Lovec káv: Choroba ho pripravila o peniaze, teraz kvôli obľúbenému moku neváha spať v chatrči

Choroba ho pripravila o peniaze, dnes neváha spať  v chatrči: Spoznajte príbeh pražiara Petra

 Peter je lovec čierneho moku: Prvá káva mu zhorela a dodnes kvôli nej spáva v chatrči zberačov

Ján Dzúr

Pochádza zo Šiah, mestečka na juhu stredného Slovenska, no na strednej zdravotníckej škole v&nbsp;Bratislave skončil odbor masér. Chvíľu pobudol v&nbsp;tatranskom hoteli, potom si s&nbsp;vtedajšou priateľkou v&nbsp;hlavnom meste založili masážny salón. Podnikať v&nbsp;ňom začali ako 19-roční. „Išlo to celkom fajn, no neskôr sme obaja náhle ochoreli a&nbsp;za pár týždňov nám došli všetky našetrené peniaze. Skončili sme na nule. Došlo mi, že ak sa nám čosi podobné stane v&nbsp;budúcnosti, musíme mať ešte jeden príjem,“ rozpráva v&nbsp;miestnosti plnej vôní jeden z&nbsp;najväčších znalcov kávy na Slovensku Peter Szabó (35).

Po patáliách so zdravím nakúpil v&nbsp;roku 2011 z&nbsp;veľkých talianskych pražiarní kávu. Naplnil ňou svoju detskú izbu, ale predaj mu nešiel a&nbsp;ľudia písali, že takýto produkt si môžu kúpiť aj v&nbsp;obchode. A&nbsp;že ich viac zaujíma, kde kávu vypestovali, ako sa k&nbsp;nám dostala a&nbsp;komu prešla cez ruky. „Vtedy som nevedel ani to, kde rastie. Vrhol som sa na štúdium, počúval skúsenejších. V&nbsp;Nitre som si napokon otvoril malú pražiareň, no prvá káva mi v&nbsp;nej zhorela,“ usmieva sa tridsiatnik, ktorého neodradil ani život v&nbsp;neustálom kolotoči.

Ráno sadol v&nbsp;Bratislave do auta a&nbsp;odviezol sa pod Zobor. Tam do nejakej druhej pracoval v&nbsp;pražiarni. Po tretej popoludní už masíroval klientov pri Dunaji a&nbsp;prácu končil po deviatej večer. Vydržal štyri roky, následne svoju prevádzku presťahoval z&nbsp;Nitry do Šiah. „Hlavným pražiarom sa stal bratranec. Ďalšie tri-štyri roky som už necestoval z&nbsp;Bratislavy do Nitry, ale do Šiah, kam som sa neskoršie nadobro vrátil. Medzitým som vydal knihu o&nbsp;káve a&nbsp;teraz kvôli nej zo Slovenska cestujem po celom svete,“ prezradí Šahan.

Každý rok prinesie na trh viac ako 40 nových akostných káv od drobných farmárov. Len pred pár dňami sa vrátil zo západného cípu ostrova Sumatra. Do Indonézie letel šiestimi lietadlami a&nbsp;do cieľa svojej cesty sa z&nbsp;posledného letiska trmácal šesť hodín autom. Viezol sa džungľou, kadiaľ vedie jedna úzka vozovka a&nbsp;nikde nebol náznak civilizácie. Napokon cez prales dorazil do dediny, kde žije asi 500 ľudí. Každá rodina v&nbsp;nej má svoje kávové políčko.

„Málokto vie, že ide o&nbsp;ovocie, ktoré rastie na kríkoch. Kým káva dozrie dočervena, je zelená, no plantáže niekedy vyzerajú akoby posiate farebnými cukríkmi. Bobule na nich zberači netrhajú strojom, ale ručne. Následne ich donesú do spracovateľskej stanice, kde plodiny miestny farmár Hendra ocení, spracuje, usuší, zabalí a&nbsp;pripraví na export,“ opisuje pražiar svoje posledné zážitky. V&nbsp;ďalekej divočine čas plynie inak ako v&nbsp;Európe, osud miestnych ľudí je v&nbsp;podstate spečatený hneď po ich narodení. Kto na svet príde v&nbsp;skromných podmienkach, v&nbsp;rovnakých z&nbsp;neho odchádza.

„Hendra mal šťastie, že spracovateľskú stanicu vlastnil už jeho otec. Svojich dodávateľov si cení, dostávajú päť- až šesťnásobne vyššiu odmenu ako zberači na veľkých farmách. Niektorí dokonca zarábajú viac ako lekári v&nbsp;hlavnom meste Medan,“ prekvapí nás Peter. Najkvalitnejšia káva zo Sumatry podľa neho rastie v&nbsp;hustej divočine, kde okrem kávovníkov bujnejú banánovníky a&nbsp;behajú tam zvieratá. V&nbsp;korunách stromov zasa lietajú vtáky, ktoré žerú škodce a&nbsp;nahrádzajú chemické postreky.

