Začiatkom decembra zavreli bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského do väzby a už o tri dni ho museli prevážať do nemocnice, kde absolvoval operáciu. Jeho vážne zranenia na tvári vraj vznikli pri nešťastnom páde na posteľ. Krátko po Lučanského návrate do Ústavu na výkon väzby v Prešove hlásili, že spáchal samovraždu. Našli ho v pokľaku na zemi obeseného na bunde priviazanej o posteľ.
Ministerka spravodlivosti tvrdí, že nikto z kompetentných nepochybil.
Deväť minút po kontrole
Väzenská stráž kontrolovala Lučanského v jeho cele každú polhodinu. Podľa šéfa Zboru väzenskej a justičnej stráže Milana Ivana sa posledná kontrola uskutočnila 29. decembra o 16.30. Už o 16.39 si Lučanský neprišiel k okienku dverí zobrať večeru. Strážnici otvorili dvere cely a zistili, že niekdajší elitný policajt nejaví známky života. Pokúšali sa ho oživiť pomocou umelého dýchania, použili aj defibrilátor a zároveň volali rýchlu záchrannú službu. Tá prišla na miesto zhruba o dvadsať minút. Lekárovi sa podarilo srdce reštartovať, ale Lučanský ostal v kóme. Napojili ho na prístroje a smutnú správu oznámili Lučanského manželke. Tej výnimočne povolili, aby sa na pacienta vo veľmi ťažkom stave prišla osobne pozrieť. Lučanského smrť ohlásili na druhý deň.
Na situáciu okamžite reagoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý osobne cestoval do Prešova zistiť, ako k tejto situácii mohlo dôjsť.
Psychiatri ani psychológ nič nezistili
Samovražda vo väzobnej cele, respektíve pokus o samovraždu, nie je až taká výnimočná udalosť, akoby sa mohlo zdať. Obvinenie zo spáchania zločinu, pretrhnutie obvyklého života, zatvorenie za múry väznice, samota, to sú veci, ktoré každý človek nezvládne. Lenže v prípade päťdesiatjedenročného Milana Lučanského došlo na fatálne riešenie akosi priskoro po obmedzení slobody a hlavne jeho samovražde predchádzala iná, takisto mimoriadna závažná udalosť.
Už na tretí deň po vzatí Lučanského do väzby sa objavili informácie, že ho ktosi tak zmlátil, že ho museli operovať.
Z fámy sa potvrdila len informácia o vážnom zranení. Nejakú potýčku, bitku, napadnutie vylúčila ministerka spravodlivosti aj Lučanského právnik. Podľa oficiálnej verzie šlo o nešťastnú náhodu. Paradoxne, len pár hodín pred Lučanského samovraždou túto verziu potvrdil generálny prokurátor.
Zvláštne je, že Lučanský samovražedné sklony nevykazoval, a to ho sledovali priamo na psychiatrickom oddelení väzenskej nemocnice v Trenčíne. Po zranení v oblasti oka ho pre istotu sledovali odborníci a po prevoze späť do ústavu na výkon vo väzby dostal Lučanského na starosť jeden z tamojších psychológov. Ten s ním hovoril ešte v deň samovraždy, ale nič vraj nenasvedčovalo tomu, že je odhodlaný siahnuť si na život. Aspoň tento psychológ si nič také nevšimol.
„Bohužiaľ, je to tak, že ak človek dospeje k tomuto rozhodnutiu, nemôžete tomu zabrániť,“ konštatovala ministerka Kolíková.
Podľa generálneho riaditeľa Ivana je aj z kamerových záznamov zrejmé, že príslušníci stráže si plnili svoje povinnosti. „Komunikovalo sa s ním. On je sebavedomý a racionálny chlap. Je mi ľúto, že sa takto rozhodol,“ dodal Ivan. On jediný po tejto nešťastnej udalosti oznámil rozhodnutie podať demisiu.
