"Je všeobecne známe, že v júni 2022 vo veci gen. Lučanského bolo zastavené trestné stíhanie. Je tiež všeobecne známe, že ako splnomocnený zástupca poškodených podal som proti takémuto rozhodnutiu sťažnosť a krajský prokurátor v Prešove túto zamietol, čím bola vec právoplatne ukončená," informuje Miroslav Radačovský. "Dnes tomu už tak nie je. V dôsledku mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý som vo veci podal, nadriadený prokurátor vydal pokyn, aby bolo vo veci opätovne začaté trestné stíhanie a boli vykonané úkony, potrebné pre objektívne došetrenie okolností týkajúcich sa tohto prípadu."

Informáciu pre Plus7 dní vo štvrtok potvrdil aj syn nebohého exprezidenta polície - Adam.

Generál Lučanský sa podľa doterajšieho vyšetrovania mal obesiť v prešovskej väznici na teplákovej bunde na poschodovej posteli na konci decembra 2020. Nehybného ležať ho našiel pri rozdávaní večere príslušník väzenskej stráže. V kritickom stave ho záchranári previezli do prešovskej nemocnice. Tam skonal na druhý deň.

Naposledy videla Milana Lučanského jeho žena skoro ráno 3. decembra 2020, pred odchodom na NAKA. Šiel tam vypovedať, lebo v akcii Judáš ho obvinili z korupcie.

„Milan sa to dozvedel, keď sme boli v Chorvátsku a kvôli tomu sme aj s dcérou cestovali celú noc na Slovensko. Ani na moment som si nemyslela, že môže ísť o niečo vážne. Predpokladala som, že manžela vypočujú a pôjde domov. Ešte som mu poslala esemesku, aby sa ponáhľal, že treba umývať okná,“ povedala manželka Lučanského.

Svedok Böhm si siahol na život

Lenže Lučanského obvinenie znelo vážne. Nebolo ani náznakom späté s Norbertom Bödörom a partiou vysokopostavených policajtov spriahnutých s oligarchom, vypovedal proti nemu hlavne bývalý siskár František Böhm. Ten tvrdil, že Lučanský mesačne inkasoval tridsaťtisíc eur za krytie trestnej činnosti. Proti bývalému policajnému prezidentovi začal Böhm svedčiť, až keď ho v septembri 2020 zavreli do väzby. Len čo sa do väzby podarilo dostať Lučanského, prokurátor Böhma pustil na slobodu. Zrejme za odmenu. Váha Böhmovej výpovede však už o mesiac rapídne klesla. V sobotu 13. februára, teda len pol druha mesiaca po Lučanského smrti, sa Böhm zastrelil. Podľa jeho blízkych ho mordovali výčitky svedomia…

Odvtedy, ako sa za Lučanským za­vreli dvere na nitrianskej NAKA, manželka s ním stratila akýkoľvek kontakt. Prekonávala pomerne ťažký priebeh covidu, no vyšetrovateľ nemal zľutovanie. Zadržiaval Lučanského listy adresované manželke, v policajnom šuplíku ostávali aj tie, ktoré ona písala jemu. Nedostal ani len oblečenie, ktoré mu manželka poslala po advokátoch.

Podmienky v cele

O dramatických udalostiach vo väzbe Martinu Lučanskú vôbec neinformovali, aj keď súviseli so zdravotným stavom jej muža. Už týždeň po zatknutí, 9. decembra, došlo k ťažkému úrazu vo väzobnej cele. Lučanský mal vážne zranené oko, nasledovala hodinová operácia vo vojenskej nemocnici v Ružomberku, po ktorej sa Lučanský so spútanými rukami a možno aj nohami prevrátil na zem aj s nemocničným vozíkom. Udrel si pri tom hlavu.

Krátko po operácii previezli Lučanského do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Spomínané udalosti aj ich okolnosti smrdeli nepeknými spôsobmi a ministerka spravodlivosti s ministrom vnútra robili všetko možné, aby ten zápach prekryli. Od klamstva o tom, že Lučanskému neboli odopreté kontakty s rodinou, až po navodzovanie dojmu, že sa mal za mrežami takmer ako vo vatičke. Predsa okamžite po zavretí do väzby dostal na celu televízor, hoci iní obvinení čakajú na schválenie celé týždne. Zabudli pri tom dodať, že televízor slúžil len ako zbytočná škatuľa. Kábel na pripojenie do siete k nemu už totiž nedostal. Šíriace sa dohady o zmlátení Lučanského v Ústave na výkon väzby v Prešove hatili úradným záznamom, v ktorom sám Lučanský vysvetlil ťažké zranenie oka pádom na rám postele. Potkol sa o papuču. O dozorcoch sa pri tom vraj vyjadril slovami: „Chlapci sú zlatí.“

Manželka slová svojho muža číta inak

„Už len podľa týchto slov si viem predstaviť, ako sa tam k manželovi správali. Prívlastok zlatý vždy používal ironicky. Keby chcel niekoho skutočne oceniť, pochváliť, istotne by sa o ňom nevyjadril, že je zlatý,“ tvrdí Martina Lučanská a opakuje už dávnejšie povedané - jej muž bol taký hrdý, že by sa na nejakú bitku určite oficiálne nesťažoval.

Tri týždne po úraze na cele bol Milan Lučanský mŕtvy. Dvadsiateho decembra 2020 doobeda mal byť ešte úplne v poriadku, ale z neznámych dôvodov k nemu nepustili nahlásenú návštevu advokáta aj s notárom. Mali riešiť vybavovačky po nebohom otcovi a hlavne posledný podpis potvrdzujúci vrátenie služobného bytu. O 16.30 konštatovala kontrola cely, že je Lučanský v poriadku, o osem minút neskôr pri podávaní večere nastal poplach, horúcimi linkami sa šírila správa o samovražde. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže sa pokúšali Lučanského oživiť, po nich prevzala štafetu záchranná služba. Srdce v Lučanského hrudi naskočilo, previezli ho do prešovskej nemocnice. Zhruba o siedmej hodine večer zvestoval zlú správu jeho žene riaditeľ ústavu na výkon väzby. „Sústredila som sa na jedinú vec - vybaviť prevoz manžela domov, do Martina, do tunajšej nemocnice. Lekári mi potvrdili, že to je možné, všetko bolo nachystané. Odchádzala som s prísľubom deťom, že otca im doveziem.“

Lučanského napojeného na prístroje strážili muži s dlhými zbraňami

Nestalo sa tak, ešte aj posledné hodiny svojej existencie bol Milan Lučanský zajatcom vyšetrovacej mašinérie. Celú prešovskú JIS-ku polícia zablokovala, pandémia-nepandémia, to im bolo jedno. Lučanského napojeného na prístroje, bez náznaku mozgovej aktivity, strážili muži s dlhými zbraňami na chodbách aj priamo pri nemocničnom lôžku. A bez štipky súcitu či elementárnej slušnosti si jeho zronenú ženu sediacu pi lôžku natáčali na mobily. „Manžel vyzeral zúbožene. Neoholený, neostrihaný. Ale na krku žiadne stopy po obesení. Stále som riešila jeho prevoz do Martina. Až pracovníci popradskej nemocnice mi poradili, aby som radšej zháňala kňaza. Som im za všetko nesmierne vďačná.“

Na pohrebe vzdali generálovi Milanovi Lučanskému i jeho rodine úctu aj najvyšší predstavitelia štátu. Prezidentka Zuzana Čaputová poslala pohrebný veniec. Kondolovalo aj vedenie českej polície.