Tip na článok
Autobusová zastávka za pätnásťtisíc eur: Domáci si do nej doniesli starú, ale pohodlnú lavičku.

Ľubietovčania zrekonštruovali námestie, na zastávku za 15 tisíc eur dovliekli starú lavičku

Ak by na zrekonštruovanom námestí v Ľubietovej umiestnili ceduľky s cenami za jednotlivé položky, prilákali by záujemcov o atrakcie možno aj z cudziny.

Galéria k článku (3 fotografie )
Nová atrakcia: Zrekonštruované námestie v Ľubietovej sa pre premrštené ceny stalo miestom zázrakov.
Nové lavičky: S operadlom stáli dvetisíc eur, bez operadla tisícpäťsto.
Fotografia z webu ako dôkaz: Miestny kurič, údržbár a starostov syn pri prácach okolo spiľovania stromov na jar roku 2012.

Kašlať na to, že máme predražené lavičky, autobusové zastávky. Ceny za rekonštrukciu námestia schválilo ministerstvo, peniaze dala Európska únia. Nedobre je to nastavené, ale s tým my nespravíme nič. Nás viac trápi čosi iné. Staré stromy na námestí spiľoval údržbár s kuričom z obecného úradu za komandovania starostovho syna.

O novú výsadbu sa zase postarali nezamestnaní na aktivačných a protipovodňových prácach. Tých zase riadila starostova žena. Lenže aj spiľovanie stromov, aj sadové úpravy sú súčasťou projektu, za ktorý platíme súkromnej firme, - komentuje najnovšiu kauzu veselej obce Ľubietová Daniel Kenický.

Či veríte, alebo nie

Kedysi kráľovské mesto Ľubietová žije čulým životom, aj keď dnes je to len dedina s tisícstopäťdesiatimi obyvateľmi. Miestny starosta Pavel Zajac sa vždy postará o to, aby domáci mali o čom hovoriť, aby mali dôvod na susedské návštevy plné smiechu.

Ani v redakcia týždenníka PLUS 7 DNÍ už párkrát neodolala a perly jeho sviežeho ducha s potešením citovala. Na oživenie pamäti pripomíname, že Zajac je ten starosta, ktorý si vo vlastnej obci postavil vlastnú chatu načierno a rovnaký pirátsky zážitok doprial i mnohým ďalším.

Protiprávny stav potom v oficiálnom vyjadrení úradu obhajoval takto: „Schválený Územný plán obce Ľubietová má kvalitu, akú má, a podľa neho sa dá postaviť rodinný dom aj pod vysokým napätím.“ Starosta Zajac má neobyčajnú schopnosť premeniť na zábavu aj veci na prvý pohľad totálne nezáživné.

Napríklad správu o inventarizácii začal slovami: „Je Veľký piatok a ja od 5.45 sedím na úrade a dávam dokopy správu o inventarizácii obecného majetku... Inventarizačná komisia musí urobiť inventúru našich pozemkov. Je to veľká úloha a ja osobne neverím, že to inventarizačná komisia zvládne.“

Tajnejšie ako raketové základne

Posledné týždne riešia Ľubietovčania svoje vynovené námestie. Z eurofondov naň získali cez Regionálny operačný program nenávratný finančný príspevok s odsúhlasenou sumou šesťstodvadsaťšesťtisíc eur. Ale už po prvej kontrole im prísun peňazí zastavili, vyplatenú majú doposiaľ len prvú splátku. A to už je námestie dávno zrekonštruované.

„Eurofondy nám stopli pre dlažbu. Zrejme máme na námestí položenú nejakú lacnú, hoci v projekte sa počítalo s kvalitnejšou. Teraz máme dve možnosti. Alebo použitú dlažbu pekne kocku po kocke vybrať, alebo zmeniť projekt. Údajne meníme projekt. Ale ako? My sme nevideli ani ten pôvodný.

Starosta nám stále hovoril, že projekt nemá a ešte stále ho nemá, prípadne nehovoril vôbec nič, len sa po našich otázkach usmieval. U nás v Ľubietovej je všetko tajnejšie ako ruské raketové základne počas studenej vojny. So starostom nevieme ani pohnúť,“ sťažujú sa obecní poslanci Ivan Kováč, Daniel Kenický a Katarína Šimunová.