Policajtom sa prihlásil sám
Kolíková sľubuje dôsledné prešetrenie prípadu. Celú situáciu označila za politickú kauzu. Najmä opozícia totiž tvrdí, že aj v prípade Lučanského išlo o úplnú stratu prezumpcie neviny a preteky v zatýkaní. Kolíková chce preto vytvoriť špeciálnu komisiu, ktorá sa bude prípadom zaoberať. Mal by v nej byť aj zástupca z opozície, advokátskej komory, ale aj európskych inštitúcií zaoberajúcich sa väzenstvom. Napriek uisteniam, že nikto nepochybil, prešetrovať bude čo. Napríklad súdny znalec by konečne mohol preskúmať, akými mechanizmami došlo k Lučanského zraneniam tri dni po zavretí do väzby. Inšpekcia by sa zase mala pozrieť na to, kto sa k Lučanskému vo väzbe dostal. Vieme, že jeho advokát ho naposledy navštívil 23. decembra. Ale kedy a na ako dlho prišiel za ním vyšetrovateľ či operatívci? Čo s Lučanským riešili? Aké vyšetrovacie úkony boli vykonané od Lučanského zatknutia?
Milan Lučanský bol tvrdý, ostrieľaný chlap, ktorý sa ľahko nevzdáva. Ak sa skutočne rozhodol pre samovraždu, dôvodom zrejme nebolo vznesenie obvinenia za korupciu ani pobyt vo väzbe. Nezabúdajme, že sa na polícii prihlásil sám. A pricestoval kvôli tomu až z Chorvátska. Keby chcel, mohol ujsť.
Polmiliónové úplatky?
Lučanský bol obvinený po akcii Judáš, podozrievali ho z brania vysokých úplatkov. Podľa takzvaných kajúcnikov ešte ako prvý policajný viceprezident za mesačný poplatok od bývalého príslušníka SIS Františka Böhma zabezpečoval krytie jeho podnikania, ktoré spočívalo v podvodoch s pohonnými látkami. Policajti vyčíslili sumu, ktorú takto Lučanský zarobil, na vyše pol milióna eur.
Obvinený bol po výpovediach svedkov, napríklad aj bývalého zástupcu šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Norberta Paksiho.
Lučanský aj v minulosti čelil otázkam okolo majetku, napríklad o okolnostiach nadobudnutia apartmánu na americkej Floride.
Dostal Černáka
Milan Lučanský nebol len policajný funkcionár, ale skutočne elitný vyšetrovateľ. Bez ohľadu na to, či sa potvrdia podozrenia, že sa kvôli peniazom spreneveril svojmu poslaniu, kedysi to bol jeden z našich najlepších policajtov. Podarilo sa mu dostať mafiánskeho bosa a vraha Mikuláša Černáka do cely na doživotie. Nebolo to jednoduché. V tých časoch nechcel proti Černákovi vypovedať nikto. Vôbec nikto. Práve Lučanský inicioval zloženie špeciálneho vyšetrovacieho tímu a vymyslel komplikovanú stratégiu, ako černákovcov definitívne zastaviť.
Známy je však aj kauzou Karola Mella. Postavil sa proti zatknutiu tohto černákovca, pretože Mello s jeho tímom spolupracoval. Aj vďaka tomu je Mello dodnes na slobode.
O Lučanského kontroverzných postupoch svedčí jeho schôdzka s mafiánskym bosom Ľudovítom Sátorom. Sátora polícia neúspešne hľadala desať rokov, no Lučanský neodolal a v roku 2010 prikývol na mafiánovu ponuku na debatu v maďarskej čárde. Vraj vtedy sa Sátor bál o vlastný život a sondoval, aké sú možnosti jeho postavenia v rámci trestného konania, ak sa vydá polícii a prizná k trestnej činnosti. Lučanský tvrdil, že ho vtedy nemohol zadržať. Dohodli sa na ďalšom stretnutí, ale už na Slovensku, na ktoré Sátor neprišiel. Ako je dnes už známe, Sátora zavraždili jeho komplici.
FOTO z pohrebu Lučanského v Štrbe v GALÉRII
Policajným prezidentom sa Milan Lučanský stal po vražde novinára Jána Kuciaka. Pod jeho vedením sa polícia ostro pustila do čistenia justície a stíhania dovtedy nedotknuteľných mocných. Nakoniec sa sám stal jedným z nich.