Na západe Sumatry je stále teplo a&nbsp;dusno ako v&nbsp;parnej saune. Slnko tam vždy zapadá o&nbsp;osemnástej hodine. „Skoro týždeň som tam býval v&nbsp;malom drevenom domčeku pre hostí. Spal som na matraci na zemi. Domáci žijú ešte skromnejšie, ich drevené chatrčky majú namiesto podlahy len udupanú hlinu. Nie v&nbsp;každej tiekla voda, a&nbsp;ak aj áno, nebola pitná. Bolo v&nbsp;nich ohnisko, no takmer každú chyžku zdobil primitívny satelit. Ľudia už vlastnili aj mobilné telefóny za 200 až 300 eur,“ opisuje Slovák. Ryžu, ryby z&nbsp;neďalekého jazera, zeleninu aj kuracie vajcia mu varila Hendrova mama. Všetko dochutila miestnymi koreninami.

Peter sa však za kávou nevybral iba na Sumatru. V&nbsp;Hondurase bol pred pár rokmi za Josém Cuellarom. Ten pôsobí v&nbsp;Trinidade, mestečku, ktoré založili možno pred 150 rokmi jeho predkovia, misio­nári. José patrí k&nbsp;tretej generácii roľníkov. Takisto podedil spracovateľskú stanicu, do ktorej každý podvečer chlapi vozili z&nbsp;blízkych hôr nazbieranú kávu. „V&nbsp;divokom pralese som s&nbsp;nimi kávové bobule oberal, neskôr ich spracovával a&nbsp;sušil aj ja. A&nbsp;pochopil som, ktorá časť zberu je v&nbsp;akej miere zodpovedná za chuť čierneho moku,“ vysvetľuje pražiar.

Na Jáve sa skamarátil s&nbsp;pražiarkou a&nbsp;Q graderkou – osobou, ktorá môže hodnotiť chuť kávy – Imas a&nbsp;s&nbsp;jej manželom Meganom, farmárom. „Ich dom obkolesuje prales. Majú vlastnú endemickú záhradu a&nbsp;takmer všetko, čo jedia, si aj sami dopestujú. Okrem toho robia porotcov na kávových súťažiach a&nbsp;učia deti angličtinu,“ nadchýna sa Slovák. V&nbsp;pohorí Anjasmoro zasa roľníčia bratia Dedik a&nbsp;Fendik. História ich farmy siaha do roku 1900, keď ju vlastnili Holanďania. Po odchode Európanov však pestovanie kávy v&nbsp;oblasti zaniklo a&nbsp;súrodenci ho oživili len nedávno. Dnes ich farma živí 25 rodín. „Prvú kávu mimo Indonézie vyviezli iba pred dvomi rokmi, a&nbsp;to priamo k&nbsp;nám. Na Slovensko prišla tona liberiky, 400&nbsp;kilogramov skončilo v&nbsp;pražiarni v&nbsp;Šahách,“ pochváli sa Peter. Na svojich potulkách po Jáve sa zišiel aj s&nbsp;farmárom Muhlisom. Tento vyštudovaný agronóm vracia život rodnej obci po tom, ako sa z&nbsp;nej vytratila voda a&nbsp;spustošil ju požiar. Založil družstvo, ktoré tvorí 500 farmárskych famílií spod pohoria Argopuro. Vysadili obrovské množstvo kávovníkov a&nbsp;iných stromov a&nbsp;v&nbsp;práci stále pokračujú.

„Za päť rokov sa im podarilo sčasti obnoviť vysočinu, no tento projekt bude Muhlisovým celoživotným dielom. No jeho robota sa nekončí pri pestovaní kávy. Založil neziskovú organizáciu – poľnohospodársko-lesnícku školu pre deti z&nbsp;regiónu. Dnes ju zadarmo navštevuje vyše 800 chlapcov a&nbsp;dievčat, učia sa aj to, ako správne pestovať kávovníky,“ poznamená pán Szabó. Na prevádzku školy ide až 40 percent zo zisku, ktorý vyprodukuje Muhlisovo družstvo.

Káva je najobľúbenejší nápoj na svete, no konkurencia je silná. Šikovný Šahan začal preto študovať marketing, prečítal kvantá kníh, pozeral videá, množstvo vecí si vyskúšal na vlastnej koži. Vybral sa aj na týždňový kurz praženia kávy do Londýna. „Bolo to ohromujúce. No na Jáve som videl chlapíka, ktorý dvanásť hodín denne nerobil nič iné, len hrabľami prehrabával kávové bôby, čerešne. Jeho práca je rovnako dôležitá ako tá naša či experta zo Spojeného kráľovstva,“ zdôrazňuje muž, ktorý dnes berie kávu asi od tucta farmárov z&nbsp;mnohých kútov sveta.