Aby sa miestni ľudia dostali aspoň k nejakým papierom o rekonštrukcii svojho námestia, museli začať malú partizánsku vojnu. Komunikovali s ľuďmi z firiem, ktoré si obec na práce najala, a od nich získavali informácie. A hlavne vyčkávali, kým starosta z úradu odíde a „vzduch bude čistý“, a potom sa snažili dostať aspoň k nejakým podkladom.

Podľa rekapitulácie rozpočtu a zo súpisu vykonaných prác opečiatkovaných obecným úradom a súkromnými firmami, ktoré tieto práce vykonávali, zistili sumy niektorých položiek. Napríklad koľko obec zaplatila za všetky lavičky s operadlom, koľko za všetky lavičky bez operadla.

Potom behali hore-dole po námestí a jednotlivé položky fyzicky počítali. Z takto získaných údajov mohli vypočítať, koľko ich stál obyčajný smetný kôš. Pri pohľade na výsledné čísla sa im vlasy ježili.

Predražené a nefunkčné

„Každý jeden smetiak nás vyšiel na tisíc eur, čiže tridsaťtisíc korún. Lavička bez operadla na tisícpäťsto a lavička s operadlom na dvetisíc eur. Autobusová zastávka neuveriteľných pätnásťtisíc eur. Veď to je štyristopäťdesiattisíc korún! Za to si už kúpite auto,“ preratúva pán Kenický ako správny dôchodca na starú menu.

„Deväťdesiattisíc korún, teda tri tisícky eur, za obyčajný stojan na bicykle nepotrebuje žiadny komentár.“ „Keby tie stojany aspoň boli funkčné,“ nadväzuje Kováč. „Minule som chcel nechať bicykel pred obchodom, ale v cyklostojane je priestor na koleso príliš široký, nedá sa tam zastoknúť a bicykel padá. To sú vyhodené peniaze.“

Ako asi sa Ľubietovčanom pozdávajú nové autobusové zastávky, tie po pätnásťtisíc eur, sme videli na vlastné oči. Do jednej z nich už ktosi dovliekol starú lavičku a položil ju hneď vedľa krátkeho a úzkeho, pevne zabudovaného miesta na sedenie.

Ktorý bezbožník...

Aj ceny za nové rastliny v parku sa zdajú premrštené, mnohé z nich niekoľkonásobne, ale zarážajúcejšie medzi schválenými položkami sú samotné práce na sadových úpravách. Lebo tie vykonávali miestni ľudia, poväčšinou nezamestnaní, na aktivačných či protipovodňových prácach.

„Ľudí pri záhradníckych prácach v parku usmerňovala starostova žena. Možno jej firma Flora centrum pracovala v poddodávke pre firmu, ktorá získala zákazku na rekonštrukciu námestia od obce. Či im za prácu starostova žena platila, alebo to išlo v rámci aktivačných prác, nevieme,“ hovorí Šimunová.

„Najväčšou záhadou sú podrobne rozpísané práce okolo odstraňovania starých stromov vrátane ich počtov a cien za jednotlivé položky. V súpise vykonaných prác sa uvádza vyrubovanie. Máme množstvo dôkazov o tom, že stromy spílili na jar roku 2012 a projekt rekonštrukcie námestia sa začal až v októbri. Ale aj keby to sedelo časovo, podstatné je, že stromy spiľoval obecný údržbár Dušan Čief a obecný kotolník Juraj Lamper. Okolo nich obchendoval aj starostov syn. Ďalšou uvádzanou položkou je spaľovanie krovín a stromov. Nič sa nespaľovalo!“ prízvukuje rozhnevaný Kenický.

„Haluzinu štiepkoval náš človek, konkrétne Kútny, a odvážala ich Tatra z Obecných lesov. Kam šlo palivové drevo, ktorý bezbožník ho zobral, ani to nevieme. Na vyrúbaných stromoch mala obec zarobiť, nie komusi platiť.“

Na nejasnosti okolo rekonštrukcie ľubietovského námestia sme sa chceli spýtať starostu Pavla Zajaca. Na obecnom úrade sme mu u zamestnancov nechali niekoľko odkazov, že s ním chceme na túto tému hovoriť. Starosta Zajac možnosť vyjadriť sa nevyužil.

VIDEO Plus 7 Dní