo neho bez povšimnutia predtým prešli desiatky ľudí. No on ho zdvihol – bol to článok prsta tapíra, ktorý žil takmer pred štyrmi miliónmi rokov!

Aj Ladislavov najnovší objav súvisí s&nbsp;náhodou. Pred lekárňou čakal manželku a&nbsp;všimol si zvláštny kameň, bol položený pred budovou ako dekorácia. „Veď to je šambrána z&nbsp;hradu!“ zrazu si uvedomil. Okamžite poslal fotku známemu historikovi, či to môže byť z&nbsp;hradu. Vraj áno. „Predstavte si, že okolo toho kameňa chodili ľudia 30 rokov a&nbsp;nikto si nič nevšimol,“ krúti hlavou Ladislav. Vošiel do lekárne a&nbsp;spýtal sa lekárnika na kameň. Vysvetlil mu, že ide o&nbsp;archeologický nález a&nbsp;chce ho odovzdať do múzea v&nbsp;Rimavskej Sobote. Lekárnik mu to však nedovolil. Vraj je na dobrom mieste tam, kde je. „Spýtal som sa ho, či nebude mať zlý pocit, ak ho niekto ,šlohne‘ alebo zaleje do betónu. Povedal, že nie,“ spomína Ladislav. Musel za ním prísť ešte niekoľkokrát, kým lekárnik súhlasil. „Laco, už veľa chodíš, vezmi si ho,“ povedal mu lekárnik. Mimochodom, ide o&nbsp;jedinú vec, ktorá sa z&nbsp;niekdajšieho hradu Hajnáčka zachovala. „Zvyšok sa stratil vyparovacou metódou, kedysi bola móda všetko rozobrať a&nbsp;každý si zobral, čo sa mu páčilo,“ konštatuje Ladislav. „Zaplať pánboh, že som ten kameň zbadal a&nbsp;že sa zachová.“ Ladislav hovorí, že možno má dar od Boha nachádzať vzácne veci. Chce, aby sa zachovali na Slovensku. „Na zafíry musíme byť hrdí. Takéto veci si treba vážiť. Toto je unikátny región.“ No sklamalo ho, že ľudia z&nbsp;oficiálnych miest neprišli na odhalenie pamätníka. Akoby ich to ne­zaujímalo. Hoci sa mu so záuj­mom o&nbsp;vzorky zafírov už ozvali z&nbsp;Maďarska, Ruska a&nbsp;Japonska, miestni tento objav možno nepovažujú za dôležitý. Aj preto chce Ladislav toto miesto čo najviac propagovať. „Napĺňa ma radosťou, keď sem chodia ľudia so záujmom o&nbsp;minerály. Neprestanem s&nbsp;tým. Nikdy.“

Lovec drahokamov: Ladislav Oravec objavil najväčší zafír na Slovensku. A nielen to

Jana Čavojská

Výber pre vás

Lovec drahokamov: Ladislav Oravec objavil najväčší zafír na Slovensku. A nielen to

Jana Čavojská

Súvisiace články

Svetové Horehronie: V Brezne parkujú autá DiCapria, kráľovnej Alžbety aj mafiána Steinhübela

Pekelné zbrane: Navštívili sme tajnú výrobňu ukrajinských dronov pri frontovej línii

Tóny v dreve: Gitary Martina Juríčka putujú z Bardejovskej Novej Vsi do celého sveta

Výber pre vás