Na začiatku pracoval v&nbsp;Šahách len so svojím bratrancom a&nbsp;mesačne upražili približne 500 kilogramov kávy. Dnes sú desiati a&nbsp;za rovnaký čas zvládnu šesť ton. A&nbsp;potom kávu cez jej príbeh posúvajú do kaviarní alebo k&nbsp;fajnšmekrom: na Slovensko, ale aj do viacerých krajín Európy. „Dostala sa k&nbsp;mediálne známym ľuďom, politikom aj do prezidentského paláca,“ podotkne Peter. Sociálne siete spôsobili, že mnohí pestovatelia z&nbsp;opačnej strany zemegule si ho vyhľadajú na internete a&nbsp;pozývajú ho k&nbsp;sebe. „Často nám tiež pošlú vzorku kávy. Ročne ich okúsim stovky, výber je ťažký,“ zdôrazňuje sympatický chlapík, ktorý sa popasoval nielen s&nbsp;problémami v&nbsp;podnikaní, ale aj s&nbsp;nástrahami rýchleho spôsobu života. Dnes síce váži asi 80 kilogramov, zažil však časy, keď mal skoro o&nbsp;40 kilogramov viac.

„Chválil som sa, že s&nbsp;kamarátmi hrávam futbal, ale väčšinu času som prestál v&nbsp;bráne,“ hnevá sa sám na seba. Zlom prišiel po narodení dcérky. Chcel z&nbsp;čiary vybehnúť za loptou, no po pár metroch zastal: skoro mu vyskočilo srdce. „Už som si nemohol ani len zaviazať šnúrky. Vtedy som si povedal, že ak by jej hrozilo nebezpečenstvo, nielenže ju nebudem schopný ochrániť, ale k&nbsp;nej ani len nedobehnem!“ doplní. Začal cvičiť, jazdiť na bicykli, upravil si stravu a&nbsp;výrazne schudol. Ale dostal sa na opačný pól.

„Len som športoval a&nbsp;rátal kalórie a&nbsp;napokon som nemal čas na rodinu. Dnes to všetko beriem s&nbsp;mierou,“ dopĺňa tridsiatnik, ktorého označujú aj ako lovca káv. „Vnímam sa ako medzičlánok medzi farmárom a&nbsp;zákazníkom. Ročne degustujem stovky výberových káv, no keď mi nejaká skutočne zachutí, všetci majú záruku, že je skutočne výnimočná,“ uzatvára so smiechom. Profesionálne masírovať Peter Szabó prestal, zato nedávno sa stal akreditovaným pražiarom SCA Roasting Professional, asociácie výberovej kávy.

Kedysi na Slovensku žiadna kávová kultúra neexistovala, teraz sme predbehli už aj Talianov či Francúzov. Začínali sme ju totiž budovať odznova, – prekvapí nás Peter. Za kvalitnou a chutnou kávou sa podľa neho skrýva dlhý proces. Na prvú úrodu následne farmári čakajú štyri roky. „Pri zbere je dôležité, aby zberači oberali len dozreté čerešne bez poškodenia. Následne ich farmári ručne triedia a sušia na slnku, pričom denne ich musia až 15-krát prehrabať hrabľami. Od začiatku zberu až po doručenie kávy do pražiarne ubehne niekedy až deväť mesiacov,“ vysvetlí pán Szabó.

Doprajeme si pôžitok

ÁZIA AJ AMERIKA. POZRITE SI FOTOGRAFIE Z PETROVÝCH CIEST , JE TAM AJ CHATRČ, KDE SPAL

Lovec káv: Choroba ho pripravila o peniaze, teraz kvôli obľúbenému moku neváha spať v chatrči

Ján Dzúr

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

Lovec káv: Choroba ho pripravila o peniaze, teraz kvôli obľúbenému moku neváha spať v chatrči

Ján Dzúr

Súvisiace články

Vianočné fotenie Kollára s Laurou: Veď on vyzerá ako MLADÍK, ľudia si oči pretierajú! (FOTO)

Manželia Lelkesovci o LUXUSE, ktorý si dovolí málokto: SILA, na čo potrebujú dva domy

Obliekal sa do ženských šiat a zabíjal mužov: Upír z Hannoveru osudu neušiel, sťala ho gilotína

Martina z Pečie celé Slovensko dobyla svet háčkovanými postavičkami: Úspech zožal aj Miro Jaroš

Sagan a Vlhová nemajú nástupcov: Deti sú lenivé a tučné, vystríha známy tréner. Lekári súhlasia

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás