Celý svet zdúpnel, keď v roku 2016 vyhral americké prezidentské voľby Donald Trump. Dovtedy by azda nikomu nenapadlo, že by sa o kreslo najdôležitejšieho muža planéty mohol uchádzať neohrabaný podnikateľ a hviezda televíznych reality šou. S dovtedy šialenou predstavou budúcnosti prišiel Matt Groening v jednej z epizód tridsaťjedenročného animovaného seriálu Simpsonovci. Už v dieli z 19. marca 2000 správne naznačil, že o necelé dve dekády americkú ekonomiku, a všeobecne spoločnosť, začne rozkladať práve najoranžovejší prezident v histórii krajiny. Jeho spolutvorca Dan Greaney podotkol, že išlo o varovný prst, kam sa Amerika môže dostať ešte pred tým, ako narazí na úplné dno.

Podobný mráz behá po chrbte aj divákovi obľúbeného slovenského seriálu. Nie je žiadnym tajomstvom, že jednotlivé postavy nachádzali svoju predlohu v skutočnom svete. V niektorých dieloch sa napríklad objavil Juraj „Bongy“ Bongrád pripomínajúci mafiána Petra Čongrádyho, meno Marián „Brucho“ Vozner naznačovalo Mariana Kočnera, Tonino „Tony“ Badala talianskeho mafiána Antonina Vadalu, Alena „Aja“ Žulová Kočnerovu volavku Alenu Zsuzsovú. Spomínaný Malec sa pritom na Lučanského nepodobal ani menom, ani výzorom.

„Postava sa objavovala už od prvej série. Pri väčšine postáv sme postupovali tak, že boli súbehom viacerých predobrazov. V prípade postavy Maleca bolo viac reálnych osôb a, áno, Lučanský bol jednou z nich. Minimálne to, akým spôsobom bola postava najprv súčasťou inšpekcie, neskôr sa stala súčasťou NAKA, v čom sme my v našej fikcii predbehli realitu. Mali sme tam aj motív bytu na Floride,“ pre PLUS 7 DNÍ spomína na začiatky tvorby scenáristka programu Valéria Schulczová.

Vymyslený sex

Keďže boli scenáristi takmer presní, vzniká otázka, či boli v priebežnom kontakte so zdrojmi blízkymi polícii. „Čerpali sme z otvorených zdrojov. Nešlo o to, aby boli postavy vyslovene negatívne. Snažili sme sa o ich komplexnosť. Viac nás zaujímali mechanizmy a princípy, na ktorých fungovali. Ako sa prejavovali v situáciách, keď ich konanie ovplyvňovalo výkon spravodlivosti. Ako ich záujmy deformujú fungovanie polície, ako zasahujú do prípadov a maria vyšetrovanie. Rovnako aj naša postava Maleca. Ale keď bolo treba uplatniť svoj vplyv a moc v mene vlastného prospechu a záujmov ‚našich ľudí‘, nebránil sa tomu. Naopak. Mnohé veci aktívne inicioval. Malec nebol vyslovene negatívna postava na začiatku príbehu. Nechal sa zomlieť okolnosťami a príležitosťou zvýšiť svoju cenu,“ vykresľuje Schulczová.

Viac fotografií zo seriálu Za sklom nájdete v galérii

Hovorí, že jej s kolegom Romanom Olekšákom nešlo o kopírovanie reálnych postáv alebo dokumentovanie skutočných ľudí. Do karát tvorcov hral čierny Peter Slovenska posledných rokov, ktorý spočíva v tom, že aj dosiaľ nemysliteľná temná predstava môže byť skutočná. „Ide o to, aby mal divák možnosť obsiahnuť tú márnosť skorumpovaného, prehnitého a koristníckeho systému s cieľom ochraňovať ‚našich ľudí‘. Snaha poctivého policajta sa môže v takom kontexte javiť ako márna, nezmyselná a vyčerpávajúca. V seriáli Za sklom sme chceli vytvoriť príbeh aj o tom, čo sa stane pri príchode dezilúzie, sklamania a niekedy až ohrozenia vlastného života, keď sa človek ocitne vo svete, kde politika a organizovaný zločin sú prepojené. Ako sa cítia policajti, keď sa snažia poctivo pracovať v štáte, ktorý je ‚ukradnutý‘,“ dodáva. Aj z tohto dôvodu sa hodil motív viac ako vrúcneho vzťahu medzi policajným prezidentom a ministerkou vnútra. Schulczová tvrdí, že je vymyslený, lebo sex je bežnou mocenskou komoditou

(NE)BAVÍME SA

Hranica medzi možným a skutočným sa stierala od konca pilotnej sezóny čoraz viac. Podľa Schulczovej sa televízny program približoval k trpkej každodennosti s každým odhaľovaním káuz a prepojení. V tretej sérii bolo už takmer na nerozoznanie, či je realita za sklom alebo pred ním. Na otázku, či bolo zámerom neschopnosť rozlišovať medzi skutočným a vymysleným, odpovedá kladne, no odmieta možnosť vyhovárania v prípade sťažností ako dôvod. „Seriál sa začal ako fikcia na reálnom podklade príbehu dvoch policajtov, no dej, do ktorého bol vsadený, sa posunul z 90. rokov do súčasnosti. Sám si vypýtal aktualizáciu, pomery v spoločnosti sa organicky začali odrážať v myslení a konaní postáv. Najmä po vražde Kuciaka. Zrazu sa investigatíva novinárov, ich odhalenia stávali prirodzenou súčasťou deja. Niektoré motívy sme vo vytváraní fikcie predbehli a fakty sa odhalili neskôr. To je preto, že mnoho akcií má logické reakcie a dôsledky. Občas máte ako autor aj šťastie, že skutočne realitu predstihnete a trafíte sa. Často vás samotných zaskočí ako veľmi,“ hovorí scenáristka o prelínaní dvoch rovín.

Prečítajte si tiež: